Ochrana osobných údajov v knižniciach Nočná mora priehľadného čitateľa

Gläserner Leser
Gläserner Leser | Foto (Ausschnitt): © thomass - Fotolia.com

Do akej miery sú bezpečné osobné údaje používateľov knižnice? Svetová asociácia IFLA podpísala vyhlásenie o ochrane ľudských práv v oblasti dohľadu nad komunikáciou. V profesionálnych kruhoch sa naďalej kriticky diskutuje o spolupráci medzi knižnicami a koncernmi pracujúcimi v oblasti informačných technológií.

Pre priehľadného čitateľa je to hororový scenár. Roland Reuß, profesor germanistiky a vedy o vydavateľskej činnosti na Univerzite v Heidelbergu vidí v nemeckých knižniciach ohrozenie ochrany osobných údajov. Riziká digitálneho veku podrobne opísal v jednom článku v novinách Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) v novembri 2013. O tomto článku sa veľmi veľa diskutuje. Mnohé knižnice budú vo svojich elektronických databázach uchovávať rešeršné postupy implementovaním takzvaných „historických funkcií“. Keď sa kniha vypožičiava, údaje sa priradia konkrétnej osobe. Algoritmické analýzy čitateľského správania kontrolnými orgánmi by mohli mať fatálne dôsledky. „Prečo sú údaje kontroverzné, je jasné“, napísal Reuß. „Prekrývajúce čítanie od Hegla, Marxa, Engelsa, Bakunina, Lenina čiže komunistov a (v závislosti od politických pomerov) zásah“. Číta zároveň s vami aj Veľký brat?

Zodpovedné konanie knihovníkov

Barbara Lisonová, členka predsedníctva asociácie IFLA (International Federation of Library Associations – Medzinárodná federácia knihovníckych asociácií) a riaditeľka Mestskej knižnice v Brémach, naproti tomu zdôrazňuje veľký zmysel pre zodpovednosť v knižničnej práci pri ochrane osobných údajov. „Už v období zavádzania elektronického spracovania údajov sme osobitne chránili údaje o zákazníkoch – používateľoch a o výpožičkách“, hovorí Lisonová. Pre Mestskú knižnicu v Brémach to platí aj v elektronickej dobe. „Čitateľské správanie sa nesleduje, rešeršné procesy viazané na osobu sa neuchovávajú.“ Ak sa vráti vypožičané médium. oddelia sa v systéme údaje o titule od údajov o používateľovi a to najneskôr v priebehu pár dní potom, ako sa vypožičané médium dostalo na svoje miesto. Knižnica je povinná poskytnúť údaje o používateľovi – zákazníkovi jedine prokuratúre v prípade vyšetrovania.

Ani vedecké knižnice nepracujú v právne neupravenom prostredí, ale prislúcha im povinnosť chrániť osobné údaje. „Prirodzene, že v každej knižnici musia byť verejne prístupné zoznamy postupov, v ktorých sú detailne opísané všetky chránené procesy počítačového spracovania údajov“, hovorí Lisonová.

Štandardy ochrany osobných údajov

Aby sa posilnil význam súkromnej sféry v digitálnej dobe, podpísala svetová asociácia IFLA na jeseň 2013 „Medzinárodné zásady pre uplatňovanie ľudských práv v oblasti dohľadu nad komunikáciou“. Dokument vypracovali mnohé medzinárodné nevládne organizácie. Pre dohľad nad komunikáciou formuluje medzi iným zásady zákonnosti, potreby, primeranosti a úmernosti. Cieľom je vytvoriť aj spoločnú základňu pre členov asociácie IFLA. „Sme organizáciou, v ktorej sú zastúpené krajiny s rôzne vyvinutým povedomím pre ochranu osobných údajov“, vysvetľuje Barbara Lisonová. Asociácia nepracuje s týmto problémom len na vysokej úrovni agregácie, ale často sa stretáva aj s otázkou: „Je stredoeurópsky štandard aj inde normálnou záležitosťou?“

Oportunizmus voči odvetviu informačných technológií?

Obavy skeptikov ochrany osobných údajov ako je napríklad Reuß, sú však zamerané aj na rastúcu spoluprácu medzi knižnicami a koncernami IT ako Google, Facebook alebo Amazon. Ich rozsah s nakladaním údajov o používateľovi a zákazníkovi je kvôli nedostatočnej transparentnosti stále na úrovni potreby preverovania. Roland Reuß preto hovorí vo svojom článku v novinách FAZ- s názvom „Nazývate to službami, a pritom je to bláznovstvo“ o nielen nedbanlivom, ale aj „nebezpečnom oportunizme voči odvetviu informačných technológií“ .

Okrem iného uzavrela Bavorská štátna knižnica v roku 2007 spoluprácu s internetovým gigantom Google na zdigitalizovanie svojich fondov, ktoré sa týkajú zákonom neupravených pôvodcov. Viac než milión prác je k dispozícii pomocou elektronických služieb cez digitálnu knižnicu alebo cez knižničný katalóg OPACplus. Aké práva boli pritom spoločnosti Google zmluvne priznané, nie je verejne známe.

Na kritiku naráža aj skutočnosť, že niektoré nemecké univerzitné knižnice a medzi inými aj Univerzitná knižnica v Essene-Duisburgu, Heidelbergu a Bayreuthe prepojili svoje elektronické katalógy so spoločnosťou Amazon. Barbara Lisonová pri tom poukazuje na to, že v závislosti od každej uzavretej zmluvy môžu prúdiť do knižníc provízie od obchodných priemyselných gigantov. „Kompetentné riadiace orgány stále viac pobádajú verejné inštitúcie, aby vytvárali vlastné príjmy.“

Potreba transparentnosti

Pracovný výbor spoločných systémov (Arbeitsgemeinschaft der Verbundssysteme), v ktorom sú zastúpené všetky knihovnícke asociácie v priestore hovoriacom po nemecky, sa svojím rozhodnutím postaral o diskusie v odborných kruhoch. Spoločnosti Google sa poskytlo až do 50 miliónov katalogizačných záznamov. „Megadáta zaplatené nemeckými daňovými poplatníkmi“, ako zdôrazňuje Reuß. Aj toto tu Lisonová ohraničuje: „Ak sa ponuky knižníc nedajú vyhľadať v komerčných vyhľadávačoch, strácajú význam.“

Samozrejme, že ako protiopatrenie tu musí byť záruka, že sa koncernom informačných technológií neumožní prístup k citlivým údajom o používateľoch knižnice. „Najdôležitejšia je transparentnosť“, zdôrazňuje Lisonová. „Používateľ sa musí na požiadanie dozvedieť, ako sa nakladá s jeho údajmi.“

Primerane tomu by mali byť prispôsobené systémy riadenia knižníc. Ak sa softvérové údaje o zákazníkovi po určitom čase neodstránia, potom treba jednať. „V knižniciach a u ich dodávateľoch musí zvíťaziť uvedomelosť v oblasti ochrany osobných údajov“, uzatvára Lisonová.