Animal-Aided Design  Odvaha k preluke

V mestskom plánovaní sa čosi deje: architekti nemyslia len na ľudí, ale aj na zvieratá. Pod pojmom Animal-Aided Design sa skrýva zvýšenie kvality života pre všetkých.

Cez deň ten zvuk sotva počuť, no každý, kto prichádza domov nadránom za brieždenia, ho pozná: Keď skoro všetci ešte spia, vtáky v meste si medzi sebou začnú nahlas štebotať na dobré ráno. Človek je hneď celkom paf z harmonického spolužitia ľudí a zvierat medzi obývanými a priemyselnými časťami mesta. Také idylické to žiaľ už nie je. Je síce pravda, že ľudia a zvieratá vo svojej spoločnej histórii v sídelných oblastiach vždy spolunažívali, a dokonca aj v mestách je stále veľká rozmanitosť druhov (približne 3,6 milióna Berlínčanov sa o hlavné mesto delí s približne 20 000 až 30 000 živočíšnymi druhmi). Aj tak však mizne stále viac miest pre úkryt zvierat, keďže zahusťovaním existujúcich štruktúr v meste vzniká stále viac zastavaných alebo uzavretých plôch - teda betónu, asfaltu alebo dlažby.
 
Pri novostavbách už neexistujú takmer žiadne výstupky muriva, výklenky sa zaomietavajú a staré budovy zatepľujú. Preto sa populácia vrabca v posledných rokoch natoľko znížila, že tento druh je teraz na varovnom zozname Červenej knihy ohrozených druhov a v Hamburgu ho dokonca už označili za ohrozený druh. A nielen pre kedysi všadeprítomného vrabca, ale aj pre iné vtáky, ako sú ďatle a červienky - a rovnako aj pre jašterice a netopiere - je spolužitie s ľuďmi v mestskom priestore stále ťažšie. To sa má teraz zmeniť: Cieľom nového výskumného projektu je upozorniť architektov a urbanistov na vytláčanie zvierat a zakročiť proti nemu. Vedci Wolfgang W. Weisser (Technická univerzita v Mníchove) a Thomas E. Hauck (Kasselská univerzita) to nazývajú Animal-Aided Design a vysvetľujú, že cieľom je „vytvárať biotopy pre zvieratá a tým zlepšiť aj vytváranie verejných priestorov pre ľudí“.
 
Nejde len o viac prírody v mestách, je to predovšetkým začiatok zmeny myslenia. Pretože v čase klimatickej zmeny nemôže ísť len o to, aby sme na jednej ploche sústreďovali stále viac ľudí. Bude stále dôležitejšie obmedzovať ostrovy horúčavy v mestách tým, že rastliny a stromy budú poskytovať tieň a zlepšovať mikroklímu. Prispieť k tomu môžu napríklad zazelenené fasády, ktoré zároveň ponúkajú miesto na hniezdenie rôznym druhom vtákov.
 
„Ľudia radi oddeľujú seba a mestá od prírody,“ hovorí austrálsky záhradný architekt Adrian McGregor o biourbanizme. „Akonáhle sa pozeráte na mesto ako na prírodu, zmení sa vaše plánovanie tohto mesta.“ S týmto zmeneným pohľadom dokončila komunálna spoločnosť pre bytovú výstavbu Gewofag na jar v Mníchove celkovo 99 bytov - pri ich plánovaní sa okrem iného radili s Technickou univerzitou v Mníchove a Kasselskou univerzitou. Vznikli tri päťposchodové budovy založené na koncepte Animal-Aided Design. To znamená, že architekti sa od začiatku pokúšali zahrnúť do svojho plánovania potreby tam prítomných druhov.

Animal-Aided Design znamená aj lepšiu kvalitu života nás ľudí

Výsledkom sú miesta na hniezdenie vtákov na fasádach, zimoviská pre ježkov vo vonkajších priestoroch a kríky a živé ploty medzi domami, ktoré boli vysadené špeciálne podľa výživových potrieb zvierat. „Potreby zvierat slúžia pritom ako inšpirácia a nie ako obmedzenie tvorby,“ vysvetľujú Weisser a Hauck. Detailné druhové portréty informujú urbanistov a architektov o ideálnych životných podmienkach zvierat - od zoznamov rastlín po potenciálne zdroje potravy a miesta úkrytu až po dizajnové prvky.

Prístup Animal-Aided Designu je nielen ekologický a priateľský k zvieratám, ale znamená aj lepšiu kvalitu života pre nás ľudí. Britský biológ Daniel Cox z Inštitútu pre životné prostredie a udržateľnosť na Univerzite v Exetere ukázal, že existuje súvislosť medzi hojnosťou výskytu vtákov a duševnými chorobami u ľudí. Jeho štúdia, publikovaná v roku 2017, uvádza, že „tam, kde je viac vtákov a kde majú ľudia šancu sa s nimi stretnúť, je výskyt duševných chorôb nižší“.
 
Vedci Weisser a Hauck prišli s ďalším nápadom - „nočným parkom“, pre Berlín. Na 60-metrovej dopravnej tepne, ktorá spája východ a západ mesta, má byť vytvorený biotop pre nočné druhy, ktorý bude zároveň akýmsi nárazníkom motorizovanej dopravy. V návrhu sa uvádza: „Stredový pás je rozdelený na rôzne sekcie, z ktorých každá má pre živočíšne druhy rozličné funkcie. Pre červienky a sláviky je k dispozícii „liaheň“, „sklad živín“ a kúpeľ. Pre netopiere zase „oddychová miestnosť“ a „lovecká miestnosť“. “
 
Na 18 metrov širokom stredovom páse je dostatok miesta. Noci v hlavnom meste by tak v budúcnosti mohli vyzerať asi takto: zatiaľ čo sláviky a červienky spievajú a netopiere v tme lovia hmyz, chodci a cyklisti sa pohybujú v kúsku prírody. Pekná predstava metropoly. A nová atrakcia pre berlínsky nočný život.

September 2019