Begrüntes Parkhaus in Singapur Foto: Danist Soh via unsplash | CC0 1.0

V mestskom plánovaní sa čosi deje: architekti nemyslia len na ľudí, ale aj na zvieratá. Pod pojmom Animal-Aided Design sa skrýva zvýšenie kvality života pre všetkých.

Tento text sa už objavil v dokumentácii „Zvieratá“ časopisu fluter. Ďakujeme za licenciu Creative Commons CC BY-NC-ND 4.0 DE, ktorá nám umožňuje text znova publikovať.

Cez deň ten zvuk sotva počuť, no každý, kto prichádza domov nadránom za brieždenia, ho pozná: Keď skoro všetci ešte spia, vtáky v meste si medzi sebou začnú nahlas štebotať na dobré ráno. Človek je hneď celkom paf z harmonického spolužitia ľudí a zvierat medzi obývanými a priemyselnými časťami mesta. Také idylické to žiaľ už nie je. Je síce pravda, že ľudia a zvieratá vo svojej spoločnej histórii v sídelných oblastiach vždy spolunažívali, a dokonca aj v mestách je stále veľká rozmanitosť druhov (približne 3,6 milióna Berlínčanov sa o hlavné mesto delí s približne 20 000 až 30 000 živočíšnymi druhmi). Aj tak však mizne stále viac miest pre úkryt zvierat, keďže zahusťovaním existujúcich štruktúr v meste vzniká stále viac zastavaných alebo uzavretých plôch - teda betónu, asfaltu alebo dlažby.
 
Pri novostavbách už neexistujú takmer žiadne výstupky muriva, výklenky sa zaomietavajú a staré budovy zatepľujú. Preto sa populácia vrabca v posledných rokoch natoľko znížila, že tento druh je teraz na varovnom zozname Červenej knihy ohrozených druhov a v Hamburgu ho dokonca už označili za ohrozený druh. A nielen pre kedysi všadeprítomného vrabca, ale aj pre iné vtáky, ako sú ďatle a červienky - a rovnako aj pre jašterice a netopiere - je spolužitie s ľuďmi v mestskom priestore stále ťažšie.

Akonáhle sa pozeráte na mesto ako na prírodu, zmení sa vaše plánovanie tohto mesta.“

Austrálsky záhradný architekt Adrian McGregor

To sa má teraz zmeniť: Cieľom nového výskumného projektu je upozorniť architektov a urbanistov na vytláčanie zvierat a zakročiť proti nemu. Vedci Wolfgang W. Weisser (Technická univerzita v Mníchove) a Thomas E. Hauck (Kasselská univerzita) to nazývajú Animal-Aided Design a vysvetľujú, že cieľom je „vytvárať biotopy pre zvieratá a tým zlepšiť aj vytváranie verejných priestorov pre ľudí“.
 
Nejde len o viac prírody v mestách, je to predovšetkým začiatok zmeny myslenia. Pretože v čase klimatickej zmeny nemôže ísť len o to, aby sme na jednej ploche sústreďovali stále viac ľudí. Bude stále dôležitejšie obmedzovať ostrovy horúčavy v mestách tým, že rastliny a stromy budú poskytovať tieň a zlepšovať mikroklímu. Prispieť k tomu môžu napríklad zazelenené fasády, ktoré zároveň ponúkajú miesto na hniezdenie rôznym druhom vtákov.
 
„Ľudia radi oddeľujú seba a mestá od prírody,“ hovorí austrálsky záhradný architekt Adrian McGregor o biourbanizme. „Akonáhle sa pozeráte na mesto ako na prírodu, zmení sa vaše plánovanie tohto mesta.“ S týmto zmeneným pohľadom dokončila komunálna spoločnosť pre bytovú výstavbu Gewofag na jar v Mníchove celkovo 99 bytov - pri ich plánovaní sa okrem iného radili s Technickou univerzitou v Mníchove a Kasselskou univerzitou. Vznikli tri päťposchodové budovy založené na koncepte Animal-Aided Design. To znamená, že architekti sa od začiatku pokúšali zahrnúť do svojho plánovania potreby tam prítomných druhov.

Animal-Aided Design znamená aj lepšiu kvalitu života nás ľudí

Výsledkom sú miesta na hniezdenie vtákov na fasádach, zimoviská pre ježkov vo vonkajších priestoroch a kríky a živé ploty medzi domami, ktoré boli vysadené špeciálne podľa výživových potrieb zvierat. „Potreby zvierat slúžia pritom ako inšpirácia a nie ako obmedzenie tvorby,“ vysvetľujú Weisser a Hauck. Detailné druhové portréty informujú urbanistov a architektov o ideálnych životných podmienkach zvierat - od zoznamov rastlín po potenciálne zdroje potravy a miesta úkrytu až po dizajnové prvky.

Prístup Animal-Aided Designu je nielen ekologický a priateľský k zvieratám, ale znamená aj lepšiu kvalitu života pre nás ľudí. Britský biológ Daniel Cox z Inštitútu pre životné prostredie a udržateľnosť na Univerzite v Exetere ukázal, že existuje súvislosť medzi hojnosťou výskytu vtákov a duševnými chorobami u ľudí. Jeho štúdia, publikovaná v roku 2017, uvádza, že „tam, kde je viac vtákov a kde majú ľudia šancu sa s nimi stretnúť, je výskyt duševných chorôb nižší“.
 
Vedci Weisser a Hauck prišli s ďalším nápadom - „nočným parkom“, pre Berlín. Na 60-metrovej dopravnej tepne, ktorá spája východ a západ mesta, má byť vytvorený biotop pre nočné druhy, ktorý bude zároveň akýmsi nárazníkom motorizovanej dopravy. V návrhu sa uvádza: „Stredový pás je rozdelený na rôzne sekcie, z ktorých každá má pre živočíšne druhy rozličné funkcie. Pre červienky a sláviky je k dispozícii „liaheň“, „sklad živín“ a kúpeľ. Pre netopiere zase „oddychová miestnosť“ a „lovecká miestnosť“. “
 
Na 18 metrov širokom stredovom páse je dostatok miesta. Noci v hlavnom meste by tak v budúcnosti mohli vyzerať asi takto: zatiaľ čo sláviky a červienky spievajú a netopiere v tme lovia hmyz, chodci a cyklisti sa pohybujú v kúsku prírody. Pekná predstava metropoly. A nová atrakcia pre berlínsky nočný život.

Mohlo by vás zaujímať

Failed to retrieve recommended articles. Please try again.

Redakcia odporúča

Failed to retrieve articles. Please try again.

Najčítanejšie

Failed to retrieve articles. Please try again.