Umelci v karanténe  Výtvarník Erik Šille

„Chcel by som menej sebeckosti, viac zodpovednosti a pokory“

Foto: © Peter Frollo Umenie, ktoré dnes sledujeme v on-line priestore, pôsobí skôr ako náplasť. V skutočnosti nič nedokáže nahradiť naozajstné divadlo, živý koncert alebo výstavu v galérii. Ten pocit, keď stojíte pred obrazom, Instagram nenahradí. Podobne ako Netflix neuspokojí naše vášne, ktoré prežívame v divadle.

Nosenie rúška sme s rodinou zažili pár týždňov predtým, ako zaviedli opatrenia na Slovensku. Nedávno sme sa vrátili z mojej pracovnej cesty v Japonsku, kde sme pobudli mesiac. Rúška sme brali ako nevyhnutný fakt. Síce nás to stálo niekoľko „úplatkov“ v podobe „angličákov“ a vláčikov či zmrzlín pre nášho syna, aby si na rúško zvykol, ale zvládli sme to. V porovnaní s európskymi krajinami boli všade v Japonsku dezinfekčné prostriedky a cítil som sa tam oveľa bezpečnejšie. To, čo na Japoncoch obdivujem, je práve ich zásadovosť.

Po návrate na Slovensko a v prvých dňoch karantény som pracoval doma na menších formátoch. Na papier som si pripravoval návrhy. Po týždni som to však nevydržal a opatrne som sa začal vracať do ateliéru. Chodievam doň každý deň, aby som mohol maľovať. Zrazu mám viac času, keďže v škole, na ktorej pôsobím, sa skončil semester a pôsobíme dištančne. Všade je teraz pokoj.
  Keďže vo svojej tvorbe vždy reflektujem dobu, ktorú žijeme, deje sa to aj teraz. Situáciu okolo koronakrízy vnímam pomerne znepokojivo, no bez paniky. Čakám, čo príde. V mojom živote výrazne zasiahla do tohtoročných plánov. Na jar som mal vycestovať na dvojmesačnú rezidenciu do Francúzska, v tejto situácii je však nevyhnutné správať sa zodpovedne, podržať sa a najmä pomôcť tým najslabším.

Umelecký svet je krehký. Súčasné umenie to vôbec nemalo ľahké ani doteraz. Myslím si, že každá inštitúcia či galéria tento výpadok pocítia až existenčne. Neviem, ako by umenie malo žiť ďalej, ale osobne cítim veľkú podporu okolia. Moji známi hudobníci však pociťujú výrazný pokles financií. Mrzí ma to najmä za tých, ktorí už doteraz prežívali na hrane. To, či potrebujeme dobré umenie, je otázkou nastavenia sa na kvalitu a náročnosť. Niekomu stačí seriál a pre niekoho je dôležité hľadať zložitejšie odpovede na otázky a svet okolo seba. Neviem, ako to dopadne, ale napriek tomu verím, že to zvládneme.

Ak by nám z tejto situácie malo vyplynúť nejaké ponaučenie, o ktorom silne pochybujem, toto zastavenie by nám prinajlepšom mohlo priniesť menej sebeckosti, viac zodpovednosti a pokory. Či sa to podarí, však uvidíme až na konci.

duben 2020