Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

DIGITALIZÁCIA A UMENIE
„KRÁSA JE V KOMPLEXNOSTI“

Čo by sa stalo, keby sa Fredov život vyvíjal inak? Diváci premiéry hry Kaya Vogesa „Die Parallelwelt“ sledovali dva životné príbehy súčasne – jeden na ozajstnej divadelnej scéne, druhý na premietacom plátne.
Čo by sa stalo, keby sa Fredov život vyvíjal inak? Diváci premiéry hry Kaya Vogesa „Die Parallelwelt“ sledovali dva životné príbehy súčasne – jeden na ozajstnej divadelnej scéne, druhý na premietacom plátne. | Fotografia (detail): „Die Parallelwelt“, Kay Voges © Birgit Hupfeld / Činohra Divadla Dortmund

Zatiaľ čo divadelní režiséri v niektorých krajinách už dávno využívajú prvky virtuálnej reality, 3D animáciu alebo robotiku, nemecké divadelné scény majú čo doháňať. Novovzniknutá Akadémia digitalizácie a divadla (Akademie für Digitalität und Theater) v Dortmunde sa práve chystá uskutočniť zásadný prevrat v divadelnom svete.

Von Anja Quickert

Čo by sa stalo, keby sa Fredov život vyvíjal inak? V septembri 2019 na scénu v Berlíne a Dortmunde v rovnakom čase vystúpili dve divadelné skupiny, ktoré sa rozhodli túto otázku preskúmať. Obe divákom ukazujú Fredov životný príbeh, avšak každá po svojom: vďaka náhodám sa jeho život uberá rôznymi smermi. Divadelné skupiny navzájom spája 420 kilometrový kábel zo sklených vlákien, ktorý naživo prenáša dianie z javiska jedného divadla na druhé. Diváci premiéry hry Die Parallelwelt (Paralelný svet) tak sledujú obidva príbehy súčasne – jeden na ozajstnej scéne, druhý na premietacom plátne.

Hoci sa divadlo považuje za analógové médium, dá sa vo virtuálnom priestore krížiť. Dôkazom toho je Paralelný svet Kaya Vogesa, režiséra, ktorý je vďaka svojim digitálnym inscenáciám a experimentom na tomto poli nemeckým priekopníkom. Tejto úlohy si je vedomý: „pokiaľ ide o digitálne inovácie, nemecká divadelná scéna má poriadne čo doháňať, a to aj v rámci medzinárodných porovnaní. Digitálne myslenie ako súčasť pracovných procesov v divadelníctve je v mnohých krajinách oveľa väčšou samozrejmosťou ako u nás.“

Odkedy Voges vedie činohru Divadla Dortmund, funguje pri nej aj interdisciplinárny tím zaoberajúci sa možnosťami digitálnej revolúcie. Iba za takýchto okolností si podľa Vogesa divadlo udrží svoj význam: „Spoločenské zmeny, ktoré v záujme digitalizácie zasahujú všetky oblasti života, možno asi najlepšie prirovnať k zmenám, ktoré vyvolala kníhtlač. Ako by asi divadlo mohlo reflektovať problémy a konflikty dnešnej spoločnosti bez toho, aby držalo krok s ich vývojom? Spôsoby interpretovania z preddigitálnej éry už na zachytenie života v jeho komplexnosti nestačia.“

ĎALŠIE VZDELÁVANIE VEDÚCE K DIGITALIZÁCII V DIVADELNÍCTVE

Vďaka dlhoročným skúsenostiam Voges však takisto vie, aké problémy divadlá v súvislosti s digitalizáciou trápia: počas šiestich až ôsmych týždňov skúšania za riadnej divadelnej prevádzky sa sotva nájde dostatok času a financií na skutočné experimentovanie. Navyše vo všetkých oblastiach chýbajú vyškolení odborníci bez ohľadu na to, či ide o virtuálnu realitu, systém motion capture, robotiku alebo umelú inteligenciu. Pre dobrých 40 tisíc zamestnancov nemeckých divadiel neboli tiež doteraz vytvorené náležité možnosti ďalšieho vzdelávania. „Osvetľovač, ktorý pred 25 rokmi začínal na pozícii elektrikára, dnes sedí za ovládacím pultom a očakáva sa, že bude vedieť riadiť svetelné efekty. Rovnako tak zvukár, ktorý v minulosti počas inscenácií púšťal audiokazety, dnes už sedí za počítačom.“

Aby sa preklenuli priepastné rozdiely medzi aktuálnym divadelným štandardom a možnosťami digitálneho prostredia, po takmer tri roky trvajúcich prípravách založili Voges a jeho spolupracovníci Akadémiu digitalizácie a divadla v Dortmunde. Od marca 2019 by v spolupráci s Nemeckou divadelno-technickou spoločnosťou (Deutsche Theatertechnische Gesellschaft) a s Nemeckou divadelnou spoločnosťou (Deutscher Bühnenverein) mala ponúkať programy ďalšieho vzdelávania pre divadelných technikov a hercov. Okrem bežnej ponuky kurzov sa tu od septembra 2019 plánuje otvoriť aj prvý ročník pre štipendistov, pracujúcich v oblasti umelecko-experimentálneho výskumu. Tretím pilierom akadémie by mal byť odbor mediálneho umenia a filmu v divadle, ale to je podľa Vogesa zatiaľ ešte len hudba budúcnosti.

Akadémia bude až do sprevádzkovania novostavby v dortmunských prístavných skladoch, ktoré je naplánované na rok 2020, ako dočasnú scénu využívať priestory činohry. To že epicentrom digitalizácie v divadelníctve sa stáva práve Dortmund, súvisí tiež s históriou tohto mesta: po 700 rokov trvajúcej tradícii ťažobného priemyslu nastal v metropolitnej oblasti Porúrie zlom, keď v roku 2018 došlo k definitívneho ukončenia ťažby čierneho uhlia. Dortmund blížiace sa zmeny včas vytušil a prepracoval sa na piate miesto v rebríčku najdôležitejších centier digitalizácie v Nemecku.

ŽIADNA HROZBA, ALE ŠANCA

Čo všetko môže vzniknúť, keď sa spojí digitálna technika a divadlo, sa dá zistiť už na základe programu konferencie Enjoy Complexity, ktorou Voges a činohra Divadla Dortmund ohlásili na jar roku 2018 založenie akadémie. Návštevníci tu prostredníctvom virtuálnej reality (VR) mohli preskúmať aj jednu z Vogesových hier. Počas jednej z inscenácií hry Die Borderline Prozession dizajnéri mediálnych produktov vytvorili laserscan javiskovej scény, vyrobili 360° filmové zábery a divadelnú hru tak presunuli do virtuálnej reality: VR okuliare vtiahnu diváka priamo do deja a zatiaľ čo hra beží, on sa môže voľne pohybovať po javisku aj v hľadisku.

Akadémia digitalizácie a divadla sa podľa Vogesových slov nebude venovať iba technickým možnostiam napredovania, ale bude mať aj politický rozmer – z hľadiska obsahu sa bude zameriavať napríklad na témy ako manipulatívne zaobchádzanie s obrazom, ochrana osobných údajov a súkromia či sociálne médiá: „Keď sledujeme politickú situáciu v Nemecku a Európe, môžeme si všimnúť tendenciu k redukovaniu,“ vysvetľuje. „Veci sa zjednodušujú, ich obsah sa zobrazuje čoraz menej komplexne. Takúto formu populizmu považujem za nebezpečnú reakciu zo strachu pred globalizáciou a digitalizáciou spoločnosti. Divadlo je miestom, kde takúto komplexnosť možno vnímať ako šancu, nie ako hrozbu. Krása je v komplexnosti.“