Zmena ústavy na Slovensku  Zvrchované barbarstvo

Práva transrodových a nebinárnych osôb, ako aj párov rovnakého pohlavia budú na Slovensku obmedzené. Na konci septembra parlament schválil novelu ústavy, v ktorej zdôrazňuje „suverenitu Slovenskej republiky v hodnotových a kultúrno-etických otázkach“. Štát bude uznávať len dve pohlavia: mužské a ženské. Zase raz zvíťazilo barbarstvo, komentuje slovenský politológ Pavol Hardoš.

Niekedy sú veci priamočiare a jednoduché, stačí sa spýtať správne otázky.

Americká krajná pravica, rôzni rasisti, neo-nacisti, paleo-konzervatívci a ich libertariánski kamaráti, zvyknú radi vravievať, že dôvodom vzniku americkej občianskej vojny v roku 1861 nebola otázka otroctva, ale otázka práv jednotlivých štátov. Odtrhnutie južanských štátov vzniklo podľa nich pre nerešpektovanie práv týchto štátov tyranskou federálnou vládou. Donútili ich k tomu, oni len bránili svoje zvrchované práva a slobody.

Práva na čo, môžete sa správne pýtať.

Práva štátov robiť zvrchovane čo?

No predsa práva štátov chrániť si inštitút otroctva. Ale to už nehovorievajú nahlas.

Povedzme si my nahlas, čo znamená práve schválená zmena našej ústavy. Čo ideme zvrchovane chrániť?

Budú vám rozprávať báchorky o mužoch väzňoch v ženských väzniciach a 72 pohlaviach, hysterické skazky prepočuté cez digitálnu verziu hry na telefón, kde sa cez viacero dezinformačných kanálov prelialo a postupne nafúklo viacero rôznych anekdot a hlúpostí odtrhnutých od reality bežného života.

Povedia vám čokoľvek, len aby ste sa nepýtali to podstatné.

Dnes nám totiž naši autoritári, ľudáci, fašisti, konšpirátori a ich kresťanistickí kamaráti vravia, že v ústave musíme chrániť našu “zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami“.

Zvrchovanosť v čom, mali by ste sa pýtať.

Čo sú to tie naše základné kultúrno-etické otázky, v ktorých chcú mať Fico, Danko, Šutaj Eštok, Majerský, alebo Matovičove žetóny zvrchovanosť?

No predsa chcú zvrchovane popierať existenciu transrodových ľudí a šikanovať gejov a lesby.

Postavili hrádzu proti „progresivizmu“, fiktívnemu bubákovi, ktorým tu nie je nič iné ako základný civilizačný štandard uznania rovnosti a práv pre všetkých občanov, bez rozdielu.

Naša zvrchovanosť totiž podľa nich takúto rovnosť neznesie. My potrebujeme aj naďalej mať občanov druhej kategórie, ktorých môžeme otvorene nenávidieť, vyvyšovať sa nad nich a tváriť sa, že to je naša tradícia, niečo, čo definuje našu národnú identitu.

Niečo veľmi podobné hovorievajú aj spomínaní americkí južanskí rasisti, ktorí nostalgicky spochybňujú výsledok americkej občianskej vojny; tiež sa tvária, že išlo len o identitu a kultúrne špecifiká. Popieranie základných osvietenských a demokratických hodnôt, ktorých všeobecne platným prejavom je rešpekt k rovnosti ľudských práv, je aj pre nich prejavom akejsi zvrchovanosti.
 
Aj my sme už teraz naozaj zvrchovaní. Ukážeme tyranskému Bruselu a západným liberálom, že na nás si s nejakými ľudskými právami, vládou zákona a rešpektovaním rovnosti neprídu.

Zvrchovane zabránime osvojeniu detí v rámci homosexuálnych rodín, lebo to pre náš štát nie sú rodiny, len akési pochybné zhluky zvrátených jedincov druhej kategórie.

Zvrchovane zakážeme ženám porodiť dieťa pre niekoho iného, aj keby to robili altruisticky, bez finančnej odmeny. Lebo ženy môžu rodiť len v manželstve. Tolerujeme aj prespanky, zatiaľ, aspoň že sú heterosexuálne.

Zvrchovane poprieme prírodu alebo, ak chcete, pluralitu božieho stvorenia. Nás nejaká rôznorodosť nezaujíma. Zrovnáme a zglajchšaltujeme všetko: ľudí, lesy, polia aj rodiny.

Nielenže poprieme, že jestvujú intersex ľudia, že pohlavie je biologické spektrum, bimodálna distribúcia sexuálnych charakteristík, ktoré pre zjednodušenie dávame do dvoch škatuliek, do ktorých sa však nemusí každý zmestiť. Poprieme tiež, že jestvujú aj ľudia, ktorých rodový nesúlad vedie k potrebe – medicínskej a vedecky preukázanej potrebe – prejsť si procesom tranzície a dať do súladu svoje vnútorné prežívanie vlastnej rodovej identity s vonkajšími pohlavnými znakmi vrátane oficiálneho uznania a rešpektu úradnej moci.

Ich právo na existenciu poprieme priamo, lebo pre našu zvrchovanosť sú to neľudia. Poprieme ich existenciu, označíme ich buď za obete alebo vykonávateľov zhubnej ideológie. Najskôr oboje.

Zvrchovane tiež poprieme, že jestvujú rodiny, kde sú dve matky, alebo dvaja otcovia. Čo na tom, že tu žijú, že majú deti, že ich tresceme a šikanujeme za ich inakosť, pre nás nie sú rodinami, sú ideologicky závadní, nechceme ich tu, bridia sa nám.

Zvrchovane ich chceme diskriminovať. Majú tu právo na život len ako občania druhej kategórie, trpení, v tichosti, úzadí, hanbe. Nesmú vytŕčať, môžu sa len skrývať a čušať. Môžu byť ešte radi, že im cez papuľu nedáme. Možno neskôr.

A napokon zvrchovane ochránime aj deti, ochránime ich pred poznaním, že čo v tejto ústave a našich zákonoch robíme je obludný zločin proti ľudskosti. Zvrchovane im odoprieme prístup k poznaniu, ako chápať vlastnú sexualitu, zvrchovane im nedovolíme rozpoznať, že ich môže niekto zneužívať. Nedovolíme im poznanie, ktoré nevyhovuje našej zvrchovanej kultúrno-etickej doktríne. Ešte by z nich mohli vyrásť slobodné, netraumatizované a sebavedomé bytosti spochybňujúce naše neo-ľudácke hodnoty. To už naozaj nie je v súlade s našou identitou. Tuším, ako by na moje slová v tomto texte zareagovali stúpenci tohto barbarského prekrúcania práv a slobôd. „Poplašený liberálny extrémista, zase je pre neho každý, s kým nesúhlasí, fašistom a rasistom“, uškŕňali by sa.

Slová ale majú svoj význam a akýkoľvek stúpenec popierania ľudskej rovnosti a dôstojnosti, ktorú máme bez ohľadu na rasu, vyznanie, etnicitu, pohlavie, sexuálnu orientáciu, alebo rodovú identitu, si skrátka zasluhuje náležitú nálepku.

Dnes zase raz zvíťazilo barbarstvo, nič viac. Zvrchované popieranie rovnosti. Až sa budú zase písať dejiny ďalšej verzie tohto post-fašizmu – a buďme optimisti, že sa nejaké dejiny písať budú – môžu sa budúce generácie obzerať späť a pýtať sa, ako bolo možné, že sme to nevideli.
Môžeme si sypať popol na hlavu, že sme za 10 rokov nedokázali niektorým našim spoluobčanom vysvetliť, že gejovia a lesby im nerozvrátia rodiny, že „gender ideológia“ nezničí kresťanstvo, ani že transrodoví ľudia im nevtrhnú do záchoda.

Ale ako v kampani, kde konšpiračné teórie mobilizujúce nenávisť šíria biskupi, kňazi, aktivisti, intelektuáli, poslanci, ministri, novinári – ako v tejto záplave hnusu a zbabelosti komunikovať, že tak ako pred 90 rokmi Židia, aj LGBTI komunita dnes, sú len ľudia a nie žiadna pliaga?

Ako môžeme vysvetliť, že sú len zámienkou, obetným baránkom mocichtivých, nástrojom pre vyvolanie strachu. Demontáž demokracie potrebuje nepriateľa, proti ktorému je dovolené všetko, aj obchádzať pravidlá.

Primárna vina bude ležať na našich kresťanistických politikoch, ktorí svoju nenávisť a náboženskú rozdrapenosť povýšili na ideologický princíp, čím popreli nielen demokratické ale aj kresťanské hodnoty. Do pomyselnej zátvorky si po dnešku nemusia dávať už len to „D“. Ostali len členmi politických hnutí, bez K, bez D, pomocníkmi novodobých autoritárov, služobníkmi novodobého barbarstva, ktoré sa opäť hlási o slovo.

Môžeme sa utešovať, že to všetko chápeme, že máme na svojej strane morálne princípy, demokraciu, civilizáciu a kultúrnosť. Že nič nie je stratené, stále vieme politicky poraziť nenávisť a hulvátstvo. Ale spoliehať sa, že kultúrnosť, pravda a láska zvíťazia, sa nemusí vyplatiť. Poučenie 20. storočia je, že niekedy aj prehrajú. A nevdojak som si spomenul na vetu z knihy Autodafé od maďarského spisovateľa Georga Taboriho. O svojom otcovi, ktorý zahynul v Osvienčime napísal ako údajne „vchádzajúc do plynovej komory – povedal: až po vás, pán Mandelbaum…“.

září 2025