Digitalizácia a rozširovanie fondov Virtuálne v reálnom

Das Virtuelle im Realen
Das Virtuelle im Realen | © Paulista - Fotolia.com

Digitálne médiá si vo fondoch knižníc získavajú neustále väčší význam. Rozširujúca sa virtuálna ponuka si vyžaduje súčasne aj nové formy prezentácie a sprístupnenia.

Nemecké vedecké a verejné knižnice rozširujú sústavne svoj repertoár elektronických kníh, elektornických periodík a ďalších e-médií. Používatelia očakávajú s rastúcom rozširovaním mobilného internetu aj rozsiahlejšiu ponuku digitálnych médií. Avšak o tom, že by z knižníc zmizli fyzické médiá, nemôže byť ani reči. „V súčasnosti máme k dispozícii asi 9 000 e-médií – popri celkovom fonde asi 1,3 milióna médií“, informuje Inka Jessenová, vedúca knižníc mestských častí v Stuttgarte. Zdôrazňuje však: „Počet výpožičiek v oblasti e-kníh však narastá“.

Veľkou výzvou pre knižnice zostáva, prezentovať pomerne drahé elektronické médiá nielen virtuálne v katalógu knižnice alebo na internete, ale ich zviditeľňovať aj priamo v knižničných priestoroch.

Medzera v regáli

Janin Taubertová získala v roku 2013 za svoju magisterskú prácu Absentia in Praesentia? O prezentácii a sprístupňovaní digitálnych médií vo fyzickom priestoreCenu za inovácie knihovníckeho časopisu b.i.t. online. Autorka práce rozlišuje medzi viacerými stratégiami: „používateľsky orientovaný prístup sa snaží zaplniť medzeru v regáli“. Na to by sa mohli použiť fyzické stojany priamo v regáli alebo kódy QR, ktoré používateľov po naskenovaní nasmerujú priamo k hľadanému dokumentu. „Elektronickým výpožičkám už v regáli ani nemusíme robiť reklamu, sú dostatočne známe,“ hovorí zo svojej praxe Inka Jessenová. Avšak aj ona zdôrazňuje potrebu premostenia medzi fyzickým a digitálnym svetom. V Mestskej knižnici Stuttgart nachádzajú používatelia v tematicky usporiadaných oddeleniach notebooky priamo v regáli, na ktorých sa nachádzajú prepojenia k vhodným databankám a webovým stránkam, takže tam používatelia môžu vyhľadávať potrebné informácie. V hudobnom oddelení sa nachádza odkaz na hudobnú knižnicu Naxos Music Library, v ktorej sú milióny zdigitalizovaných CD s klasickou a džezovou hudbou, dodáva vedúca knižnice.

Od fotorámčeka k 3D

Knižnice však okrem takýchto pragmatických foriem odskúšavajú aj marketingovo orientované stratégie. Ich úlohou ani nie je prezentácia jednotlivých médií, skôr majú vytvárať v priestore nezvyčajnú atmosféru: „Sú to napr. pohodlné zóny na čítanie s čítačkami e-kníh, ktoré pôsobia prostredníctvom fyzického priestoru ako vstupná brána do virtuálneho sveta,“ hovorí Janine Taubertová. Stále viac sa rozširujú aj riešenia typu digitale signage, teda elektronické zobrazovacie zariadenia. „V podstate sú to elektronické plagáty, ktoré zobrazujú elektronické texty, videá, hudbu a tak môžu prispieť k propagácii ponuky digitálnych médií“, vysvetľuje Taubertová. Paleta siaha od jednoduchého elektornického fotorámčeka cez zložitejšie dotykové obrazovky, pomocou ktorých možno hľadať vo fondoch knižnice, až po trojdimenzionálnu prezentáciu digitalizátov, ktoré môžu používatelia ovládať pomocou gesta. Tak to napr. funguje už v Bavorskej štátnej knižnici v Mníchove.

V neposlednom rade používajú knižnice komunikačné stratégie, ktoré zdôrazňujú úlohu knižníc ako priestoru pre štúdium a ako sprostredkovateľa vzdelania, napr. prostredníctvom e-learningu alebo crossmediálnych formátov. Inka Jesennová uvádza v tomto smere ako príklad inštaláciu vo forme trikového filmu a preformance v priestoroch jej domácej knižnice, ako aj obrazoviek vo foyer, na ktorých sa strieda internetové umenie s ukážkami krátkych autorských čítačiek doteraz neznámych autorov.

Používatelia sa podieľajú na výbere ponuky

Pokračujúca digtalizácia vytvára aj nové možnosti účasti používateľov na rozširovaní fondov. Vo vedeckých knižniciach sa etabluje stále viac akvizícia nazývaná PDA – patron driven acquisition. Je to model, ktorý umožňuje používateľom iniciovať formou zadania požiadavky v katalógu na internete to, aby knižnica nadobudla daný titul. Vo verejných knižniciach sa tento model zatiaľ nepresadil. Ale aj tieto knižnice reagujú na želania používateľov, nie však prostredníctvom PDA. Knižnice by mohli síce reagovať na požiadavky používateľov aj na základe dôkladnej analýzy štatistík o tom, ktoré skupiny sa vyhľadávajú viac a ktoré menej, „ale práve v oblasti e-kníh nemôžeme vzhľadom na problém s licenciami a autorskými právami reagovať na všetky požiadavky“.

Knižnica ako producent

Digitálny profil knižnice sa napriek tomu neustále rozširuje a dochádza k prepojeniu s inými inštitúciami. V Stuttgarte napr. vznikol v spolupráci s Filmovou akadémiou v Ludwigsburgu videosprievodca pod názvom Slová sú činy (Worte sind Taten). Pomocou aplikácie možno uskutočniť prehliadku knižnice, na rôznych miestach sa premietajú krátke filmy, v ktorých rozprávajú umelci z Badenska-Würtemberska príbehy – ide o takzvaný formát rozšírenej reality, v ktorom virtuálne prvky doplňujú a rozširujú fyzickú realitu. A v spolupráci so stuttgartským festivalom trickových filmov sme vybudovali knižnicu „Online animation library“. Je to databáza, v ktorej sú k dispozícii ocenené festivalové diela. „ To, že sa sama knižnica stane producentom a bude exkluzívne ponúkať digitálny obsah“ chápe Jessenová ako jednu z budúcich úloh knižnice, ktorú sa oplatí rozvíjať. Vedúca knižnice však zdôrazňuje: „Fyzický fond zostane naďalej dôležitý, aj pre mladých ľudí“. Trendom je však vyhľadávanie stručnejších informácií.

V to, že by knižničné fondy v dohľadnom čase získali výlučne virtuálnu formu, neverí ani Janin Taubertová. V súčasnosti je paralelne vo forme e-kníh prístupné len nepatrné množstvo noviniek na knižnom trhu.