Pod- a nadvýživa Hlad nie je len pocit v žalúdku

Viditeľne slabej a krehkej osemmesačnej Awe Tamboura merajú v Referenčnom zdravotnom centre v Bamaku Coura obvod podpazušia.  Pri prijatí vážila iba 4 kg. Bamako, Mali, september 2018. © UNICEF

Hlad, ktorý pretrváva a zabíja je celosvetový problém. Jeho trend sa vo svete postupne zhoršuje. Hlad je tam, kde sú klimatické zmeny každodennou realitou, či tam, kde pretrvávajú konflikty a kolabuje ekonomika. Pápež František označil už existenciu hladu vo svete za zločin proti základným ľudským právam. Hlad v mnohých krajinách sveta je aj paradoxom v časoch, keď čoraz väčšia časť populácie vyspelých krajín trpí obezitou.

V pandemickom roku 2020 sa situácia s hladom vo svete podľa správy OSN dramaticky zhoršila. Odhaduje sa, že v minulom roku bolo podvyživených a trpelo hladom až 9,9 percenta ľudí na svete. Toto číslo predstavuje percento populácie, ktoré jednoducho nemá dostatok jedla a potrebného energetického príjmu. Najväčší nárast hladujúcej populácie bol zaznamenaný v Afrike, kde sa počet podvyživených obyvateľov priblížil 21 percentám.

Správu OSN vydávajú spoločne Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD), Unicef, Svetový potravinový program OSN (WFP) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Všetky tieto organizácie sa zhodujú v jednom: pandémia naďalej odhaľuje obrovské nedostatky v potravinových systémoch na svete.

Katarína Žigmundová z Unicefu potvrdzuje, že „pandémia covid-19 ešte viac skomplikovala situáciu v krajinách, ktoré prechádzajú humanitárnymi krízami. Vidíme, čo táto situácia robí so silnými ekonomikami, tak si skúsme predstaviť, čo sa deje v krajinách, ktoré sa už pred pandémiou zmietali v krízach.“ Pandémia tam zasiahla často už aj tak nedostatočnú zdravotnú starostlivosť. „Dodávky zdravotníckeho materiálu vrátane terapeutickej výživy a liekov boli zdržiavané, prerušili sa programy očkovania detí, zatvorili sa školy a mnohí ľudia prišli o prácu, v dôsledku čoho vzrástla miera chudoby.“

Globálna správa o potravinových krízach (GRFC) prináša do tejto témy taktiež dôležité dáta, fakty či analýzy, vďaka ktorým je možné hľadať reálne riešenia. Na základe dohodnutých kritérií správa obsahuje päť fáz potravinovej neistoty v daných krajinách. Posledné tri z nich – kríza, pohotovosť a katastrofa/hladomor – si vyžadujú okamžité opatrenia. V dokonalom svete by sa žiadna krajina do týchto fáz dostať nemala. Skutočnosťou však je, že v roku 2020 sa 155 miliónov ľudí nachádzalo v tretej – krízovej fáze. Pre predstavu, ide o počet obyvateľov Slovenska krát tridsaťjeden. Až 66 percent z nich žilo na území iba desiatich krajín. Medzi nimi sú Demokratická republika Kongo, Jemen, Sudán či Afganistan. Stereotypné predsudky a mávnutia rukou nad touto situáciou už dlhé roky naozaj nie sú namieste. Aj v týchto krajinách ľudia poznajú pocit hladu. Aj tam naň umierajú a aj tam, rovnako ako vo zvyšnej časti sveta, potrebuje každý dostatok energie pre život.

Výživový špecialista UNICEF s podvyživeným dieťaťom na rukách v nutričnom rehabilitačnom centre Dar Naim v Nouakchotte. Mauritánia, 2018. Výživový špecialista UNICEF s podvyživeným dieťaťom na rukách v nutričnom rehabilitačnom centre Dar Naim v Nouakchotte. Mauritánia, 2018. | © UNICEF | A.Tamayo Alvarez

Nepriaznivá predpoveď

Scenáre vývoja hladu a podvýživy v budúcnosti z viacerých zdrojov so zlepšením tejto situácie naozaj nerátajú. Práve naopak, pandémia covidu-19, klimatická kríza a zvyšujúce sa napätie túto krízu iba zhoršuje napriek humanitárnej pomoci, ktorá do istej miery existuje. Najaktuálnejší je prípad Afganistanu, zmietajúceho sa v nepokojoch, na ktoré sa pozerá celý svet. „Bez okamžitej pomoci bude v Afganistane do konca roka 2021 trpieť podvýživou 1 milión detí do piatich rokov života. Viac ako 12 miliónov ľudí je vystavených potravinovej neistote,“ dodáva Katarína Žigmundová. Ambiciózny plán OSN ukončiť hlad vo svete do roku 2030 sa tak čoraz viac vzďaľuje od reality pre minimálne 37 krajín. Podľa Svetového indexu hladu (GHI) sa v nich do daného roku nepodarí dostať stav hladu ani na nízku úroveň. V súčasnosti sa nachádzajú v horších kategóriách – mierny, vážny, alarmujúci či mimoriadne alarmujúci hlad.

Môže sa zdať, že všetky krajiny sú od nás ďaleko a obyčajných stredoeurópskych ľudí sa to netýka a nevieme nijak pomôcť. Práve naopak, úlohou majority je pomáhať minorite. Privilégium vybrať si typ reštaurácie na večeru, kúpiť si jedlo a mať plnú chladničku či žalúdok nie je ani v 21. storočí univerzálna istota pre každého na svete.

„Riešenie vážneho problému podvýživy je na svetových lídroch a zároveň na každom z nás. Vždy treba začať od seba.“ Hlad vo svete je však stále globálny problém, ktorý si aj vyžaduje globálne riešenia. „Chrániť životné prostredie, snažiť sa zvrátiť stále sa zhoršujúcu klimatickú krízu – chyby vyspelých krajín, žiaľ, najviac dopadajú na krajiny tretieho sveta.“ hodnotí Katarína Žigmundová.

Existuje mnoho organizácií, ktoré robia záslužnú a významnú prácu, čo prináša výsledky. Jednou z nich je aj Unicef a ich program Svetový rodič. Podľa Kataríny v ňom ide o malú, ale pravidelnú pomoc, ktorá umožňuje rýchlo a efektívne reagovať na humanitárne krízy, zamerať sa na najpotrebnejšie oblasti a poskytovať pomoc dlhodobo, a to aj napriek geografickej vzdialenosti od trpiacich krajín.

Ďalším z praktických prostriedkov, ktorým Unicef bojuje proti podvýžive vo svete, je aj jednoduchá arašidová pasta. Pre účely rýchlej záchrany sa využíva už dlhšie a postupne sa jej konzumácia zjednodušuje. „Terapeutická výživa na báze arašidov sa používa už od roku 1996. V minulosti sa na liečbu podvýživy volili produkty, ktoré vyžadovali použitie zdravotne neškodnej pitnej vody, “ vysvetľuje Katarína Žigmundová. Práve to bol problém, ktorý dnešná verzia tejto pasty už nemá. Konzumovať sa dá aj bez použitia vody, priamo z vrecúška a aj pri vysokých teplotách vydrží až 2 roky. „Jej masívne zavedenie do praxe spôsobilo na začiatku nového tisícročia revolúciu v boji proti podvýžive. Je to pritom veľmi jednoduché a lacné riešenie. Podvýživa sa dá vyliečiť až v 95 percentách prípadov. K chorému dieťatku sa však musíme dostať včas.“

Už tri vrecúška denne stačia na to, aby sa dieťa, ktoré trpí akútnou podvýživou, vyliečilo v priebehu 6 až 8 týždňov.
 
 

Obezita rastie

Dnešný svet je plný kontrastov, čo nepotvrdzujú len kalorické, a predsa zdravé arašidy. Ľudia, ktorí držia rôzne diéty, sa im u nás vyhýbajú, v chudobnejších krajinách, naopak, zachraňujú život. Kým na jednom konci sveta spôsobilo obdobie nákazy, obmedzení a vírusu náročnejší prístup k potravinám a zhoršujúcu sa podvýživu, na druhom ho sprevádzal nadmerne zvýšený kalorický príjem a priberanie. Dáta z roku 2016 hovoria o celosvetovo 13 percentách dospelých, ktorí sú obézni, a až o 39 percent ďalších dospelých, ktorí mali nadváhu. Takmer dva roky pandémie tiež posilnili trend ľudí nabaľovať zbytočné kilá tuku na svoje telo. Na vine je rapídne zníženie pohybovej aktivity a pomerne väčšia dostupnosť jedla v každom období dňa. Dvoma slovami „home office“.

Pediatrička Eva Vitáriušová z Národného ústavu detských chorôb opisuje negatívny trend aj v súvislosti s deťmi a pandémiou. „Pozorujeme zhoršenie pravidelného príjmu potravín, bohužiaľ aj na úkor kvality pokrmov. Deti sa podstatne menej pohybujú, čím vzniká nepomer medzi príjmom a výdajom energie v neprospech výdaja.“ Hovorí však o dvoch extrémoch, ktoré vníma v praxi počas pandémie. „Musím konštatovať, že vzrástol počet pediatrických pacientov, ktorí majú poruchu výživy, nielen obezitu, ale aj mentálnu anorexiu.“

Na jednej strane sveta denný príjem dospelého môžeme rátať v stovkách či dokonca len desiatkach kalórií, na druhej vidíme extrém v podobe prejedania sa. Chudobné rodiny v krajinách, ktoré majú omnoho väčší podiel ľudí trpiacich hladom, si vyberajú menej výživné potraviny napríklad aj pre ich nízku cenu. Podľa spomínanej štúdie OSN sa výskyt nadváhy a obezity zvyšuje podobne ako hladu, najmä v juhovýchodnej Ázii a Tichomorí. Podľa odhadov má až 14,5 milióna detí do 5 rokov nadváhu alebo obezitu. Lekárka Vitariušová objasňuje, prečo ani tento extrém nie je pre dieťa vo vývine vhodný a zdravý. „Chronický nadmerný kalorický príjem a jeho dôsledky – obezita a jej komplikácie – jednoznačne devastuje mnohé orgány tela. V prvom rade obezita výrazne limituje pohyb dieťaťa, čím sa problém prehlbuje ešte viac a dieťa nemá šancu bez správnej intervencie okolia a pediatra prvého kontaktu bludný kruh preťať. Metabolické komplikácie zahŕňajú poruchy metabolizmu cukrov či tukov. Obezita poškodzuje pečeň, cievy, štítnu žľazu či deformuje kosti. Už v detskom veku sa stretávame s vysokým krvným tlakom, komplikáciou ktorého môže byť poškodenie obličiek a očí. Ak sa situácia nerieši, obézne dieťa vyrastie na obézneho dospelého. Je mýtus, že dieťa z obezity vyrastie. Chorý zdravotný štýl sa dedí, situáciu treba riešiť preventívne, kým nie je neskoro.“

Tak ako dieťa nevyrastie z hladu a nedostatku výživy, ani jej nadbytok mu neprinesie svetlejšiu budúcnosť. Vhodná a dostatočná výživa sa jednoznačne musí začať pri deťoch od narodenia. Napriek tomu, že „správy OSN majú spravidla len odporúčací charakter pre jednotlivé národné vlády”, podľa Kataríny Žigmundovej „je možné reformu výživy aplikovať na viacerých úrovniach, či už ozdravením stravy v školských jedálňach počnúc materskými školami, výživovými kampaňami vlády, alebo podporou výživových projektov neziskových organizácií, ako sú napríklad kurzy zdravého varenia.“ Aj podľa správy by tak ideálne bolo transformovať súčasné potravinové systémy, čo si však vyžaduje väčšiu spoluprácu a úsilie vyspelejších krajín.

Mohlo by vás zajímat

Failed to retrieve recommended articles. Please try again.

Doporučení redakce

Failed to retrieve articles. Please try again.

Nejčtenější články

Failed to retrieve articles. Please try again.