Vojna a klimatické zmeny  Ako sa ukrajinskí poľnohospodári prispôsobujú

Ukrajinskí farmári v Charkivskej oblasti sa prispôsobujú novej klimatickej realite v bojových podmienkach. Napriek všetkým nepriaznivým vonkajším okolnostiam ukrajinskí poľnohospodári menia čas sejby a zberu, experimentujú s novými plodinami a využívajú skleníky, záhradné fólie a siete, aby zabezpečili skorú úrodu a ochránili rastliny pred extrémnymi prejavmi počasia.

Na väčšine územia Ukrajiny sa zmena ročných období stala nepredvídateľná, zima sa v okamihu mení na horúce leto a potom sa náhle vracia obdobie mrazov. Letá sa predlžujú, zimy sú takmer bez snehu. Nečakané aprílové mrazy nútia farmárov prehodnotiť pracovný kalendár.
 
Minulý rok mali niektoré byliny používané ako koreniny, hlavne kôpor, ale aj rôzne okrasné rastliny, dostatok času na to, aby mali dve vegetačné obdobia. Mohlo za to dlhé leto a dlhotrvajúce vysoké teploty. O teplo a slnečné svetlo nemali núdzu ani záhradné jahody a maliny, ktoré sa v minulom roku tiež zberali dvakrát, remontantné odrody týchto plodín rodia, až kým neprídu mrazy.

Pred tridsiatimi rokmi sa dve úrody zemiakov zbierali len na Kryme, prvé sa sadili už v januári. Neskôr na tento spôsob pestovania zemiakov prešli aj poľnohospodári z južných oblastí Chersonskej a Odeskej oblasti. Skoré odrody sadbových zemiakov sa niekoľko rokov zbierajú dvakrát za rok aj v Charkivskej oblasti. Pravdaže, nečakané mrazy nútia roľníkov dodržiavať určité agrotechnické podmienky, pri ktorých môžu mať úrodu za 35-40 dní. Aká je  však cena takýchto zmien?

Každé nasledujúce desaťročie je teplejšie ako predchádzajúce

Rok 2024 bol na Ukrajine najteplejším rokom v histórii meraní, počnúc rokom 1945. A zároveň najchudobnejší na zrážky. Vedúca oddelenia aplikovanej meteorológie a klimatológie Ukrajinského hydrometeorologického inštitútu Vira Balabuch v jednom rozhovore uviedla, že všeobecné zvýšenie teploty vzduchu na planéte spôsobené silnejúcim skleníkovým efektom prispelo k poveternostným anomáliám na Ukrajine, minulý rok dosiahla koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére maximum za posledných 800 000 rokov. Dôsledkom toho bolo zvýšenie teploty vzduchu a dlhé (podľa teplotných ukazovateľov) leto.

Ukrajinské hydrometeorologické centrum na základe meraní dospelo k záveru, že otepľovanie podnebia na Ukrajine prebieha od roku 1989. A každé nasledujúce desaťročie je teplejšie ako predchádzajúce. V poľnohospodárskych oblastiach predtým priemerná ročná teplota predstavovala 7,8 stupňov Celzia. V roku 2020 sa tento ukazovateľ zvýšil na 9,1 stupňov Celzia, v roku 2021 na 10,6 stupňov. A v roku 2024 priemerná ročná teplota vzduchu v krajine vzrástla až na 11,4 stupňov Celzia!
 
Celkovo bolo v roku 2024 v Charkivskej oblasti zaznamenaných viac ako 20 teplotných rekordov. Počas niekoľkých období teplota v Charkive dosahovala 37 stupňov, na niektorých miestach Charkivskej oblasti 40 stupňov, čo nie je v žiadnom prípade pre tento región typické. Pri teplote nad 33 stupňov sa zastavuje rast a vývoj takmer všetkých pestovaných plodín, tvrdí Jevhenija Ľašenková, vedúca oddelenia Charkivského oblastného centra pre hydrometeorológiu. Navyše trpíme nedostatkom dažďa. Podľa Ľašenkovej bolo v Charkivskej oblasti za celé letné obdobie 2,4-krát menej zrážok ako je norma. V riekach bolo málo vody a pôda bola veľmi suchá. A v septembri, kedy sa farmári pripravujú na budúci rok, nepršalo vôbec.

Charkivská hurma, figy a iné exotické plodiny

Malé farmy sa rýchlejšie prispôsobujú klimatickým zmenám a novým podmienkam poľnohospodárstva. Výsevné plochy sú menšie, netreba do nich toľko investovať, a na druhej strane ponúkajú viac príležitostí na experimenty, zhodujú sa Oleh a Teťana Rudakovci z obce Zmijiv v Čuhujivskom okrese v Charkivskej oblasti. Dlhé roky za zaoberajú pestovaním bobuľového ovocia. Na osemnásťárovom pozemku už pestovali maliny, egreše, hrozno, ríbezle, černice aj čučoriedky. Samozrejme, pestujú aj zeleninu. V súčasnosti však experimentujú s exotickými plodinami ako sú figy a hurma, úrodu z nich už zbierali viackrát.
 
Rudakovci zistili, že klíma sa v oblasti mení najmä vďaka pozorovaniu rastlín. V dôsledku výrazného sucha im maliny vysychali priamo pred očami, zalievanie bežným spôsobom viedlo k spáleniu listov. To isté sa dialo s paradajkami. „Z listov sa voda odparovala rýchlejšie, ako ju bol koreňový systém schopný dodávať. Maliny zavlažujeme kvapkovou závlahou, ale nestačilo to, bolo veľmi teplo, najmä v období, keď dozrievali plody. Budeme musieť postaviť skleník, pravdepodobne bez bočných stien, alebo súvislý prístrešok so špeciálnymi sieťami. Naše rastliny nevydržia viac ako štyridsať stupňové horúčavy,“ hovorí Teťana Rudaková. Takéto siete sa už úspešne používajú v Zakarpatskej oblasti. Farma Konyk v obci Storožnycja pri Užhorode týmto spôsobom chráni ovocné sady pred slnečnou aktivitou viac ako rok.
 
V Charkivskej oblasti boli prednedávnom exotické dokonca aj vlašské orechy a odrodové hrozno. V súčasnosti sa tu pestujú broskyne. Prežívajú tu tri-štyri odrody hurmy, ktoré prinášajú plody. Známe sú prípady pestovania aktinídie na otvorenom priestranstve. „Pestovať sa dá všetko, ale pre každú kultúru treba vytvoriť vhodné podmienky,“ uzatvára Oleh Rudak.

Bez zalievania už nemôžete pestovať zeleninu na otvorenom priestranstve

Pred ruskou inváziou sa v Zmijivskom zeleninárskom závode špecializovali na pestovanie uhoriek a paradajok v skleníkoch. Skleníky boli, žiaľ úplne zničené počas niekoľkých raketových útokov na dedinu Slobožanskyj v Čuhujivskom okrese. S ich obnovou sa do konca vojny v plnom rozsahu nepočíta.
 
Závod bol podľa riaditeľa spoločnosti Ihora Sysenka nútený prejsť na pestovanie polievkovej zeleniny na otvorenej pôde. V roku 2024 tu bolo na ploche 20 hektárov vysadených niekoľko odrôd cibule, mrkvy, repy, sladkej papriky a melónov. Všetko je zavlažované kvapkovou závlahou.

Charkivský región je podľa Sysenka kritickou poľnohospodárskou oblasťou. Prirodzené zrážky už nestačia na to, aby zelenina rástla len tak. Bohaté skúsenosti s kvapkovou závlahou v skleníkoch využili aj na zavlažovanie zeleniny pestovanej na otvorenej pôde.

Zmijivský zeleninový závod má vlastnú hlbokú studňu a s miestnou tepelnou elektrárňou podpísal zmluvu na dodávky technickej vody. To podniku umožňuje nielen pestovať zeleninu, ale aj plánovať ďalšie rozširovanie areálu, a to až o 50 percent každý rok, ak to, samozrejme, bezpečnostná situácia v regióne dovolí.

Okrem toho je naplánovaná výstavba nádrží na zachytávanie vody. Zmijivský zeleninársky závod tak prestane byť závislý od častých výpadkov elektriny a blackoutov. „Vzhľadom na zmenu klimatických podmienok na Ukrajine si budeme musieť osvojiť skúsenosti z južných oblastí USA, kde sa kukurica dlhodobo pestuje pomocou zavlažovacích strojov,“ hovorí Sysenko. „Priamo to ovplyvňuje výnos tejto plodiny, zvyšuje ho dvojnásobne.“ Podľa Sysenka na Ukrajine už jednoducho nie je možné pestovať zeleninu bez zavlažovania.

Čakanie na zázrak

Okrem letných horúčav farmárov veľmi trápia aj nečakané mrazy. Nútia ich vyberať si neskoršie odrody tradičných plodín a neskôr zasadiť sadenice do pôdy. Rovnaké ťažkosti majú aj pestovatelia obilnín a strukovín.

Dmytro Revenko, vedúci jednej z najväčších poľnohospodárskych fariem v obci Zmijiv v Charkivskej oblasti, ReViK, a zástupca Ukrajinskej agrárnej rady v oblasti, dlhodobo podniká v agrobiznise. Opakovane zdôrazňuje, že Charkivská oblasť je kritickým poľnohospodárskym územím.
 
Posledné tri vojnové roky ukázali, že je to naozaj tak: leto 2024 sa ukázalo byť neskutočne horúce a suché, zároveň v rokoch 2022 – 2023 spadlo dvakrát toľko zrážok ako zvyčajne. Poľnohospodári však napriek citeľným zmenám poveternostných podmienok veľmi nemenia technológiu, obmedzujú sa na úpravu načasovania sejby a zberu a čakajú na zázrak.

„Na jeseň sejeme plus-mínus tak, ako sme siali, pretože nevieme odhadnúť, či bude pršať,“ hovorí Dmytro Revenko. V roku 2024 podľa neho prebiehala jesenná sejba ozimnej pšenice, jačmeňa, repky a pod., ako zvyčajne, teda v septembri. Farmári riskovali, pretože pôda bola suchá. Vedeli, že semená nevyklíčia okamžite, ale budú čakať na priaznivé podmienky. A to sa v podstate aj stalo: koncom októbra prišli dažde a začiatkom novembra vyrástla ozimina. Nie je v dobrom stave, ale vyrástla. „A presne to isté, čo my, urobilo 90 percent farmárov na Ukrajine,“ zdôrazňuje Revenko.

Nové rastliny v nových podmienkach

Podľa Anatolija Tkačuka, riaditeľa Inštitútu občianskej spoločnosti pre vedu a rozvoj, sa v súčasnosti klimatické zmeny najväčšmi prejavujú v južných oblastiach Ukrajiny, v Odeskej, Mykolajivskej, Chersonskej a Dnipropetrovskej oblasti. V poľnohospodárskom sektore boli tradičné dva smery, pestovanie obilia na veľkých plochách a pestovanie zeleniny na zavlažovaných plochách, najmä vďaka Kachovskej vodnej nádrži, ktorú zničilo ruské ostreľovanie v júni roku 2023. „Minulý rok bol indikatívny, nepršalo, nezavlažovalo sa, teplota bola vysoká, takmer 40 stupňov, všetko vysychalo. Návrat k tradičnému hospodáreniu nie je reálny, musíme hľadať iné možnosti,“ tvrdí vedec.

Tkačuka už oslovili predstavitelia obcí z problémových oblastí, spoločne vybrali rastliny, ktoré môžu byť zaujímavé z hľadiska pestovania, ako aj z hľadiska spotreby a predaja na Ukrajine. Aj ďalšie územia prešli vážnymi zmenami. Najmä Vinnycká, Chmeľnycká a Ternopiľská oblasť. Situácia tam podľa Tkačuka ešte nie je taká kritická ako na juhu Ukrajiny, no aj v týchto oblastiach sa otvárajú možnosti pestovania nových plodín. Patrí k nim hrozno, hurma, figy, sladké zemiaky, artičoky a bylinky. Z obilnín má perspektívu najmä amarant. Na Ukrajine je celkom reálne založiť olivové plantáže. „Na tradičných miestach, kde sa pestujú olivy, v Španielsku, Grécku, severnej Afrike, je už pre ne príliš horúca klíma. Na Ukrajine by sa olivy dali pestovať a spracovávať s vysokou mierou ziskovosti,“ tvrdí Tkačuk.

Meliorácia nie je všeliekom

Zavlažované plochy na Ukrajine sa každým rokom zmenšujú. Sú na to subjektívne aj objektívne dôvody. V súčasnosti k nim pribudla ďalšia výzva, vojenské akcie, ktoré spôsobujú v poľnohospodárstve nenapraviteľné škody. Najnázornejším príkladom je už spomínaná Kachovská vodná nádrž, ktorá zavlažovala 584-tisíc hektárov pôdy.

V relatívne bezpečných oblastiach, najmä na Poltave, sa už vynakladá úsilie na obnovu zavlažovacích systémov vďaka finančným prostriedkom získaným od zahraničných darcov. V skutočnosti je obnova zavlažovacích systémov veľmi nákladná. Dmytro Revenko poznamenáva, že pôda farmy ReViK, ktorej šéfuje, sa čiastočne nachádza na územiach, kde kedysi existovali dva zavlažovacie systémy: jeden z vodovodného potrubia, druhý z rieky Uda. V roku 2020 urobili predbežný plán obnovy tohto systému a vypočítali približné náklady. Samotné práce boli plánované na roky 2022-2023, no kvôli vojenským operáciám sa nezrealizovali. A až do konca bojov na Ukrajine sa Dmytro Revenko k nim nevráti, ide o veľké kapitálové investície a zároveň veľké riziká.

Anatolij Tkačuk si je istý, že meliorácia už v súčasnej klíme nie je všeliekom. „Množstvo vody na Ukrajine sa veľmi zmenšilo. Veľký problém je, že nemáme močiare, všetky sú vysušené. Zrážky, ktoré spadnú koncom jesene a zimy, sa nikde nehromadia. Niet vody, takže seriózne zavlažovanie už nie je možné. Východiskom by mohla byť akumulácia dažďovej vody a výstavba hĺbkových  studní, ale to je riešenie len pre malé farmy. Vŕtanie studní na veľkoplošné zavlažovanie je nereálne. Väčšina malých riek zanikla, alebo mizne,“ poznamenáva Tkačuk.

Tento rok, 8. januára 2025, meteorológovia zaznamenali ďalšie teplotné maximum za posledných 24 rokov, +9,4 °C. Cesnak zasadený v zime už vyrástol. Mrkva zasadená na jeseň sa pretláča cez fóliu. Klíčia ríbezle, ktoré Ukrajinci s takými veľkými nákladmi už tri roky chránia pred agresorom.

březen 2025