Labská filharmónia Symbol s poslaním

Labská filharmónia v Hamburgu je otvorená a hlasy jej niekdajších kritikov pomaly utíchajú. Aj pre nich je táto stavba príliš pôsobivá. Až po čase sa však ukáže, či tento koncertný dom naozaj dokáže splniť to, čo jeho zástancovia po celé tie roky sľubovali.

Dramaturgia sa podarila. Celé mesiace pred otvorením Labskej filharmónie v Hamburgu sa zodpovední vyhýbali konkrétnejším informáciám a správy o jej otvorení zverejňovali veľmi opatrne: raz na tlačovej konferencii, ktorá sa konala v garážach budovy, inokedy multimediálnou inštaláciou v časti hudobnej produkcie, v novembri nasledovalo sprístupnenie námestíčka Plaza pre verejnosť, z ktorého sa vstupuje do koncertného domu a začiatkom januára 2017 si budovu mohli obzrieť tanečníci z tanečnej skupiny Sasha Waltz & Guests. Najdlhšie zatvorené ostávali obidve koncertné sály, prvý tón pre verejnosť mal zaznieť až 11. januára 2017. Tomu sa povie udržiavať napätie až do samotného záveru.

Eufória v meste

Kto by chcel opísať atmosféru v meste krátko pred otvorením filharmónie, nevyhol by sa slovíčku „eufória“. Labská filharmónia v hamburskom prístave bola jednoducho témou číslo jeden. Každý tam chce ísť, keď už nie na nejaký koncert (zvyšok sezóny je už vypredaný), tak aspoň zájsť čo najbližšie k nej. Dostať sa aspoň na námestie Plaza, mať nádherný výhľad na prístav, na rieku Labe, na panorámu mesta z výšky 37 metrov – i keď si musíte vystáť dlhý rad pred vstupom na točité pohyblivé schody, nazývané aj „Tube“.
  • Querschnittsgrafik Elbphilharmonie © Herzog & de Meuron/ bloomimages
  • Elbphilharmonie Hamburg Foto: © Thies Rätzke
  • Elbphilharmonie in der Hamburger Hafen City. Foto: © Maxim Schulz
  • Elbphilharmonie Hamburg Foto: © Iwan Baan
  • Großer Saal Elbphilharmonie Hamburg Foto: © Michael Zapf
  • Großer Saal Elbphilharmonie Hamburg Foto: © Michael Zapf
  • Wandverkleidung Weiße Haut im Großen Saal Foto: © Johannes Arlt
  • Luftaufnahme Elbphilharmonie Foto: © Michael Zapf

Znie to ako rozprávka so šťastným koncom. Takto to ale nebolo po celý čas. Príbeh Labskej filharmónie je aj o nenásytnosti a megalománii, o naivite a príliš veľkých očakávaniach. Pri pohľade späť je až neuveriteľné, s akým nadšením sa predstavitelia mesta v roku 2003 vrhli na futuristický návrh bazilejských architektov Jacqua Herzoga a Peirra de Meurona. Chrám múz v Hamburgu, v meste známym hanzovným obchodom? A prečo nie! Hamburg filharmóniou získa novú dominantu. Jednu z najlepších koncertných sál na svete. Architektúru storočia! A to najkrajšie na tom všetkom: celé by to malo byť zadarmo.

Príbeh plný zvratov

Mesto malo len poskytnúť pozemok, náklady na výstavbu filharmónie mali byť refinancované súkromným stavebným sektorom, aspoň podľa plánu. Avšak požiadavky rástli, a keď mestská rada v roku 2007 projekt odsúhlasila, verejný podiel na nákladoch dosahoval výšku zhruba 114 miliónov eur. Koncom roka 2008 mesto oznámilo navýšenie nákladov na konečných 323 miliónov eur a informovalo o novom termíne otvorenia. Ale to zďaleka nebola definitíva: Náklady stavby stúpali, termín jej otvorenia sa posúval až kým generálny dodávateľ Hochtief všetky stavebné práce úplne pozastavil. Porovnávanie s inými obrovskými stavbami ako Stuttgart 21 alebo letiskom v Berlíne si nenechal ujsť žiaden komentátor. Dokonca i utrápený intendant filharmónie Christoph Lieben-Seutter otvorene označil celú záležitosť za frašku.

Akceptovanie projektu verejnosťou narazilo na svoje hranice. Rozhorčenie nad projektom prichádzal aj z umeleckých kruhov. Kým mestská rada schvaľovala jedno navýšenie rozpočtu za druhým, nezávislá scéna sa obávala o svoje i tak malé dotácie a kritizovala Labskú filharmóniu ako záležitosť rýdzej prestíže. Zvrat udalostí nastal až keď Barbara Kisseler, senátorka pre kultúru, priviedla v roku 2011 do úradu starostu Olafa Scholza. Senátorke sa podarilo presadiť nové zmluvné usporiadanie, ktoré sa ukázalo ako trvácne. Tu sa určila aj „globálna paušálna fixná suma“ projektu 789 miliónov eur, ktorá sa už potom nezmenila. Zásluhu na tom, že výsmech a špekulácie o dodržaní termínu otvorenia filharmónie napokon utíchli možno pripísať predovšetkým Barbare Kisseler, ktorá v októbri 2016 zomrela.

Spolupráca namiesto dominancie

Niekdajších kritikov projektu je počuť už len málo. Stavba je aj pre nich príliš pôsobivá. Atraktivita tejto architektúry je však šancou a prekliatím zároveň. Len čas ukáže, či Labská filharmónia bude schopná naplniť očakávania, ktoré jej zástancovia celé roky sľubovali a či dokáže zásadným spôsobom zmeniť postavenie klasickej hudby vo verejnom živote. Či bude, ako hovorí jej intendant Christoph Lieben-Seutter, skutočne „domom pre všetkých“. Stánkom, ktorý nielen že všetci obyvatelia Hamburgu zaplatili, ale ho aj využívajú.

Intendant Lieben-Seutter preukázal, že vo vzťahu k miestnym organizátorom nevytesňuje nikoho, ale snaží sa o dohodu s ostatnými. Spory s konkurenciou zo súkromného sektoru kvôli cenovej štruktúre vstupeniek sú zažehnané už dávnejšie. „Spolupráca“ je tým čarovným slovíčkom, nech sa už za ním skrýva čokoľvek. Keď už malo byť čakanie a presúvanie termínov stavby na niečo dobré, tak to bolo na to, aby Lieben-Seutter so svojím tímom ukázali, akí kreatívni vedia byť. Na zorganizovanie svojich krátkych festivalov použili nejednu originálnu scénu, čím oslovili a zaujali nové, iné publikum.

Program Labskej filharmónie dáva nádej, že sa svojho pionierského ducha bude pridŕžať i v budúcnosti. Vystupovať v nej nebudú len svetové hviezdy klasickej hudby. Už v januári 2017 odohrá vo Veľkej sále svoj koncert avantgardná popová kapela Einstürzende Neubauten. Hudobné kultúrne stretnutia ako napríklad festival „Salam Syria“ v marci 2017 svedčí o ambícii ponúkať program so zreteľom na aktuálne dianie. Skutočný príbeh Labskej filharmónie začína až 11. januára 2017. Či to bude príbeh so šťastným koncom, preverí až čas.