Letisko v chránenej prírodnej oblasti  Núdzové pristátie pre albánsku prírodu

Turizmus v Albánsku zažíva boom. Nové letisko má pomôcť zvládnuť nápor návštevníkov a prilákať do krajiny ešte viac turistov. Stavebný projekt však paradoxne ohrozuje jedinečný ekosystém, ktorý svojou krásou do oblasti návštevníkov priťahuje. Albánski ochranári životného prostredia vedú intenzívny boj proti krokom svojej vlády a pritom dúfajú aj v podporu Európskej únie.

„Tam oproti,“ vzrušene zvolá Xhemal Xherri a ukáže na navŕšenú kopu štrku. „Kuvik.“ Pre necvičené oko je vták sotva viditeľný. Xherri si zo zadného sedadla auta vezme ďalekohľad a namieri ho na stred kamennej kopy. A naozaj – sedí tam sivohnedá sova s dokonale okrúhlymi žltými očami, akoby vôbec nevnímala hustý dážď, ktorý v ťažkých kvapkách bubnuje na násyp. „Athene noctua,“ povie Xherri. Potom sarkasticky dodá: „Ale kdeže, tu predsa nie je nijaká fauna, ktorú by bolo treba chrániť – vôbec žiadna.“

Týmito slovami environmentálny aktivista Xhemal Xherri naráža na rozsiahle stavenisko, na okraji ktorého sa usadil kuvik. Ešte v tomto roku má byť na tomto mieste na juhozápade Albánska otvorené medzinárodné letisko – priamo uprostred delty Vjosa-Narta, medzinárodne chráneného mokraďového územia. Delta so svojou lagúnou a priľahlými soľnými poliami je miestom odpočinku a hniezdenia takmer 250 druhov vtákov, medzi nimi plameniakov a vzácneho pelikána kučeravého. Každý rok sa tu počas migrácie zastavujú milióny vtákov na svojej ceste medzi Európou a severnou Afrikou.

Xhemal Xherri pre mimovládnu organizáciu Protection and Preservation of Natural Environment in Albania (PPNEA) dokumentuje druhovú rozmanitosť vtáctva, ktorú výstavba ohrozuje. A to, čo pritom pozoruje, v ňom vyvoláva hnev.
 

Zachránená? Ani náhodou.

Delta patrí k rieke Vjosa, poslednej divokej rieke v Európe, ktorá pramení v Grécku, vinie sa južnou časťou Albánska a pri Vlore ústi do Stredozemného mora. Kúsok prírody, aký dnes v Európe takmer nenájdeme: rieka, ktorá voľne meandruje bez bariér, nerozčlenená hrádzami a priehradami, nikde nezovretá do betónového koryta.

Jedinečný ráz tejto rieky sa ocitol v ohrození v 2010-tych rokoch, keď albánsky štát udelil koncesie na výstavbu viacerých vodných elektrární. Rozhodnutie vyvolalo medzinárodnú vlnu pobúrenia. V rozsiahlej kampani sa za ochranu rieky postavili ochranári, politickí predstavitelia aj hollywoodska hviezda Leonardo DiCaprio.
  V roku 2023 sa zdalo, že úsilie trvajúce už celé desaťročie konečne prinieslo ovocie: Vjosa sa stala národným parkom, dokonca prvým „národným parkom divokej rieky“ v Európe. „Navždy ochránime poslednú divokú rieku v Európe,“ vyhlásil premiér Edi Rama.

Už na slávnostnom podujatí, na ktorom bola Vjosa v marci 2023 vyhlásená za chránené územie, si Xhemal Xherri uvedomil, že tento veľký úspech môže mať príchuť Pyrrhovho víťazstva. Štatút národného parku totiž získala iba samotná rieka, nie však delta, kde Vjosa ústi do Jadranského mora – hoci práve ona tvorí neoddeliteľnú súčasť jej krehkého ekosystému. Plány na výstavbu letiska priamo v delte Vjosa-Narta tak ani zďaleka nezmizli zo stola.

Xhemal Xherri si spomína na rozhovor, ktorý sa na okraji podujatia odohral medzi ochranármi a premiérom Edim Ramom o už vtedy známych plánoch na výstavbu letiska. Premiér vraj poznamenal: „Veď som vám dal Vjosu. Čo ešte chcete?“ Xherri odhodí ďalekohľad na palubnú dosku auta. „Ochrana životného prostredia predsa nie je predmetom vyjednávania. Chránime Vjosu, pretože je to dôležité. To však neznamená, že zastavenie výstavby letiska je menej dôležité.“
 

Letisko za každú cenu

Plány na výstavbu medzinárodného letiska pri Vlore sa objavili v roku 2018. Vláda tvrdí, že nový projekt má podporiť ďalší rozvoj turizmu na juhu krajiny. Hoci sa diskutovalo o štyroch možných lokalitách, vláda sa napokon rozhodla postaviť letisko práve na úzkom páse územia v chránenej oblasti Vjosa–Narta. Pozemok je vo vlastníctve štátu – kedysi sa na tomto mieste nachádzalo vojenské cvičné letisko, ktoré sa však podľa ochranárov prírody v posledných desaťročiach už nepoužívalo.
  Albánska vláda do projektu od začiatku zapojila medzinárodných investorov. Štát chce letisko presadiť za každú cenu, a preto urobil výrazné ústupky: podľa zistení medzinárodných médií vláda zmluvne zaručila súkromným prevádzkovateľom, že letisko bude ziskové. Ak nedosiahne očakávané príjmy, štát rozdiel dorovná finančnými kompenzáciami.

Fantastický obchod pre prevádzkovateľské firmy. Katastrofa pre prírodu, hovoria ochranári.

„Riečne delty sú výnimočné miesta pre voľne žijúce živočíchy. Počas svojej dlhej histórie prešli rôznymi prírodnými procesmi a geomorfologickými zmenami, a práve preto majú ako mokraďové územia jedinečnú dynamiku,“ hovorí ornitológ Taulant Bino z Albánskej ornitologickej spoločnosti.

Na pomerne malom priestore sa v delte stretáva množstvo rôznych biotopov – lagúna a more, pieskové duny, stredomorské borovicové lesy aj slaniskové lúky. „Táto rozmanitosť biotopov znamená, že tu žije nespočetné množstvo druhov. Práve to robí deltu takou cennou. Intenzívne urbanistické využívanie územia s tým jednoducho nie je zlučiteľné.“
Taulant Bino rozhodne nie je jediný, kto dospel k takémuto hodnoteniu.
  Albánsko ratifikovalo Bernský dohovor, medzinárodnú zmluvu Rady Európy, ktorej cieľom je zabezpečiť ochranu voľne žijúcich rastlín a živočíchov v Európe a ich prirodzených biotopov. Od roku 2023 Stály výbor Bernského dohovoru opakovane vyzýva na zastavenie výstavby letiska, kým nebudú objasnené jeho dôsledky pre životné prostredie. Projekt pravidelne kritizuje aj Európska komisia vo svojich hodnotiacich správach o pokroku v prístupových rokovaniach a zdôrazňuje potrebu dodržiavania environmentálnych štandardov EÚ. Zdá sa však, že Albánsko si z týchto výhrad zatiaľ nerobí ťažkú hlavu.

Xhemal Xherri naštartuje motor a pomaly prechádza cez chránené územie. Na ľavej strane blatnej cesty ženie pastier svoje ovce cez mokraď. Na druhej strane sa tiahne drôtený plot s ostnatým drôtom.

„Tam!“ zvolá Xherri – ďalšie vtáky. „Tadorna tadorna – kazarky pestré. Priamo na území letiska, tam v jednej z kaluží.“

V tom okamihu sa tri kačice zdvihnú, vzlietnu a odlietajú preč. „Nádhera,“ komentuje Xherri a ďalekohľadom už opäť prehľadáva okolie. Po chvíli znovu zakričí: „Tam!“ „Šabliarka modronohá,“ povie a zrazu je trochu nervózny. „Musím ju odfotiť.“ Vyskočí z auta, zo zadného sedadla si zoberie fotoaparát a cez hľadáčik sleduje, ako čierno-biely vták kráča cez trávu vedľa pristávacej dráhy.

„Je dôležité mať túto fotografiu,“ hovorí. „Vláda nám neverí, že tento druh tu – priamo na území letiska – žije.“
 

Najprv letisko – potom rezorty

Pre Xhemala Xherriho je len málo vecí fascinujúcejších než vtáky. Raz do týždňa musí výjsť do prírody a pozorovať zvieratá, sledovať, ako lietajú, lovia a pária sa. „Stala sa z toho posadnutosť, ale povedal by som, že dobrá,“ hovorí a smeje sa.

Postaviť letisko uprostred vtáčej rezervácie je pre tohto aktivistu niečo obscénne. „Hovoríme tu aj o znečistení vody a o hlukovom znečistení.“ A nejde pritom len o letisko. „Viaže sa na to veľmi veľa ďalších vecí. Už samotná výstavba letiska a prístupových ciest ničí strašne veľa.“ Obáva sa, že výstavba letiska prinesie ešte viac turistickej infraštruktúry. Požičovne áut. Supermarkety. Kaviarne.

„A potom sú tu, samozrejme, ešte rezorty,“ hovorí Xhemal Xherri a tým sa dostáva k možno najväčšiemu problému. Veď načo je tu vlastne potrebné medzinárodné letisko, keď v hlavnom meste Tirana, vzdialenom len dve hodiny autom, už jedno fungujúce existuje? „Letisko je len špička ľadovca,“ hovorí Xherri a ukazuje do diaľky.

Na horizonte sa tam v modrastom opare črtajú obrysy dvoch vrchov – ostrov Sazan. V súčasnosti je neobývaný, no Jared Kushner, zať amerického prezidenta Donalda Trumpa, to chce zmeniť. Plánuje na ostrove otvoriť luxusný rezort. Aj na pobreží majú vyrásť rôzne rezorty. Kushner chce investovať viac než jednu miliardu eur a otvoriť hotely, v ktorých by mohli prespávať desaťtisíce turistov.
  V bezprostrednom okolí tieto projekty vyvolávajú len malý odpor. Pôdy v delte sú miestami presiaknuté soľou a na bežné poľnohospodárstvo sa takmer vôbec nehodia, región je chudobný. Už samotná výstavba letiska má vytvoriť 1 000 nových pracovných miest, ako sľúbil premiér Edi Rama pri návšteve Vlory v máji minulého roka. Vďaka rezortom by mali pribudnúť ďalšie tisíce pracovných miest.

Aké dôsledky však bude mať výstavba rezortov a prevádzka letiska, to si podľa aktivistov uvedomuje len málokto z miestnych. Oproti stavenisku sa na kope sutiny pasú ovce a za ňou stojí jednoposchodový dom, len pár stoviek metrov od budúcej pristávacej dráhy. Xhemal Xherri kývne smerom k pozemku. „Ako tu majú ľudia pri takom hluku bývať?“

Už v roku 2022 podali organizácie PPNEA a Albánska ornitologická spoločnosť proti výstavbe letiska žalobu. Vláde vyčítajú netransparentnosť a kritizujú, že dotknuté osoby neboli dostatočne zapojené do rozhodovania a že sa obchádzali princípy právneho štátu.

Druhá žaloba sa týka porušenia environmentálnych a ochranných zákonov, keďže letisko sa buduje priamo uprostred vyhlásenej chránenej krajinnej oblasti. V roku 2022 vláda presne to územie, na ktorom sa má letisko stavať, vyňala zo zoznamu chráneného územia. Podľa ochranárov ide o nezákonné rozhodnutie vlády, pretože nebolo prijaté z dôvodov ochrany prírody.

Problematicky podľa nich prebehlo aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré dospelo k záveru, že letisko nespôsobí veľké škody. „Napríklad na preskúmanie populácie vtákov v regióne mali len desať dní. V takom krátkom čase je to úplne nemožné,“ hovorí Xherri. „A navyše urobili chyby – zaznamenali dokonca vtáky, ktoré v Albánsku vôbec nežijú.“
  Albánska vláda to však vidí inak. Premiér Edi Rama tvrdí, že letisko „v žiadnom prípade nebude pre ekosystém predstavovať hrozbu.“

Zatiaľ čo sa prípad v posledných rokoch presúval medzi albánskymi súdmi tam a späť, stavebné práce neustále pokračovali. Medzitým už boli vyasfaltované rolovacie dráhy, riadiaca veža a aj hlavná budova so zakrivenou strechou už stoja. Pred súdom sa ešte musia vyriešiť vnútorné spory medzi investormi. Ak sa tento konflikt podarí urovnať, letisko by mohlo byť otvorené už v roku 2026.

Taulant Bino však dúfa, že Európska únia bude naďalej vyvíjať tlak: „Ak sa tlak zo strany Komisie stane prekážkou pre integráciu Albánska do EÚ, albánska vláda bude nútená ustúpiť.“ Verí, že delta by sa tak ešte dala zachrániť. „Renaturalizačné opatrenia by však boli neuveriteľne drahé. Najlepšie by preto bolo výstavbu zastaviť už teraz a ušetriť prírodu aj budúce generácie tejto ekologickej a finančnej bombe.“
 

Stále nové rekordy v cestovnom ruchu

Je spravodlivé, aby krajiny ako Nemecko, ktoré kvôli hospodárskemu rastu tak výrazne zničili svoju prírodu, dnes požadovali od krajín ako Albánsko, aby ustúpili? Xhemal Xherri sa na chvíľu zamyslí. Dnes už vraj vieme lepšie, že návrat späť nie je možný. V Nemecku existujú pokusy o obnovu prírody a programy opätovného vypúšťania zvierat do voľnej prírody. No prírodu, ktorá bola raz zničená, sa aj s veľkým množstvom peňazí dá len ťažko vrátiť do pôvodného stavu. Nejde o to úplne zastaviť hospodársky rast. Ide však o takú mieru rastu, ktorú príroda dokáže uniesť. Na to sa však musí v mnohom zmeniť myslenie, hovorí Xherri – predovšetkým na úrovni vlády. „Tá chce jednoducho rýchle a ľahké peniaze.“ A tie sa dajú získať práve prostredníctvom veľkých hotelov a masového prílevu návštevníkov.

V roku 2025 navštívilo Albánsko približne 12,4 milióna zahraničných turistov, čo opäť predstavuje nové rekordné maximum. Pred desiatimi rokmi ich pritom bola len približne tretina z tohto počtu. Turistov lákajú najmä dlhé piesočnaté pláže na juhu krajiny pri Jadranskom mori. Pre albánsku ekonomiku sa stávajú čoraz dôležitejšími. Podľa odhadov medzinárodnej organizácie World Travel & Tourism Council sa cestovný ruch podieľa približne štvrtinou na albánskom hrubom domácom produkte, ak sa započítajú aj nepriame vplyvy, napríklad dodávateľské reťazce či stavebníctvo. Od zmeny zákona vo februári 2024 majú úrady výrazne väčší priestor schvaľovať veľké projekty turistickej infraštruktúry v chránených územiach alebo na ich okrajoch.
  Čo sa však stane, ak jedinečná albánska príroda, ktorá priťahuje toľko návštevníkov, začne trpieť pod tlakom nadmerného turizmu? Iniciatív podporujúcich udržateľný cestovný ruch je zatiaľ len málo. Organizácia PPNEA preto začala školiť miestnych obyvateľov, aby mohli viesť výlety zamerané na pozorovanie vtákov či výpravy na kanoe.

Xhemal Xherri hovorí o prvých pozitívnych výsledkoch: „Jedného muža z tejto oblasti sme vybavili ďalekohľadmi a vyškolili ho v rozpoznávaní vtákov. Projekt funguje veľmi dobre – dnes už zamestnáva troch ľudí zo svojej dediny.“

Nedávno sa Xhemal Xherri stal otcom. Odvtedy sa veľa vecí zmenilo, hovorí. „Keď pristihneme pytliakov, už nestojím v prvom rade, som teraz opatrnejší.“ Otcovstvo však jeho boju za zachovanie delty dalo aj nový zmysel. „Som nahnevaný na vládu a smutný kvôli vtákom,“ hovorí. „Ale smutný som aj kvôli deťom, ktoré možno nikdy neuvidia túto krajinu a všetku rozmanitosť živočíchov, ktoré tu žijú.“

březen 2026