Frankfurtský knižný veľtrh 2016 Poklady na pláži

Flámsko a Holandsko ako čestní hostia Frankfurtského knižného veľtrhu 2016
Foto (detail): © Katarina Ivanisevic

Flámsko a Holandsko ako čestní hostia Frankfurtského knižného veľtrhu 2016 určujú nové trendy a prezentujú knihu ako to najlepšie, čo kreatívny priemysel ponúka.

Keď sa v roku 1993 Flámsko a Holandsko ako spoločný jazykový priestor prvýkrát stalo čestným hosťom knižného veľtrhu vo Frankfurte, zámerom bolo objaviť významných flámsky a holandsky pišúcich autorov pre nemecký knižný trh. A to sa aj podarilo, keďže sa spisovatelia ako Cees Nooteboom alebo v roku 2010 zosnulý Harry Mulish neskôr naozaj tešili veľkej pozornosti nielen zo strany kritikov, ale ich romány sa dokonca pravidelne objavovali v rebríčkoch bestsellerov. Holandskí autori sa tak na ďalších viac než 20 rokov nepotrebovali špeciálne presadzovať na nemeckom trhu. Autori ako Jessica Durlacher, Herman Koch, Leon de Winter, A.F. Th. Van der Heijden, Connie Palmen, Arnon Grünberg, Maarten ´t Hart a mnoho ďalších patria medzi obľúbencov nemeckých čitateľov.

Pod heslom „To je to, čo máme spoločné“ sa v roku 2016 znovu ponúka príležitosť objaviť literatúru, ktorú rozhodne nemožno označiť za národnú. Možno stojí za to venovať ešte raz pozornosť tomu, čo sa nám môže javiť ako dôverne známe a blízke. A to o to skôr, keď hosť tohto knižného veľtrhu predstaví mimoriadnu novinku. Za umeleckého vedúceho zodpovedného za prezentáciu Flámska a Holandska zvolili zastrešujúce organizácie, ktorými sú Holandský literárny fond a Flámsky literárny fond Barta Moeyaerta, úspešného autora kníh pre deti a mládež, ktorý prichádza s programom prekvapivých nových akcentov. Zámerne moderným, folklórom len minimálne poznačeným programom, ktorý sa neobmedzuje len na jazyk hľadal spojivo medzi Holandskom a Európou a našiel pritom spojitosť s Nemeckom: „Chcel som rozprávať o tom, čo máme spoločné“, hovorí Moeyaert, „more, Severné more, spája Belgicko s Holandskom ale aj s Nemeckom. Zvoliť si však za tému iba Severné more by bolo asi príliš banálne, pripomínalo by to imidž turistickej destinácie. No more ako literárny obraz je podľa mňa úžasné, pretože more je poetické a zároveň politické, len si spomeňme na utečencov, a pochopíme, že nie je vždy vie byť len vľúdne a krásne.“

Osloviť hlavu i srdce

Program, ktorý pripravil generálny manažér projektu Bas Pauw spolu s koordinátorkou literárneho programu Judith Uyterlinde a Bartom Moeyaerom má ponúkať viac než fakty s obrazovým materiálom. Cieľom je vyrozprávať príbehy, množstvo drobných detailov má byť prepojených s pestrou zmesou obrazov, vízií a nápadov týkajúcich sa súčasného života, ktoré oslovia hlavu i srdce. Vo Frankfurte sa chystá rozsiahly program, ktorého sa zúčastní 70 spisovateľov všetkých žánrov. Časť programu sa uskutoční na výstavisku jedného z pavilónov, ktorý ponúkne nákladné ukážky virtuálnej reality. Okrem toho predstavia Frankfurtské divadlá a múzeá menej známe mená súčasnej umeleckej, tanečnej a divadelnej scény z Flámska a Holandska.

Participácia na Frankfurtskom knižnom veľtrhu je len jedna časť celého podujatia, ktoré je doplnené o autorské čítania, performancie a festivaly v niektorých nemeckých mestách ako napr. Münster, Mníchov, Lipsko či Berlín. Kooperácia s festivalom lit.cogne začala napríklad prezentáciou programu už na jar, pokračovať bude účasťou na Hamburskom festivale Harbourfront, na Víkende mladého divadla v Mainzi a výstavou venovanou holandskému avantgardnému umeniu po roku 1945 v Karlsruhe v neskorej jeseni. Celkovo sa v rámci prezentácie tohtoročný čestný hosť predstaví na 400 podujatiach po celom Nemecku.

Zdanlivo malý literárny región

Vo Frankfurte už tradične významné ekonomické hľadisko nebude zanedbateľné ani v tomto prípade. Samotné čísla potvrdzujú postavenie, ktoré tento zdanlivo malý literárny región na nemeckom knižnom trhu zastáva: v roku 2016 vyjde 376 nových titulov všetkých žánrov z Holandska a Flámska, z toho 230 titulov tvoria nové preklady. Do svojho edičného plánu na rok 2016 zaradilo až 132 nemeckých vydavateľstiev nejakú po holandsky napísanú knihu. S veľkým odstupom je Nemecko pre tento literárny región najvýznamnejšou exportnou krajinou a okrem toho sú nemecké preklady často odrazovým mostíkom prekladov do iných jazykov. Podľa manažéra projektu Basa Pauwa sa „ešte nikdy nestalo, že by bolo v priebehu jedného roka nanovo preložených toľko titulov do nemčiny“.

Prezentácia Flámska a Holandska v roli čestných hostí bude novátorská i v tom, že sa neobmedzuje iba na knižný veľtrh. Medzi spisovateľmi a literárnymi sprostredkovateľmi vznikli aj vďaka literárnym nadáciám a pobočkám Goetheho inštitútov významné väzby. Od roku 2015 pracovalo v prekladateľských domoch v Antverpách a Amsterdame 31 nemeckých prekladateľov, Berlín zas hostil 11 flámskych a holandských spisovateľov. Na pozvanie Goetheho inštitútu pôsobili napríklad Kathrin Passig alebo Annett Gröschner ako rezidentky vyše mesiac v Rotterdame. S podporou Goetheho inštitútu v Amsterdame vychádza po prvýkrát holandský literárny časopis das Mag v špeciálnom nemeckom vydaní.

Kniha sa tak ako tradičné a pritom veľmi živé médium stáva stredobodom neustále sa meniaceho kreatívneho priemyslu. Potvrdením tohto vývoja je množstvo revolučných inovácií posledných rokov, ktoré s pomocou nových technológií, originálnych spôsobov písania a mnohých elektronických a analogických publikačných možností obrátili knižný trh naruby. Alebo, ako hovorí Bart Moeyart: „Nové mená, noví ľudia, nová dynamika! Podobne ako more, všetko je v pohybe, na pláži ležia poklady.“