Ako Odesa víta slnko  Hudba proti šahídom

Ihor už tri roky hráva v Odese cez víkendy bezplatné živé koncerty. Za ten čas sa jeho klavírne rána stali novým poznávacím znamením prístavného mesta neďaleko frontu. Na miestnu pláž prichádzajú stovky ľudí, aby si vypočuli hudbu a nabrali nové sily.

„Šahídy nad oblasťou Čierneho mora,“ objaví sa na monitorovacích kanáloch v mobiloch Odesanov stručné varovanie. V ukrajinskom prístavnom meste práve svitá. Slnko zalieva more svetlom. Na pláži sa zišli desiatky ľudí, aby si vypočuli živý klavírny koncert. O chvíľu však bzukot dronov prehluší jemnú klasickú melódiu. Sklamaní a znepokojení poslucháči sa v zhone rozchádzajú. Klavirista však zostáva pri klavíri. Ešte v hudobnej škole ho učili, že umelec má vystúpenie vždy dokončiť, nech sa okolo deje čokoľvek. Vtedy zrejme nepočítali s bojovými dronmi a raketami.
„Zostrelené šahídy padali do mora priamo predo mnou. Bolo to veľmi hlučné, ľudia sa zľakli. Na chvíľu som sa obzrel a videl som, že väčšina ľudí odišla. Ja som však musel skladbu dokončiť, musel som ju dohrať a zostávali ešte dve minúty. Premýšľal som, kde sa mám ukryť. Potom som si zrazu predstavil, že môj klavír je štít, ktorý ma chráni. Kým som dohral, útok sa skončil,“ s úsmevom spomína klavirista a skladateľ Ihor Jančuk sediaci za svojím čiernym lakovaným klavírom. V zrkadlách pripevnených k nástroju sa odrážajú prvé slnečné lúče nad Čiernym morom.

Dnes svetlo opäť zvíťazilo nad tmou. Nočný útok sa skončil a deň sa v Odese začal klavírnym koncertom na pláži Lanžeron. Ihor už tri roky hráva cez víkendy v Odese bezplatné živé koncerty. Za ten čas sa jeho klavírne rána stali novým poznávacím znamením prístavného mesta neďaleko frontu. Privítať nový deň pri mori a vypočuť si pri tom Ihora prichádzajú miestni obyvatelia, vojaci v službe - lovci šahídov, turisti aj ľudia z celej Ukrajiny. Pre poslucháčov sú tieto koncerty dôkazom, že existujú veci, ktoré nám vojna nikdy nevezme. Hudba, krása a svetlo nového dňa.

Klavír, ktorý zostal žiť pri mori

Pred celoplošnou vojnou hrával Ihor, hudobník z Perejaslavu, súkromné aj pouličné koncerty v Kyjive a mal úspešnú kariéru. Dokonca hral ako sólista na prehliadke k 30. výročiu nezávislosti Ukrajiny. Avšak po začiatku plnoformátovej invázie začal tento skladateľ hľadať nový zmysel svojho života a tvorby.
„Najlepšie nápady často prichádzajú spontánne, akoby samy od seba,“ hovorí hudobník s úsmevom. Spomína, ako pred tromi rokmi na Medzinárodný deň hudby pricestoval z Kyjiva do Odesy, aby tento sviatok oslávil pri mori. „Tento klavír som kúpil od jednej Odesanky a postavil som ho päť metrov od vody. Potom som pozval všetkých, ktorí mali chuť prísť a vypočuť si koncert. Koncert sa skončil, ale klavír zostal nocovať tu, pri mori. Večer sme si potom s kamarátom povedali, že by bolo skvelé, ak by sme tu nasledujúce ráno pred návratom do Kyjiva privítali svitanie a dali si spolu kakao,“ rozpráva Ihor a starostlivo prikrýva klavír ochranným poťahom.

Dodnes si pamätá to osudové pondelkové ráno 2. októbra pred tromi rokmi. More bolo pochmúrne. S priateľmi vypili kakao a zrazu mu napadlo: Prečo si nezahrať? Veď klavír je už tu.

„Dal som z neho dole poťah, odkryl klávesy. Zahral som prvý akord a uvidel, ako začína vychádzať obrovské červené slnko. Bolo to také veľkolepé. Cítil som, že je to niečo výnimočné,“ hovorí Ihor, ktorý verí na znamenia a osud. Zhodou okolností odohral svoj prvý koncert pri mori práve v deň svojich menín. Poslucháčov vtedy nemal – iba čajky a vlny. Zažil však neopakovateľnú duchovnú skúsenosť.

Na tri týždne sa vrátil do Kyjiva, ale myšlienkami bol stále pri mori. A tak hneď, ako sa oteplilo, ohlásil na sociálnych sieťach dva klavírne koncerty v Odese.

„Všetky znamenia mi hovoria: Zostaň, prišiel si sem, kam si mal prísť. Kúpil som si jednosmerný lístok. A odvtedy som stále tu,“ hovorí klavirista, ktorý svojou hudbou už tretí rok priťahuje v Odese stovky ľudí.

Prímorské mesto sa stalo jeho druhým domovom. Našiel si tu manželku, narodil sa mu tu syn. A práve tu pocítil, že našiel svoje poslanie – v temných časoch prinášať ľuďom svetlo.

Hudba môjho mesta

Dnes je v Odese typické sobotné ráno. Žiaľ, prichádza po strašnom, ale pre mnohých už bežnom útoku dronov. Minulú noc možno považovať za dobrú – nie sú obete. Ukrajinskí vojaci z jednotky lovcov šahídov ešte zostávajú na svojich pozíciách a uprene hľadia na more, odkiaľ zvyčajne prilietajú drony.

Po odvolaní leteckého poplachu sa na pláži objavujú prví rybári, psičkári a turisti. Okolo klavíra sa schádzajú ľudia so šálkami kávy a dekami. Všetci čakajú na koncert.

S prvými lúčmi slnka a prvými tónmi Ihorovej autorskej skladby ľudia po desivej bezsennej noci zhadzujú únavu a začínajú sa usmievať. Je tu žena, ktorá s priateľkami oslavuje narodeniny, tam je zamilovaný pár, ktorý sa zohrieva pod jednou dekou, a tam vojaci Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorí sa po náročnej službe zahrievajú kakaom. Hudba spája všetkých.
  „Prišli sme sem s rodinou z Kropyvnyckého špeciálne kvôli klavírnemu ránu. Už dávnejšie som na Instagrame videla videá z koncertov a snívala som o tom, že ich raz zažijem naživo. Dnes mám 42 rokov a rozhodla som sa osláviť tento deň výnimočne. Táto hudba za svitania – to sú naozaj neopakovateľné emócie, ktoré vo mne zostanú na celý život,“ hovorí žena oblečená v slávnostnej snehobielej vyšyvanke s červenou výšivkou.

Pred koncertom Ihor položí na klavír cukríky, jablká a pohľadnice. „Aby sa nabili hudbou a slnkom,“ vysvetľuje klavirista. Vziať si ich môže ktokoľvek chce. Ihorove koncerty sú bezplatné, pri klavíri je link, cez ktorý sa dá prispieť, nie je to však povinné.

Často aj poslucháči prinášajú umelcovi rôzne dobroty ako prejav vďaky za jeho tvorbu. Jednou z nich je 22-ročná študentka Liza Čobinská. Práve sa vrátila z Holandska a muzikantovi priniesla tradičné holandské sladké oblátky.

„Najviac na svete milujem more a živú hudbu. A tu sa to všetko spojilo. Kvôli týmto koncertom prichádzam do Odesy. Hudba lieči a upokojuje. Vyspať sa môžem aj potom,“ hovorí Liza, keď si šúcha dlane od zimy. Na svitaní je stále chladno, no zdá sa, že ani Ihor, ani jeho priaznivci si to nevšímajú.

Svitania po celej Ukrajine

Priestor okolo klavíra upravil vlastnými silami Ihor spolu s majiteľom kaviarne, ktorý za úsvitu zohrieva Odesanov na pláži kakaom a čajom. Pribudli tu lavičky v tvare čierno-bielych klávesov, kvetináč so stromčekom, odpadkové koše aj nová dlažba. Hudobník hovorí, že pozývať ľudí na koncert je preňho ako pozývať ich k sebe domov. A doma má byť útulne.

Hlavný hrdina úsvitov – klavír značky Desna – zostáva na pláži Lanžeron stále. Odeská klíma mu umožňuje nocovať pri mori dokonca aj v zime. „Tento hudobný nástroj je tu už tri roky. More ho niekoľkokrát prevrátilo, ale drží sa a má dušu,“ hovorí Ihor a s láskou prechádza dlaňou po korpuse klavíra. Za tie roky ho miestni umelci pomaľovali a pribudli na ňom drobné symbolické prvky – kovová loďka, zrkadlá a slnko. Ako všetci Odesania, ani Ihor sa dnes nevyspal a sledoval zvuky výbuchov. Zrušiť koncert mu však ani neprišlo na um. „Keď mám naplánovaný koncert, nemôžem ho zrušiť, pretože ľudia naň cestujú z iných miest. Preto prichádzam a hrám. Na takýto život som si zvykol. Celú vojnu žijem v Ukrajine a nemienim ju opustiť.“

Ihor sníva o tom, že raz, po víťazstve, odohrá koncert na brehu oceánu a oproti sopke. Zatiaľ však plánuje rozšíriť svoje klavírne rána aj do ďalších ukrajinských miest. Verí, že hudba a svetlo môžu Ukrajincom počas vojny dodávať silu a podporu.

„Aj po tej najťažšej noci chcú ľudia žiť a vydýchnuť si. Všetci chceme vidieť a počuť krásu. A veriť, že zvíťazí,“ hovorí Ihor a zatvára veko na svojom klavíri.

srpen 2026