Žurnalistika a digitálne technológie  Algoritmy nemajú nohy

Médiá v ére digitálnych technológií.
Médiá v ére digitálnych technológií. Foto: © Michael Marais via unsplash | CC0 1.0

Ukrajinské médiá čelia v súčasnosti veľkej výzve. Redakcie tradičných médií bojujú o prežitie, cítia obmedzené rozpočty aj konkurenciu zo strany Telegramu, a to všetko v čase, keď umelá inteligencia nanovo definuje pravidlá hry. Ohrozujú algoritmy autorov a autorskú optiku? Ako bude vyzerať mediálne prostredie po skončení vojny? O médiách a zmenách v mediálnom prostredí diskutujeme s Natalijou Steblynou, profesorkou na Katedre žurnalistiky a sociálnej komunikácie Doneckej národnej univerzity Vasyľa Stusa.

Tento rozhovor sme viedli počas prestávky medzi dvoma vyučovacími hodinami. Práve sme diskutovali o tom, ako viesť praktickú obhajobu pre študentov magisterského štúdia žurnalistiky – či už online alebo prezenčne. V priebehu niekoľkých minút sa náš rozhovor presunul k oveľa širšiemu problému: čo vlastne zostane z našej profesie, keď za nás algoritmy preberajú čoraz väčšie množstvo práce?

Aké kľúčové procesy v súčasnosti formujú tvár ukrajinských médií? Kde ide výlučne o náš lokálny kontext a kde sa prejavujú globálne trendy?

Kľúčové procesy sú bezpochyby dôsledkom celoplošnej ruskej invázie, pretože všetko, o čom budeme teraz hovoriť v súvislosti s problémami, ktorým čelia ukrajinské médiá, je spôsobené práve ňou. Konkrétne je to pokles reklamného trhu a zníženie financovania. Rovnako ostreľovanie, ktorému sú vystavené redakcie.

Ďalej je tu Telegram. Chápeme, že jeho popularita vyplýva z globálneho trendu digitalizácie médií. V Ukrajine sa však Telegram stal mimoriadne populárnym práve v dôsledku ruskej invázie. Intenzívna konkurencia, ktorú dnes pozorujeme medzi tradičnými médiami a Telegramom, je odrazom nášho miestneho kontextu.

Mám skúsenosti s učením žurnalistiky na nemeckej univerzite (na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou, pozn. red.). Keď som študentom zadala úlohu nájsť niektorú konkrétnu správu, otvorili si priamo webovú stránku daného média, zatiaľ čo u nás by si určitá skupina študentov ako prvý otvorila Telegram.
Natalija Steblyna.

Natalija Steblyna. | Foto: © Osobný archív Nataliji Steblyny

Nedostatok finančných prostriedkov, najmä ukončenie grantov od USAID, vytvára závislosť od orgánov vládnej moci a od plateného, no neoznačeného, obsahu (tzv. džinsa). Okrem toho Ukrajina už dlhšiu dobu žije bez volieb. Hoci chápeme, že ich usporiadanie je v súčasnosti nemožné, táto situácia prispieva k nie príliš priaznivým trendom v mediálnom prostredí.

Pokiaľ ide o globálne trendy, tie sú jasne načrtnuté vo výročnej správe agentúry Reuters s názvom Digital News Report. Kľúčovým zistením je, že ľudia čoraz častejšie konzumujú informácie prostredníctvom sociálnych sietí namiesto toho, aby priamo navštevovali spravodajské webové stránky.

Tento jav platí aj pre Ukrajinu a nejde o pozitívny trend. Keď ľudia navštívia spravodajský portál, zameriavajú sa na vyhľadávanie správ. Na sociálnych sieťach však správy konzumujú popri zábavnom obsahu, napríklad videách s mačičkami, záberoch z dopravných nehôd či narodeninových osláv. Aby v takomto prostredí tradičné médiá prežili, sú nútené znižovať podiel serióznych správ v prospech zábavy. To v konečnom dôsledku ovplyvňuje spôsob, akým široká verejnosť vníma svetové dianie.

Ďalšími dvoma globálnymi trendmi sú rastúca konzumácia videoobsahu a celkový pokles záujmu o správy, približne tretinu ľudí na celom svete správy vôbec nezaujímajú. V Ukrajine je toto percento nižšie, vojna nás núti neustále sledovať dianie, no únava zo správ je aj napriek tomu citeľná. Napokon, netreba zabúdať ani na celosvetový pokles dôvery v médiá ako inštitúciu, čo je pre demokraciu znepokojivý signál.

Keď počúvate tieto čísla, je ťažké nemyslieť na realitu, ktorej čelia médiá v menších mestách. Keď pracujete v miestnych médiách, globálne trendy totiž narážajú na veľmi tvrdú realitu: nedostatok pracovných síl, skromné rozpočty a neustále pokušenie jednoducho preberať obsahy tlačových správ.

Kde sa za takýchto podmienok nachádza hranica medzi nevyhnutnou optimalizáciou zdrojov a skutočným zhoršením kvality obsahu?

Zdá sa mi, že tieto dve veci spolu úzko súvisia. Existuje vynikajúca kniha od Nicka Daviesa s názvom Flat Earth News, v ktorej autor celkom otvorene konštatuje: redakcie majú čoraz menej finančných prostriedkov, čo sa negatívne odráža na kvalite. Ako vôbec možno hovoriť o kvalite, keď v regionálnom médiu fungujúcom prakticky bez akéhokoľvek rozpočtu pracuje jeden človek?

Ukrajinský mediálny trh je v porovnaní s krajinami EÚ nezvyčajne roztrieštený. V meste veľkom ako Vinnycia môže pôsobiť viac ako päť významných spravodajských portálov, zatiaľ čo v Odese ich je vyše desať, všetky pritom prinášajú viac-menej rovnaké správy a zároveň súperia o skromné finančné zdroje. Ide o dedičstvo minulosti, keď si miestni podnikatelia zakladali vlastné médiá, aby tak získali politický vplyv.
Predstavte si webovú stránku, ktorá otvorene uvádza upozornenie: ‚Všetky naše texty generuje umelá inteligencia.‘ Predpokladám, že takáto stránka by veľmi rýchlo prišla o svojich čitateľov.“
Natalija Steblyna

Táto oblasť sa, mimochodom, týka aj mňa, keďže sám pôsobím v lokálnej žurnalistike. V podstate píšem pre komunitu viac ako 200 000 ľudí úplne sám. Nejde však o izolovanú redakciu, som súčasťou hyperlokálnej siete.

Práve týmto smerom sa treba uberať. Hoci sa môže zdať, že pracujete sami, v skutočnosti máte za sebou desiatky podobných novinárov z iných malých miest, s ktorými spolupracujete na tvorbe obsahu. Riešením pre malé redakcie, najmä tie hyperlokálne a okresné, ktoré najviac bojujú o prežitie, by preto mohlo byť spojenie síl a tvorba kvalitného zdieľaného obsahu.

Redakcie, ktoré čelia nedostatku personálu aj finančných prostriedkov, sa čoraz častejšie obracajú na technológie. Umelá inteligencia sľubuje presne to, čo moderným médiám chýba najviac: rýchlosť a schopnosť dosiahnuť viac s menšími zdrojmi. Popri tom však vyvstáva ďalšia otázka: môže optimalizácia postupne začať nahrádzať samotnú žurnalistiku?

Je umelá inteligencia v redakcii pomocníkom alebo hrozbou pre autorov?

Umelá inteligencia dokáže napísať štandardnú spravodajskú správu, preložiť text či prepísať rozhovor. Oveľa ťažšie je však prinútiť ju všimnúť si to, čo v prepise alebo tlačovej správe priamo nefiguruje. Hodnota pôvodnej, autorskej žurnalistiky bude závisieť práve od tohto rozdielu.

Čo strácajú čitatelia, ktorí čítajú texty čoraz častejšie vytvorené alebo uhladené algoritmami? Všimnú si vôbec ich sterilitu?

Čitateľ, ktorý konzumuje výlučne texty generované umelou inteligenciou, nevyhnutne prichádza o bezprostredný zážitok, kontakt s tvorivým obsahom a jedinečnú odbornú expertízu. Či si to všimne? Bez sociologického výskumu sa to dá len ťažko povedať.

Chcela by som však veriť, že áno. Postoj k umelej inteligencii je v súčasnosti pomerne kritický, ľudia chcú stále čítať diela ľudských autorov. Predstavte si webovú stránku, ktorá otvorene uvádza upozornenie: „Všetky naše texty generuje umelá inteligencia.“ Predpokladám, že takáto stránka by veľmi rýchlo prišla o svojich čitateľov.

Ako si môže novinár alebo novinárka v takomto prostredí zachovať svoju jedinečnú autorskú identitu? Bude o ňu na trhu rýchlych správ stále záujem?

Novinár nikdy nedokáže prekonať umelú inteligenciu v rýchlosti. Je nevyhnutné poznať svoje vlastné konkurenčné výhody. Stroj nedokáže nahradiť jedinečné, špecializované odborné znalosti. Napríklad človek so znalosťami a prehľadom o regionálnom futbale, téme, ktorej sa venuje len malá pozornosť, bude mať vždy navrch.

Hlavnou zbraňou sú jedinečný pohľad na vec a kreativita. Práve tieto schopnosti treba trénovať najviac. Študenti vstupujúci do novinárskej profesie s tým však majú v súčasnosti často problémy. Pri spracovaní témy sa spoliehajú na algoritmy namiesto toho, aby zdokonaľovali zručnosti potrebné na prácu s dátovými súbormi, overovanie hypotéz či formulovanie vlastných myšlienok pri písaní.

S akými problémami a výzvami sa stretávajú mladí profesionálni novinári a novinárky na začiatku svojej kariéry? Pomáha im umelá inteligencia rýchlejšie preniknúť do odboru, alebo naopak vytvára iba ilúziu odbornosti?

Nepochybne celý proces urýchľuje. Ak porovnáte texty, ktoré študenti písali pred piatimi rokmi, s tými dnešnými, rozdiel je obrovský. V minulosti som dostávala materiály plné štylistických a pravopisných chýb. Dnes sú texty bezchybne vybrúsené, pretože ich študenti vyhladili nástrojmi umelej inteligencie.

Patrím ku generácii, ktorá písala odborné práce bez pomoci umelej inteligencie. Napriek tomu som si istý, že keby som bol dnes študentom, s radosťou by som pri písaní využil pomoc algoritmov.

Práve v tom však spočíva úskalie. Tak ako športovec denne trénuje, aby si udržal svaly v kondícii, aj mediálny profesionál musí neustále cvičiť svoj mozog. Novinár musí vedieť pracovať v podmienkach neistoty, vystupovať vo vysielaní a pohotovo klásť správne otázky. Tým, že mladí ľudia všetko prenechávajú algoritmom, prichádzajú o túto schopnosť. Odporúčala by som najprv prebádať tému a napísať text vlastnými silami a až potom sa pozrieť, ako by ho mohla vylepšiť umelá inteligencia. Mala by byť pomocníkom, nie barličkou.
Vzdelávanie v oblasti žurnalistiky prešlo po príchode umelej inteligencie veľkými zmenami. Na fotografii študenti žurnalistiky z Doneckej univerzity, ktorá sa presťahovala do Vinnycie. Žurnalistiku na nej prednáša Natalija Steblyna.

Vzdelávanie v oblasti žurnalistiky prešlo po príchode umelej inteligencie veľkými zmenami. Na fotografii študenti žurnalistiky z Doneckej univerzity, ktorá sa presťahovala do Vinnycie. Žurnalistiku na nej prednáša Natalija Steblyna. | Foto: © Osobný archív Nataliji Steblyny

Natalija Steblyna priznáva, že nástup umelej inteligencie skutočne vyvolal určitú krízu, ktorá sa odohráva na viacerých frontoch súčasne. Na jednej strane vznikajú paradoxné situácie: jeden jej známy si všimol, že redaktori prestali jeho prácu takmer úplne kritizovať, keď ju začal spracúvať pomocou umelej inteligencie. Hoci sa to môže zdať ako úspech, pre autora je tento prístup v skutočnosti hlboko demotivujúci, pretože vytvára dojem, že jeho vlastný hlas už nie je potrebný.

Skúsení odborníci v oblasti médií však vnímajú situáciu celkom inak. Podľa Steblyny u nich prevažuje najmä záujem: algoritmus nepredstavuje pre profesionálnych žurnalistov hrozbu, ale dlho očakávanú príležitosť zbaviť sa zdĺhavých rutinných úloh a získať čas na skutočnú tvorivosť.

Zjednodušenie rutinnej práce však má dopad na schopnosť narábať s primárnymi zdrojmi, overovať fakty a klásť kritické otázky priamo v teréne. Ako k tomu pristupovať?

Správne využívanie algoritmov skutočne šetrí čas. Samotná umelá inteligencia však vyžaduje overovanie! Môže totiž poskytnúť odkazy na primárne zdroje, ktoré sa ukážu ako nesprávne alebo vymyslené.

Dochádza tu k určitej zámene: ľudia začínajú prehnane dôverovať obsahu vytvorenému umelou inteligenciou, sú čoraz pohodlnejší, prestávajú si overovať pôvodné zdroje. Hoci stroj dokáže zvládať rutinné úlohy, overovanie faktov a schopnosť klásť kritické otázky sú zručnosti, ktoré musí každý novinár, a najmä ten začínajúci, rozvíjať a zdokonaľovať sám.
Preto je nenahraditeľnou úlohou človeka v médiách vytvárať zaujímavé reportážne formáty, hĺbkové rozhovory, empatickú komunikáciu, prenikavé komentáre a analýzy zložitých problémov.“
Natalija Steblyna

Ak algoritmy preberajú základnú analytiku, preklady či tvorbu spravodajstva, kde presne zostáva nenahraditeľná úloha človeka v médiách?

Netvrdila by som, že algoritmy ovládnu celý spravodajský tok. Prepracovanie tlačovej správy – áno, to umelá inteligencia zvládne. Kvalitné spravodajstvo však nie je len prepracovaním textu. Je to práca v teréne, sú to oči a nohy novinára alebo novinárky.

Chcela by som, aby algoritmy robili technickú prácu, zatiaľ čo živí reportéri by pracovali v teréne a hľadali témy, ktoré sú pre ľudí skutočne dôležité. Ani pri preklade umelá inteligencia nedosahuje dokonalosť, nie vždy zachytáva jemné nuansy, v ktorých sa často skrývajú najdôležitejšie poznatky. Preto je nenahraditeľnou úlohou človeka v médiách vytvárať zaujímavé reportážne formáty, hĺbkové rozhovory, empatickú komunikáciu, prenikavé komentáre a analýzy zložitých problémov.

Aké zručnosti budú pre ukrajinských novinárov v nasledujúcich dvoch-troch rokoch kľúčové, aby zostali naďalej žiadaní?

Nemyslím si, že sa v priebehu dvoch rokov zásadne zmenia základné princípy. Po prvé, nevyhnutná je hlboká odborná znalosť danej problematiky. Po druhé, schopnosť navrhovať témy, ktoré nie sú hneď na prvý pohľad zrejmé. Po tretie, porozumenie vlastnému publiku.

Kľúčové zostávajú aj jazykové zručnosti. Keďže Ukrajina smeruje do EÚ, na podporu vzájomného porozumenia potrebujeme nielen angličtinu, ale aj jazyky susedných krajín. A najdôležitejšia zručnosťou, ktorú nedokáže napodobniť žiadny algoritmus, je novinárska etika: schopnosť konať profesionálne, nepoškodiť spoločnosť, chrániť zdroje a pracovať vo verejnom záujme.

Aký scenár vývoja žurnalistiky v Ukrajine považujete v blízkej budúcnosti za najpravdepodobnejší? Prehlbujúcu sa polarizáciu medzi lacným automaticky generovaným obsahom a špecializovanými médiami vysokej kvality, alebo vznik úplne nových formátov?

Objavia sa rôzne formáty, no jednu vec môžem povedať s istotou: keď sa vojna skončí, Telegram stratí svoju mimoriadnu popularitu. Jeho súčasný rast je výsledkom potreby dostávať okamžité upozornenia o ostreľovaní a výpadkoch elektriny. Keď táto potreba pominie, takzvaná „telegramová žurnalistika“ začne upadať.

Publikum sa presunie k video formátom a sociálnym sieťam. Ak sa trend konzumácie obsahu zo sociálnych sietí udrží, môžeme očakávať ešte väčšiu polarizáciu, informačné bubliny, rozkvet lacného generovaného obsahu a falošných správ.

Ukrajinská žurnalistika má však pred sebou sľubnú budúcnosť, naši novinári preukázali výnimočnú odolnosť. Kvalitné špecializované média aj celonárodní mediálni giganti určite prežijú. Bez nich by v skutočnosti súčasné kanály na Telegrame jednoducho zanikli, pretože väčšina ich obsahu pozostáva práve z materiálu ukradnutého alebo prebratého z týchto médií. Chcela by som, aby sociálne siete boli viac regulované a civilizovanejšie a aby sa tradičné médiá opäť posilnili vďaka tomu, že si dokázali udržať svoju kvalitu, štandardy a etiku.

Prestávka sa skončila, treba sa vrátiť k práci. Na mojom telefóne pristane notifikácia z kanála na Telegrame o novom žltom varovaní pred nebezpečenstvom, ale to mi nezabráni v tom, aby som si sadol a napísal ďalšiu reportáž pre miestne médiá.
 

 

Perspectives_Logo Tento článok bol uverejnený v rámci PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. JÁDU realizuje tento projekt, spolufinancovaný EÚ, spolu s ďalšími šiestimi redakčnými tímami zo stredovýchodnej Európy pod vedením Goetheho inštitútu. >>> Viac informácií o projekte PERSPECTIVES

 

Mohlo by vás zajímat

Doporučení redakce

Nejčtenější články