Dychová terapia Viete sa naozaj nadýchnuť života?

Martina Penxová Foto: © privat

Len čo sme sa narodili, pleskli nás po zadku, aby sme sa nadýchli. Prvý nádych je prvá vec, ktorá ukáže našu nezávislosť, a zároveň je to najdôležitejší a najsilnejší nádych nášho života. Má takmer štvornásobnú silu než každý ďalší nádych.

Je to tá najprirodzenejšia vec na svete. Robíme ju celý život spontánne, automaticky. A keď nie? Je zle a lekári bijú na poplach, lebo vám ide o život. Čím viac rastieme a starneme, tým viac na svoje dýchanie „kašleme“.
 
Považujeme ho za absolútnu samozrejmosť. Naša pozornosť je nasmerovaná von. S nárastom povinností, túžob prestávame vnímať základné potreby tela. Často ich aj vedome potláčame. Pritom je známe, že vekom strácame kolagén, vápnik, mení sa zloženie hormónov, funkčnosť tela, znižuje sa elasticita orgánov. O to viac treba pracovať na udržaní si zdravia vedome.

Kvôli alergii a astme som nebola schopná najmä v lete dýchať, stále som kýchala, mala opuchnuté, začervenané a svrbivé oči. Bola som z toho nervózna a neznesiteľne protivná.“

Na to, aký závažný problém je pre ľudí nezdravé dýchanie, už niekoľko rokov upozorňuje Martina Penxová. K podstate dychu a dýchania sa dostala vďaka svojej alergii a astme. „V siedmich rokoch som s prvým astmatickým záchvatom skončila v nemocnici. Dodnes si pamätám vystrašený pohľad otca, ktorý ma našiel bezvládnu a snažil sa zachrániť mi život,“ spomína.
 
Choroba ju však obmedzovala aj po návrate z nemocnice. Len s ťažkosťami dokázala udýchať tanec a spev, ktorým sa venovala odmalička. „Nemohla som sa ani bicyklovať, behať, chodiť na školské výlety či do školy v prírode. Boli to chvíle osamelosti – mimo rodiny, ktorá letné dni trávila prácou v záhrade. Kvôli alergii a astme som nebola schopná najmä v lete dýchať, stále som kýchala, mala opuchnuté, začervenané a svrbivé oči. Bola som z toho nervózna a neznesiteľne protivná,“ opisuje trápenie nielen svoje, ale aj tisícok detí, ktoré trpia rovnakými diagnózami.

Na vlastnej koži

Zlom prišiel postupne. Martina si ešte ako adolescentka uvedomila, že keď spomaľuje dýchanie, stiahnuté priedušky sa jej postupne uvoľnia. Začala sa intenzívne venovať svojmu dychu. „Vymýšľala som si rôzne hry, ktoré mi pomáhali, ukazovali smer k zdravému dýchaniu – pri speve som napríklad predlžovala výdych. Postupne som si vytvárala vlastné dychové techniky, ktoré som zapájala do každodenného života ako pravidelné cvičenie.“

Zlým dýchaním si doslova skracujeme život.

V devätnástich rokoch prestala postupne užívať lieky. Začala piť viac vody, viac cvičiť a športovať, meditovať, ale aj študovať a vzdelávať sa. Ako sama upozorňuje, bez poctivého štúdia by to nešlo. „Prvé výsledky na seba nedali dlho čakať – výlet na bicykli, plávanie či hodinové tanečné vystúpenie som zvládla bez liekov.“ Neskôr sa dostala aj k joge.
 
Ako dobrá pacientka aj naďalej chodila na lekárske kontroly. Výsledok spirometrie však šokoval aj lekára. „Nevedel pochopiť, že som také hodnoty dosiahla len pravidelným zapájaním dychových techník v rôznych podobách. Vyšetrenie tiež potvrdilo zväčšenie objemu mojich pľúc na osem litrov, pričom priemerná kapacita pľúc sú štyri až šesť litrov.“ Martina tak dostala čierne na bielom, aké zmeny dokážeme vo svojom živote urobiť len prácou s dychom. Mnohí lekári tvrdia, že bronchiálna astma je nevyliečiteľné ochorenie, ale ako zdôrazňuje Martina, správne nastavené dychové techniky môžu byť nielen pri liečení astmy extrémne nápomocné.

Profesionálka

Dnes sa Martina Penxová venuje dýchaniu profesionálne. Pripravuje niekoľko kurzov a seminárov, na ktorých učí správne dýchať a okrem toho spolupracuje s niekoľkými medicínskymi centrami, kde za asistencie lekárov pomáha pacientom s rôznymi diagnózami, čo je mimoriadne potrebné najmä počas pandémie Covidu-19, ktorý zasahuje hlavne dýchaciu sústavu.
 
Zlým dýchaním si doslova skracujeme život. Dýchanie je absolútny základ nášho života a ovplyvňuje každú jednu bunku v tele. Bez jedla aj vody dokážeme prežiť aspoň niekoľko dní. Bez dychu? Pár minút. „Dýchanie ovplyvňuje funkčnosť všetkých našich orgánov, svalov a kostí. Vplýva na prúdenie energie, krvi či lymfy,“ vysvetľuje Martina. „Ako dokazujú viaceré lekárske štúdie, nesprávne dýchanie spôsobuje kardiovaskulárne ochorenia, búšenie srdca, depresie, úzkosti, tetániu, spomalený metabolizmus, či problémy lymfatického systému.“

Pri plytkom či hyperventilačnom dýchaní vytvárame v sebe akoby tlakový hrniec, ktorý nás časom dusí alebo vybuchne v podobe choroby.“

Spolu s lekármi tak Martina prišla k záveru, že viac ako deväťdesiat percent ľudí dýcha plytko. Okrem toho viac ako polovica ľudí nevie správne dýchať pri športových aktivitách, čo následne spôsobuje nedostatok energie, napätie svalov a častejšie úrazy.
 
Martina vysvetľuje, že naše dýchanie je ovplyvňované všetkým, čo prežívame. Tlak v práci, nefunkčné vzťahy, hnev či frustrácia spôsobujú plytké dýchanie. Naopak, keď robíme niečo, čo nás napĺňa – pozeráme príjemný film alebo počúvame peknú hudbu, naše dýchanie sa uvoľňuje a prirodzene predlžuje.
 
„Ľudia pod vplyvom dlhodobého stresu dýchajú plytko a rýchlo, často majú kratší výdych než nádych. To znamená, že sa takzvane hyperventilujú. To je z dlhodobého hľadiska veľmi nebezpečné pre naše orgány. Treba si uvedomiť, že nádych a výdych sú rovnocenní partneri. Nádych prináša do tela energiu, výživu v podobe kyslíka, výdychom odstraňujeme nielen oxid uhličitý, spolu s ním aj viac ako 70 % toxínov vrátane toxínov emočných. Pri plytkom či hyperventilačnom dýchaní vytvárame v sebe akoby tlakový hrniec, ktorý nás časom dusí alebo vybuchne v podobe choroby.“

Do koša

So zlým spôsobom dýchania sme sa však nenarodili. Deti totiž prirodzene dýchajú správne. Až postupne, rôznymi zlozvykmi sme si sami zdeformovali aj obyčajný nádych a výdych. Zmeny v našom dýchaní sú však spôsobené aj vývojom. Naši ľudskí predkovia mali dýchanie omnoho lepšie. Zmeny v stravovaní, držaní tela, dýchaní, životných stereotypoch, móda korzetov, brnení či sťahujúcich pásov, to všetko nám po generácie menilo dýchanie.
 
Dnes väčšina ľudí dýcha rýchlo a do brucha. „To je opäť zle a pre náš organizmus neprirodzené,“ vraví Martina a jedným dychom dodáva, že správne dýchanie je, laicky povedané, do šírky rebier, teda do šírky celého hrudného koša. „To je však len základný dych a na to, aby sme si výrazne zlepšili kvalitu života a zbavili sa napríklad aj už spomínaných chronických ochorení, je potrebné naučiť sa s dychom pracovať. Naučiť sa dýchať zdravo – dýchať jemne, dostatočne hlboko v nádychu i výdychu, dýchať nosom a využívať pri tom správne dýchacie svaly.“
 
Z pohľadu psychosomatiky sú pľúca orgánom odvahy, sebadôvery a sebaúcty. Dovoľme si v našom životnom tempe vydýchnuť. „Čo tak začať so zmenou života uvedomením si, aký dar sa ukrýva v každom ľahkom, jemnom a dostatočne prehĺbenom nádychu a výdychu a za pár sekúnd vliať do seba radosť a pokoj?“ dodáva Martina Penxová, lektorka zdravého dýchania.

Mohlo by vás zajímat

Failed to retrieve recommended articles. Please try again.

Doporučení redakce

Failed to retrieve articles. Please try again.

Nejčtenější články

Failed to retrieve articles. Please try again.