Klimatické žaloby  Klimatická kríza pred súdom

Na rôznych miestach planéty sa mladí ľudia stále častejšie obracajú na súdy s klimatickými žalobami. Klimatická kríza je podľa nich otázkou ľudských práv. Súdy im začínajú dávať za pravdu.

Na mnohých tichomorských ostrovoch sú cintoríny považované za posvätné miesta. Je veľmi dôležité, ako človeka pochovajú, aj to, kde odpočívajú jeho zostatky. Cintoríny sú neraz v blízkosti pobrežia, viaceré kultúry ostrovov veria, že oceán je bránou do života po smrti. Fyzické hroby prepájajú minulé a budúce generácie. Medzi ostrovanmi sa z generácie na generáciu posúvajú aj povery o tom, čo sa stane, keď človek nie je pochovaný tam, kde má byť. No dnes „[r]odiny, ktoré žijú na pobreží celé generácie, musia kvôli klimatickej kríze na cintorínoch zbierať kosti svojich predkov,“ vysvetľuje Siosiua Alo Veikune, prezident organizácie Študenti z tichomorských ostrovov bojujú proti klimatickej zmene.

Každý má klimatický príbeh

Tichomorské ostrovy patria medzi miesta, ktoré sú v prvej línii vystavené dopadom klimatickej krízy. Extrémne výkyvy počasia, či zničujúce cyklóny sú bežnou súčasťou života v regióne. Stúpajúca hladina oceánu pomaly, ale isto požiera ostrovnú pevninu a v dôsledku erózie miznú zo zemského povrchu aj pozostatky zomrelých členov a členiek miestnych rodín. „Príbuzní musia tieto kosti premiestniť na iné miesta, čo je príbeh sám osebe,“ vraví Siosiua Alo Veikune. Podobne sa musia presúvať viac dovnútra pevniny aj žijúci domáci, ktorí majú vo všeobecnosti veľmi silné spojenie s miestom, so zemou. Klimatická kríza tak ohrozuje nielen domovy a živobytie miestnych, ale aj ich kultúru, spiritualitu a v neposlednom rade – mentálne zdravie.

Všetky tieto dopady klimatickej krízy na miestnu populáciu sa stali silnou motiváciou pre podanie žaloby na Medzinárodnom súdnom dvore, ktorý nakoniec vyústil v úspešný súdny proces. Organizácia Študenti z tichomorských ostrovov bojujú proti klimatickej zmene dosiahla minulý rok v júli historický úspech. Súd vydal poradné stanovisko k zmene klímy, v ktorom potvrdil, že štáty majú záväzné právne povinnosti predchádzať škodám spôsobeným zmenou klímy, chrániť ľudské práva, poskytovať odškodnenie a chrániť súčasné a budúce generácie. Ide o prelomové rozhodnutie v medzinárodnom práve, ktoré je krokom ku klimatickej spravodlivosti na celom svete.
  Celý prípad začal zadaním na Národnej univerzite vo Vanuatu. Takmer tridsať študentov a študentiek práva z rôznych ostrovov však malo veľkú motiváciu premeniť univerzitné zadanie na úspešný súdny proces. „Každý z nás tu má svoj osobný príbeh o klimatickej zmene,“ vraví 25-ročný Siosiua Alo Veikune, tiež vyštudovaný právnik. Ten jeho príbeh sa odohráva na ostrove Tonga, z ktorého pochádza. Vraví, že nežije priamo na pobreží, no napriek tomu jeho rodinu v roku 2019 zasiahol tropický cyklón piatej kategórie s názvom Gita. Zničil viac ako tisíc domov, medzi nimi aj ten, v ktorom vyrastal Siosiua. Silný vietor odniesol strechu: „Prišli sme o veľa osobných vecí a museli sme sa načas presťahovať. Obnášalo to aj finančné náklady a zanechalo to stopu na našom mentálnom zdraví,“ spomína prezident hnutia. „Pre mládež v Tichomorí bola táto kampaň veľmi intímna jazda, pretože problém je pre nich hmatateľný. Každý deň niečo strácajú,“ vraví.

Historické rozhodnutie medzinárodného súdu

Školské zadanie prerástlo vo veľkú medzinárodnú kampaň, do ktorej vložili nemálo energie študenti aj učiteľstvo, tichomorské komunity, ale aj miestni politici a političky, či zástupcovia OSN na Vanuatu.

„Viacero ľudí bolo v správny čas na správnom mieste,“ hovorí Siosiua Alo Veikune, ktorý od roku 2019 zodpovedal za kampaň. Ralph Regenvanu, ktorý je dnes ministrom Vanuatu pre adaptáciu na zmenu klímy, bol vtedy v pozícii ministra zahraničných vecí. Je to antropológ a umelec, ktorý ma skúsenosť s prácou v neziskovom sektore a Siosiua Alo Veikune si myslí, že aj preto podporil kampaň, keď ju študentstvo predložilo vláde. Ďalšou dôležitou osobou v celom procese bol stály predstaviteľ Republiky Vanuatu pri OSN, Odo Tevi, ktorý sa zameriava na otázky klimatickej zmeny, sociálnej spravodlivosti a udržateľnosti.
  Dôležité boli aj hlasy komunít naprieč ostrovmi, ktoré sa ozvali počas súdneho pojednávania. „Od samého začiatku sme súdny spor riešili s komunitami. Pre nich bol medzinárodný súd cudzí koncept. Chceli sme však, aby bola kampaň zakorenená v Tichomorí a zároveň, aby sa napokon stala kampaňou celého sveta,“ vraví Siosiua Alo Veikune. „Ľudia nám s radosťou poskytli výpovede o tom, čo zažívajú a tiež požehnania,“ spomína. Napriek tejto podpore sa na začiatku zdalo nemožné dosiahnuť úspech, akého sa študenti z hnutia dočkali šesť rokov po začatí konania. Išlo vôbec o prvý prípad tohto druhu a hoci klimatické spory iniciované mladými ľuďmi a neziskovým sektorom sa objavovali naprieč svetom, Veikune tvrdí, že mládež vtedy mnohí nebrali tak vážne ako dnes.
 

Klimatická kríza a ľudské práva
Podobné súdne spory o uznanie klimatickej zmeny ako problému, ktorý treba adresovať v politikách štátov či vo fungovaní medzinárodných korporácii, pribúdajú v posledných dekádach všade po svete. Napríklad český spolok Klimatická žaloba, ktorého klimatickú žalobu po rokoch zamietol český Ústavný súd, sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Ten napríklad v roku 2024 rozhodol v troch prípadoch, že nedostatočné znižovanie emisií je porušovaním ľudských práv.

Medzinárodná organizácia International IDEA vydala minulý rok správu o klimatických súdnych sporoch, v ktorej informuje, že od 80. rokov 20. storočia ich vo svete zaznamenali už viac ako tritisíc. Dve tretiny týchto súdnych sporov sa odohrali v Spojených štátoch. „Nárast klimatických súdnych sporov reflektuje frustráciu s tým, že politici nekonajú, aj narastajúcu dôveru v to, že súdy sú fórom, cez ktoré sa dá dosiahnuť klimatická zodpovednosť,“ vraví Sharon Pia Hickey, programová manažérka pre oblasť klimatickej zmeny a demokracie z organizácie International IDEA.
  Jej slová potvrdzuje právnik Sejong Yuon, ktorý viedol súdny spor proti vláde v Južnej Kórei. „Klimatické súdne spory sú dôležité, pretože politický proces nedokáže riadne riešiť klimatickú krízu. Najmä mladšia generácia nemá prístup ani zdroje na zasahovanie do politického procesu, a pritom je vystavená oveľa väčšej hrozbe klimatickej krízy,“ povedal JÁDU mladý právnik, ktorý v roku 2020 zastupoval 19 aktivistov a aktivistiek zo skupiny Youth 4 Climate Action pri podaní ústavnej žaloby proti vláde a národnému zhromaždeniu pred Kórejským ústavným súdom. Mladí ľudia požadovali ráznejšie politiky pre adaptáciu a na mitigáciu zmeny klímy. Išlo vôbec o prvý klimatický súdny spor v krajine a študenti a študentky sa k nemu odhodlali po školských štrajkoch a protestoch, na ktoré podľa nich neprichádzala dostatočná odpoveď.

Rozličný kontext, rozličné spory

V krajinách globálneho Severu, ktoré nesú väčšiu zodpovednosť za produkciu emisií skleníkov plynov, sa klimatické spory viac zameriavajú práve na zosúladenie politík s cieľmi Parížskej dohody a iných záväzkov. International IDEA tiež vo svojej správe hovorí o tom, že zvyšujúci sa počet klimatických sporov stavia na dostupných vedeckých poznatkoch o klíme. Presne toto využili vo svojom prípade aj juhokórejskí mladí aktivisti a aktivistky. „Vynaložili sme značný čas a úsilie na vybudovanie argumentácie, vychádzajúc z vedeckých faktov o klimatickej zmene, aby sme presvedčili súd, že hrozbou klimatickej zmeny sa treba zaoberať teraz a nie neskôr,“ vraví Youn.
  V krajinách globálneho Juhu je situácia iná. Tieto krajiny znášajú dôsledky klimatickej krízy oveľa viac. Zároveň v mnohých z týchto krajín neexistuje demokracia a na justíciu sa tak dá spoľahnúť ešte menej ako v mnohých krajinách globálneho Severu. V krajinách globálneho Juhu sú klimatické spory neraz o otázkach environmentálnej spravodlivosti, ľudských práv aj ekonomického rozvoja. Neraz komunity pôvodného obyvateľstva podávajú žaloby na nadnárodné firmy či napríklad banícke spoločnosti. Pôvodné obyvateľstvo pritom často na súde argumentuje nielen tým, že sú porušované ich práva, ale aj práva prírody.

„Prípady súvisiace s klimatickou zmenou na Filipínach čoraz častejšie podávajú na súdy zasiahnuté komunity, často s podporou mimovládnych organizácií, náboženských inštitúcií, najmä cirkvi a domorodého obyvateľstva,“ vraví filipínsky právnik Raymond Marvic Baguilat, ktorý sprevádza pôvodné obyvateľstvo v týchto súdnych procesoch. Upozorňuje na to, že tieto súdne spory sú často komplikované v dôsledku sociálno-ekonomickej nerovnosti na Filipínach. V mnohých krajinách globálneho Juhu je to podobne. „Aj v prípadoch, kde existujú zákony o sociálnej spravodlivosti a súdne rozhodnutia sú priaznivé, sa mocné záujmové skupiny môžu stále vyhýbať svojim povinnostiam,“ vraví Marvic Baguilat. „Súdne spory týkajúce sa životného prostredia nie sú len o podaní žaloby. V skutočnosti môže byť vedenie slabých alebo zle pripravených právnych krokov škodlivé. Podanie žaloby by sa nikdy nemalo považovať za konečný cieľ samo o sebe. Musí byť skôr súčasťou širšej stratégie na ochranu komunít a životného prostredia,“ dodá.

Čo ďalej?

Súdny spor, ktorý viedol Youn v Južnej Kórei, vyhrali aktivisti a aktivistky v auguste 2024. Kórejský ústavný súd rozhodol, že existujúce zákony neboli dostatočné.

„Rozhodnutie súdu poskytlo jasné štandardy, ako by sme si mali stanovovať ciele v oblasti klímy: na základe podielu, ktorý by mala Južná Kórea niesť v súvislosti s globálnym úsilím, a tak, aby sa nepresúvala nadmerná záťaž do budúcnosti,“ vraví právnik, ktorý neskôr založil organizáciu Plan 1.5, ktorá sa zasadzuje za efektívnejšie klimatické politiky. Kórejská vláda teraz pracuje na nových zákonoch, ktoré budú reflektovať rozhodnutie súdu. „Do akej miery budú tieto štandardy implementované v súčasných cieľoch a budúcich klimatických politikách, je však otvorenou otázkou a je potrebné na ňu odpovedať politickým procesom:  legislatívnym procesom v Národnom zhromaždení, politickými diskusiami vo vláde a v konečnom dôsledku aj prostredníctvom volieb,“ dodá Sejong Youn.
  Aj na Filipínach zohrali súdne spory o klíme významnú úlohu pri formovaní a posilňovaní environmentálneho práva. „Prostredníctvom prelomových prípadov súdy uznali dôležité princípy, ako je medzigeneračná zodpovednosť, ktorá potvrdzuje, že musíme chrániť životné prostredie nielen pre seba, ale aj pre budúce generácie. Rozšírili tiež právne postavenie občanov prijatím princípu správcovstva, ktorý umožňuje každému dotknutému občanovi podať žalobu v mene životného prostredia, aj keď nie je osobne alebo priamo dotknutý. Toto bolo možné vďaka tomu, že Filipíny majú obzvlášť silný právny rámec v oblasti životného prostredia, pretože táto ochrana je zakotvená v ústave,“ vraví Marvic Baguilat.

Sharon Pia Hickey upozorňuje, že na úspešnosť prípadov, ktoré sa dostanú na súd, je možné nazerať rôzne. „Prípad môže byť úspešný aj vtedy, ak prinúti vlády vysvetliť svoje konanie, zverejniť údaje a verejne obhajovať svoje politiky. Už len to môže zvýšiť transparentnosť a politický tlak,“ vraví Sharon Pia Hickey z International IDEA. „Toto je obzvlášť dôležité, keď sa občiansky priestor zmenšuje a demokratické normy sú pod tlakom. V takýchto kontextoch klimatické žaloby testujú, či sú vlády stále viazané zásadami právneho štátu – vrátane vlastných sľubov vyplývajúcich z Parížskej dohody,“ dodá. Klimatické súdne spory sú napokon jedným z demokratických nástrojov.

Rozhodnutia klimatických súdnych sporov sa neprejavia hneď ani v politikách, ani v každodenných životoch ľudí. „Ľudia musia porozumieť tomu, že dôsledky tohto výsledku súdneho sporu pocítia až budúce generácie,“ myslí si Siosiua Alo Veikune.

Okrem zmeny politík však prispievajú klimatické súdne spory a kampane, ktoré sa okolo nich vedú, aj k nárastu povedomia spoločnosti o klimatickej kríze a jej dopadoch. Vďaka nim sa tiež mení to, ako vlády vnímajú aktivity mladých ľudí. „V minulosti bola mládež vnímaná len ako akýsi nástroj na komunikovanie tém okolo klimatickej zmeny. Ale tieto klimatické spory pomáhajú, aby nás brali vážne a mladí zároveň berú do svojich rúk zodpovednosť, ktorá nám prináleží,“ myslí si Siosiua Alo Veikune. Jeho organizácia Študenti tichomorských ostrovov bojujú proti klimatickej zmene berie túto zodpovednosť vážne.

Pripravujú niekoľko mesačné školenie, zamerané na to, ako využiť prelomové poradné stanovisko ku klimatickej zmene pri vyjednávacích stoloch. Okrem toho hľadajú stratégie, ako prepojiť priestory, kde sa vyjednáva o klíme a silné hlasy z terénu, ktoré boli vo veľkom prítomné aj na súdnych pojednávaniach, a ktoré pomohli rozhodnúť o historickom úspechu. Napokon, to sú hlasy ľudí, na ktorých klimatická kríza dopadá vo všetkých oblastiach ich života.

červenec 2026