Rozhovory o filmoch podporujú kritické myslenie  Pozerajte filmy spolu so svojimi teenagermi

Ako vzbudiť lásku k filmu u teenagerov v čase krátkych reelsiek? Ako v čase dospievania rozvíjať kritické myslenie a citlivosť prostredníctvom filmov a ochrániť ich pred technologickou apokalypsou? Ktoré filmy sa hodia na spoločné pozeranie teenagerov a ich rodičov? Prečítajte si odporúčania filmovej kurátorky a autorky knihy o kinematografii pre mladých, ktorá sa v Ukrajine stala bestsellerom, Oľhy Birzul.

Na prezentáciách Tvojej knihy o filme sa ma rodičia často pýtajú, či moja kniha pomôže ich deťom stať sa hercami a herečkami alebo režisérmi a režisérkami. Úprimne im odpovedám, že si nie som istá. Ale vždy dodám, že lásku k filmom mnohým známym režisérkam a režisérom, herečkám a hercom vštepili ich rodičia.

Mama Quentina Tarantina a mama Scarlett Johansson brávali svoje deti do kina už od malička. Legendárny režisér Martin Scorsese, ktorý vyrastal v New Yorku v rodine talianskych prisťahovalcov, bol veľmi chorľavým dieťaťom. Preto ho rodičia pravidelne vodili do kina, aby sa nejako zabavil, a doslova tak formovali jeho vkus – od talianskeho neorealizmu až po hollywoodsku klasiku. Rodina mladého Stevena Spielberga nakrúcala amatérske filmy, hoci nebola nijako prepojená s filmovým priemyslom. Otec pracoval ako inžinier a mama ako klaviristka. Samozrejme, v dejinách kinematografie existujú aj opačné príklady. Napríklad taký Werner Herzog vyrastal v zapadnutej bavorskej dedine v dome bez televízora. Budúci režisér objavil kinematografiu ako teenager a aby mohol začať nakrúcať, musel doslova ukradnúť svoju prvú kameru. Aj vo svojich osemdesiatich troch rokoch je kinematografiou stále nadšený.

Moja kniha má iný dôraz. Čitateľstvu navrhujem, aby preskúmali seba samých a svet okolo seba optikou filmu. Mojim cieľom je pomôcť teenagerom stať sa premýšľavými a citlivými osobnosťami. Ale dnes je to bez starostlivej podpory rodičov mimoriadne ťažké. Realita súčasného teenagera nie je uzavretá medzi dvoma obrazovkami – televízorom a kinom. Na konci minulého storočia do nej prudko vtrhli počítače a za nimi lákavý trh s gadgetmi a závratný vesmír sociálnych sietí.

Každá technológia alebo médium, ako ich definoval kanadský teoretik Marshall McLuhan, prináša do našich životov pohodlie aj hrozby. Už nacisti si veľmi dobre uvedomovali, že technológia nahrávania hlasu im pomôže masovo presadiť ich politické myšlienky. V továrňach naplánovali výrobu lacných nemeckých rádioprijímačov. Tie však zachytávali len vlny miestnych rozhlasových staníc a štátna cenzúra dohliadala na to, aby sa do éteru nedostali hlasy inak zmýšľajúcich. Za počúvanie zahraničných rozhlasových staníc sa tiež tvrdo trestalo. Židom bolo kupovanie rádií prísne zakázané.

Neskôr sa objavila televízia, vďaka ktorej sa šírenie propagandy stalo ešte jednoduchšie. Príkladom z môjho života je dvanásťročný boj Ukrajincov za svoju nezávislosť, v ktorom ruská ríša využíva televízne vysielanie ako súčasť hybridnej vojny.

Spomedzi početných nebezpečenstiev sociálnych sietí stačí spomenúť kyberšikanu. Podľa výsledkov prieskumu UNICEF (Detský fond OSN) z roku 2023 napríklad v Ukrajine každý piaty teenager zažil šikanovanie online. Vrelo odporúčam vám aj vašim deťom pozrieť si dokumentárny film V sieti českých režisérov Víta Klusáka a Barbory Chalupovej. Na konkrétnych príkladoch v ňom ukazujú, ako chrániť deti pred sexuálnym násilím na internete. Na území Ukrajiny si tento film možno bezplatne pozrieť v online kine Docuspace.org v rámci informačnej kampane festivalu Docudays UA a organizácie Mahnolija. [Na Slovensku je možné si film pozrieť na viacerých platených platformách. Dostupná je aj skrátená verzia filmu vhodná pre divákov od 12 rokov, ktorú zaradilo do vysielania aj RTVS, pozn. red.]

Mohlo by sa zdať, že spomedzi médií si „nepoškvrnenosť“ môže nárokovať film. Ale nie je to tak. Nie nadarmo sa filmovému priemyslu hovorí továreň na ilúzie. Filmový priemysel sa naučil predávať kontroverzné idey v podobe krásnych snov a veľkých túžob šikovnejšie ako ktokoľvek iný. Treba uznať, že sa mu to čiastočne darí. A ako to už býva, naše deti sa neučia od tých, ktorí sa prebojovali na tvorivé vrcholy profesie, ale od tých, ktorí najviac investovali do drahej reklamy. Kto tu nesie zodpovednosť? My všetci spoločne. V čase, keď deti prijímajú väčšinu informácií z obrazoviek, ich ochrane venujeme stále mimoriadne málo pozornosti.

Svet podľa môjho názoru ešte nikdy nezažil takú krízu mediálnej výchovy akú zažíva dnes. Po prvé, samotné médium filmu už nie je „najpopulárnejším z umení“. Mnohé produkty, ktoré filmový priemysel pravidelne vyrába, nie sú umeleckými dielami. No zatiaľ čo vyslovený brak by sa ešte dal pripísať nevinnosti autorského zámeru, keď sú do filmu nabalené dezinformácie, tie už majú priamy dopad na realitu. Silným dôkazom zombifikačného, teda manipulačného, potenciálu kinematografie sú okupanti Ukrajiny ovplyvnení propagandou z obrazoviek. Po druhé, vo svete teenagerov má film dravého konkurenta – sociálne siete,  ktoré ponúkajú klipový strih, emocionálne nasýtený obsah a nulovú cenzúru. Nie je už žiadnym tajomstvom, že teenageri nevedia vydržať pomalé tempo celovečerných filmov. Neschopnosť dlhšie sa sústrediť na jeden príbeh z nich robí ideálne publikum pre dopamínové pasce, ktoré často vedú k závislosti.

Po tretie, filmy nevytvárajú zločincov, no šíria vzorce správania a vzory, ktoré ľudia napodobňujú. Vezmime si ako príklad USA. Niekoľko desaťročí bol najobľúbenejším žánrom americkej kinematografie western, ktorý zložité procesy kolonizácie premenil na dobrodružný príbeh. V skutočnosti sa stal ideologickým nástrojom, ktorý normalizoval expanziu Európanov a ospravedlňoval vraždenie pôvodného obyvateľstva Ameriky. Dekonštrukcia westernu začala až v 60. rokoch 20. storočia. Ak si chcete pozrieť, ako tento žáner prehodnocuje sám seba, začnite filmom Little Big Man od Arthura Penna, ktorý ako jeden z prvých konečne spochybnil stereotypnú predstavu o „krvilačných Indiánoch“.

Organizujte spoločné filmové večery

Aké je teda riešenie? Ako zachrániť naše deti pred technologickou apokalypsou? Organizujte si spoločné filmové večery. Pokiaľ je to možné, v bezpečnom a pohodlnom prostredí. Táto prax má mnoho terapeutických výhod: vytvára možnosť hovoriť o tabuizovaných témach, rozpoznávať varovné signály v reakciách vašich teenagerov a počas diskusií o filmoch budovať dôvernú komunikáciu. Teenageri si často to, čo videli vo filme, premietajú na seba a svoje skúsenosti.

Nezabudnite z času načas vybrať filmy, v ktorých sú rodičia pre teenagerov oporou, ako napríklad v seriáli Sex Education – a nie ako v extrémne populárnom seriáli Eufória. Z ukrajinskej kinematografie odporúčam pozrieť si dokumentárny film Zem je modrá, ako pomaranč režisérky Iryny Cilyk. Nevyhýbajte sa však ani komplikovanejším a nejednoznačným filmom. Teenageri majú právo kritizovať dospelých. Je lepšie, ak vám povedia priamo, čo si myslia, ako keby mali skrývať svoje emócie v zákutiach hormonálneho labyrintu.

Aké filmy si vybrať? V búrlivých rokoch dospievania sa ľudia sústreďujú najmä na spoznávanie seba samých, hľadanie kamarátstiev, experimentovanie so vzťahmi, osamostatňovanie sa od rodičov, vlastnú telesnosť. Filmový priemysel to dobre vie a vytvoril množstvo kvalitných filmov v žánri coming of age movies [filmov o dospievaní, pozn. red.]. Z vlastnej skúsenosti viem, že na dôverný rozhovor so štrnásťročnými a staršími deťmi sa hodia filmy Moonrise Kingdom Wesa Andersona, Little Miss Sunshine Jonathana Daytona a Valerie Ferris, The Perks of Being a Wallflower (Ten, kto stojí v kúte) Stephena Chboskyho, Booksmart Olivie Wilde a Moje myšlienky sú tiché Antonia Lukiča. Odporúčam vám tiež, aby ste do vášho rodinného kino-programu pravidelne zaradili aj filmy o šikanovaní a filmy, v ktorých je škola malým modelom spoločnosti s jej hierarchiami, hrdinami a obeťami. Teenageri môžu mať pocit, že sú bezbranní voči agresívnej realite a že násilie je neporaziteľné. My, rodičia, musíme neustále prinavracať rovnováhu: v reálnom živote nie je všetko také fatálne, dospelí vedia byť starostliví a vždy existuje voľba. Empatia, zodpovednosť, ochrana slabších – to nie sú abstraktné pojmy, ale činy, ktoré môžu zastaviť krivdu a neprávosť. Jeden z najsilnejších autorských filmov na túto tému je Slon Gusa Van Santa. Hodnota tohto filmu spočíva v tom, že núti diváka vnímať priestor a čas pred katastrofou. Tento film v podstate funguje ako puzzle, v ktorom si divák sám skladá obraz toho dňa.

Nezabudnite ani na filmy o podnetných učiteľoch, ako napríklad Spolok mŕtvych básnikov Petra Weira alebo Škola rocku Richarda Linklatera. Z modernej ukrajinskej kinematografie si určite pozrite film Kati Hornostaj Stop Earth. Táto režisérka nedávno tiež dokončila dokumentárny film Stužka času o živote učiteľov a žiakov počas vojny.

Na záver pár slov o motivačnom potenciáli kinematografie. Napríklad moju dospievajúcu dcéru Zachariju trápi otázka rodových stereotypov. Vychovávam ju sama. Na začiatku celoplošnej ruskej invázie môj manžel, ukrajinský filmár Viktor Onysko, dobrovoľne vstúpil do armády, aby bránil Ukrajinu pred ruskými okupantmi. Zomrel počas bojov pri Bachmute. V ten hrozný deň som navždy stratila časť seba samej, ale prostredníctvom filmov – Captain Fantastic Matta Rossa a Interstellar Christophera Nolana – sa s dcérou rozprávam o smútku a pamäti. Chcem, aby sa napriek traumatickej skúsenosti cítila sebavedomo, preto sa snažím citlivo vyberať filmy o odhodlaných hrdinkách. A mám už dokonca aj tematickú kolekciu, ktorú mi schválila Zacharija: sú v nej filmy No More Kids Rebeccy Thomas, Lady Bird Grety Gerwig, Reality Bites Bena Stillera a Votrelec Ridleyho Scotta. Naša diskusia o feminizme sa začala potom, čo sme si pozreli prvé dve časti Terminátora (ďalej podľa mňa túto epopeju nemá zmysel sledovať). Moju dcéru vždy prosím, aby si zapisovala svoje dojmy z filmov a našich diskusií o nich. Po zhliadnutí Dňa zúčtovania si dvanásťročná Zacharija zapísala: „Sarah Connor zachraňuje svet, preto je mojou obľúbenou postavou. Dokonca aj jej syn John a Terminátor jej len pomáhajú, nie sú hlavnými hrdinami, ako sa to na prvý pohľad zdá.“

Počúvajte svojich teenagerov. Nechajte ich diskutovať o filmoch. A oni vás prekvapia. Ak je pre vás ťažké vymyslieť otázky na diskusiu o filme, vyskúšajte umelú inteligenciu: analyzuje informácie z otvorených zdrojov a generuje témy na reflexiu.

Želám vám príjemné pozeranie a úprimné rozhovory.

 

červen 2026