Garancia práce pre dlhodobo nezamestnaných  Čo sa stane, keď vám štát garantuje prácu

V rakúskom Gramatneusiedli už niekoľko rokov prebieha experiment sprevádzaný výskumom. Namiesto nútenia a kontroly dostanú dlhodobo nezamestnaní, ktorí majú záujem, prácu – len tak.

Keď Andrea Herold pred štyrmi rokmi stratila prácu, prišla o oveľa viac ako len o príjem. Stratila aj istotu v tom, kým v skutočnosti bola – ako človek. „Stratila som pevnú pôdu pod nohami,” hovorí 58-ročná Andrea. Rakúšanka pracovala na oddelení nákupu v jednej a tej istej spoločnosti v tíme šiestich ľudí takmer 35 rokov. „Mala som zodpovednú prácu, kontakty po celom svete. Žila som pre túto prácu .“ Zo začiatku sa nedefinovala len prácou, lebo vychovávala sama dve deti – a to nie len tak mimochodom. Keď však odišli z domu, jej práca zaplnila prázdnotu, ktorú zanechali jej osamostatnené deti.

V roku 2019 spoločnosť skrachovala, Andrea Herold prišla o prácu a upadla do depresie. „Cítila som, že ma už nikto nepotrebuje; že som nemala dôvod ráno vstávať.“ Hoci vždy milovala svoju záhradu, v roku 2019 tam nebola ani raz. Chýbala jej dokonca aj energia na čistenie zubov. Len keď prišli deti na návštevu, urobila všetko pre to, aby si zachovala aspoň časť fasády silnej a nezávislej matky. Tak sa totiž vždy vnímala.

Andrea Herold si opäť našla prácu vďaka programu garancie zamestnania. | Foto: © branding emotions | Judtmann Mnohí dlhodobo nezamestnaní [v Rakúsku a Nemecku sú to tí, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako rok, pozn. red.], ktorí nevidia žiadnu perspektívu zapojiť sa do pracovného života, sa cítia rovnako ako Andrea Herold. Dôvodom, prečo si nevedela nájsť novú prácu, bol v jej prípade vek – k tomu sa ešte pridali depresie.

Keď sa v roku 2020 v dolnorakúskej dedine Gramatneusiedl s 3600 obyvateľmi, v ktorom Andrea žije, začal experiment, chodila ešte na terapiu. V roku 2022 sa do experimentu zapojila aj ona. Teraz sa v jej živote začína nová kapitola.

Takzvaná garancia zamestnania sľubuje prácu všetkým dlhodobo nezamestnaným – v závislosti od ich fyzických a psychických možností. Okrem toho je rozhodnutie, či pracovnú pozíciu prijmete, dobrovoľné. Ide totiž o garanciu zamestnania, nie o povinnosť pracovať. Účastníci si môžu podľa svojich záujmov a schopností sami zvoliť oblasť činnosti.

Vedci z Oxfordskej a Viedenskej univerzity poskytli projektu odbornú podporu. Doterajšie prevažne pozitívne výsledky sprievodných štúdií vzbudzujú nádej, že garancia pracovného miesta môže byť v súbore opatrení pre nezamestnaných užitočným doplnkovým programom. Experiment tiež uvádza na správnu mieru domnienku, ktorá sa aj v Nemecku často považuje takmer za zákon prírody – totiž že na to, aby ste nezamestnaných ľudí prinútili spolupracovať, je potrebný nátlak a kontrola. Skôr sa zdá, že to funguje naopak: pomocou podpory, povzbudzovania a budovania dôvery.

Čo robí nezamestnanosť s ľuďmi

Experiment iniciovali ekonómovia Maximilian Kasy a Lukas Lehner z Oxfordskej univerzity spolu so Svenom Hergovichom, ktorý bol vtedy riaditeľom pracovnej agentúry Arbeitsmarktservice (AMS) v Dolnom Rakúsku. AMS je podobná inštitúcia ako Jobcenter v Nemecku. Spoločne chceli zistiť, čo sa stane, keď každý, kto chce pracovať, prácu dostane. Len tak, bez zdĺhavých prípravných opatrení či tréningov na pohovory, ktoré sa u uchádzačov aj tak často javia ako zbytočné trápenie. Väčšinou nemajú nič spoločné s neskoršou skutočnou prácou a nezaručujú žiadne ozajstné nasadenie. Namiesto toho existuje pri garancii zamestnania individuálna 8-týždňová prípravná fáza, ktorá je už súčasťou programu.

Maximilian Kasy je profesorom ekonómie na Oxfordskej univerzite. | Foto: © privat Garantovaná práca pre nezamestnaných? V povedomí mnohých ľudí ide len o akýsi ľavicový projekt, z ktorého môže len ťažko vzísť niečo produktívne. Kasy a Lehner chcú túto ideologickú perspektívu nasmerovať naspäť do reality: „Chceme napomôcť tomu, aby sa tento projekt odpolitizoval tým, že k nemu poskytneme podklady. Politici potom môžu o tom diskutovať a rozhodovať sa na základe faktov,“ hovorí Lukas Lehner.

Lukas Lehner je doktorandom na Oxfordskej univerzite. | Foto: © privat Prečo si na túto štúdiu vybrali práve Gramatneusiedl? Dôvod siaha ďaleko do minulosti. Miestna štvrť Gramatneusiedlu, Marienthal, je v sociálnom výskume zaužívaným pojmom, pretože tu pred takmer 100 rokmi vedci skúmali, ako nezamestnanosť ovplyvňuje psychiku a sociálne správanie ľudí. Textilná fabrika dávala vtedy prácu takmer každému v dedine. Počas Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia bola továreň nútená ukončiť prevádzku. Zanechala za sebou obec plnú nezamestnaných – v tomto podniku bolo zamestnaných 1300 ľudí.

Tím sociológov a psychológov skúmal následky na ľudí a komunitu. Výsledok zverejnili v tzv. Marienthalskej štúdii (nem. Die Arbeitslosen von Marienthal), ktorá je dnes v sociológii považovaná za klasiku. Nezamestnaní v tom čase trpeli apatiou, rezignáciou a depresiami. Utiahli sa do seba, izolovali od priateľov a susedov. Stratili sebaúctu a identitu a cítili sa bezperspektívne. Číta sa to prekvapivo podobne ako zážitky, ktoré opisuje Andrea Herold.

Čo robí nezamestnanosť s ľuďmi, je teda dobre preskúmané. Čo sa stane, keď nastane opak, teda keď budú mať všetci prácu, má teraz ukázať experiment na tom istom mieste – takmer o 100 rokov neskôr. Celý projekt sa volá MAGMA (modelový projekt garancie práce Marienthal).

Bývalá robotnícka kolónia v časti Marienthal v Gramatneusiedli. | Foto: Herzi Pinki via Wikimedia Commons | CC BY-SA 3.0 Čo je prekvapujúce, účinky garancie zamestnania neboli doteraz takmer vôbec skúmané. Napríklad v Argentíne síce existovali modelové projekty o zárukách pracovných miest, ale neboli nastavené univerzálne a zameriavali sa len na určité skupiny ľudí – na rozdiel od experimentu, ktorý v súčasnosti prebieha v Gramatneusiedli.

Ďalším poznatkom garancie práce sú pracovné miesta vytvorené prostredníctvom AMS. Niektorí z účastníkov programu si dokonca vytvorili vlastné pracovné miesta na základe svojich záujmov a zručností. Niektorí sa venujú rekonštrukcii domov, iní si zriadili drevárske dielne, kde renovujú či vyrábajú nábytok. Ďalší účastníci udržiavajú komunitnú zeleninovú a bylinkovú záhradu, kde dopestovávajú plodiny, iní sa zase starajú o údržbu turistických chodníkov. Ide o úlohy, ktoré prinášajú pridanú hodnotu pre danú lokalitu, no nie vždy sú „business case“, teda ekonomicky ziskové.

Účastníci programu MAGMA v komunitnej záhrade obce Gramatneusiedl. | Foto: © photonews.at | Georges Schneider Andrea Herold si našla prácu v drevárskej dielni prevádzkovanej AMS a je s ňou spokojná. „Vždy som rada remeselne pracovala. A aj keď som už dosť stará a mám zdravotné problémy s kĺbmi, umožnili mi to.“ Začínala pozvoľne a postupne sa ujímala čoraz rozsiahlejších úloh, vybavovala objednávky, vrátane opravy nábytku, ale aj umeleckoremeselných výrobkov pre komunitný veľkonočný trh. „Musíte ukázať, že sa to dá a nie si hneď na začiatku povedať, že to asi nezvládneme,“ hovorí Andrea Herold.

Garancia práce v obci podľa nej veľa zmenila. „Zažívame uznanie aj od ostatných miestnych. Keď k nám prídu a obdivujú náš renovovaný nábytok, je to pre mňa, samozrejme, príjemné. Nerobíme niečo len pre to, aby nám ubehol deň, ale vytvárame niečo zmysluplné, čo má hodnotu.“ Približne 5 percent z celkového rozpočtu programu 7,4 milióna eur pochádza z takéhoto predaja alebo iných služieb.

Nikto neodmietol

Dosiaľ sa zapojili všetci, čo boli práceschopní a dostali ponuku. Možno nie napriek, ale práve kvôli možnosti dobrovoľnej účasti. V Gramatneusiedli už neexistuje dlhodobá nezamestnanosť a celé je to dokonca o niečo lacnejšie ako bežný postup AMS pre dlhodobo nezamestnaných.

Podľa štúdií sú zapojení ľudia aktívnejší a sociálne viac prepojení ako predtým a majú štruktúrovaný deň. Aj v porovnaní s kontrolnou skupinou s takmer identickou štruktúrou a charakteristikami, sa mnohé skúmané oblasti vyvíjali lepšie, najmä všeobecný pocit spokojnosti: rovnako ako Andrea Herold mali aj mnohí ďalší účastníci pocit, že do komunity prispievajú niečim zmysluplným. Okrem toho majú menšie obavy z finančných problémov – účasťou v programe si totiž zarábajú tarifnú mzdu.

Sídlo projektu MAGMA, ktorý zastrešuje aj niektoré pracovné pozície. | Foto: © MAGMA | it works „Pre ekonómov je prekvapujúce, aký pozitívny vplyv má práca na aspekty, ktoré sa primárne netýkajú samotných peňazí,” hovorí Maximilian Kasy. Lukas Lehner dodáva: „Najsilnejšie pozitívne účinky sa prejavili v takzvaných latentných funkciách práce, týka sa to teda napríklad časovej štruktúry skúmaných osôb, sociálnych interakcií s ostatnými v komunite, ich každodennej aktivity, ich psychosociálnej stability a celkového pocitu spokojnosti.” Ide o aspekty, ktoré v klasickej štúdii o nezamestnanosti z 30. rokov 20. storočia vykazovali negatívne hodnoty. Okrem vedcov z Oxfordu sa do projektu zapojil aj tím sociológov z Viedenskej univerzity. Ich štúdie tiež potvrdzujú pozitívne účinky garancie zamestnania.

Vedúci štúdie Jörg Flecker si tiež myslí, že dobrovoľná povaha účasti je veľmi dôležitá: transferové platby, ako sú dávky v nezamestnanosti, sú náhradné dávky, za ktoré nemožno vyžadovať prácu. Skôr sa podobajú na takzvané workfare programy, ktoré umožňujú transferové platby len výmenou za prácu. Nútenie k práci v Gramatneusiedli nebolo potrebné, „ale je potrebná veľká miera presvedčenia, povzbudzovania, pozývania a porozumenia“. Je to tak častokrát preto, že ľudia si už kvôli fyzickým obmedzeniam alebo duševným chorobám netrúfajú pracovať.

„Vládne u nás taká spoločenská ideológia, ktorá hovorí, že nezisková verejnoprospešná práca má menšiu hodnotu ako práca v podnikovom sektore. Ak to vyhrotíme, tak len práca s kapitalistickým vykorisťovaním je naozaj prácou. Mnoho ľudí si túto ideológiu osvojilo a potom boli sklamaní,“ hovorí Jörg Flecker. Ale táto ideológia je nezmysel, tvrdí sociológ z Viedenskej univerzity. Nemocnice, vzdelávacie inštitúcie alebo polícia ponúkajú verejnú prácu so zmyslom a účelom.

Garancia práce pre všetkých?

Je jeden takýto úspešný test v teréne zárukou, že to bude fungovať všade? Lukas Lehner z Oxfordskej univerzity túto otázku otáča:  „Prečo by to nemalo fungovať v iných komunitách?”

Prihovára sa za to, aby sa garancia práce vyskúšala aj vo väčších obciach a mestách. Garancia práce by navyše mohla zlepšiť aj prácu v súkromnom sektore, hovorí Maximilian Kasy. Garancia pracovného miesta stanovuje dolnú hranicu mzdy aj pracovných podmienok. Posilňuje aj vyjednávaciu pozíciu zamestnancov. Pretože v prípade potreby môžete zostať v programe záruky zamestnania.

Maximilian Kasy však nevníma garanciu práce ako všeliek. Diskusia v tejto oblasti medzi zástancami garancie a zástancami základného nepodmieneného príjmu je často nezlúčiteľná: buď jedno, alebo druhé. Maximilian Kasy to považuje za neodôvodnené. „Obe zložky by mali byť súčasťou moderného koktailu sociálneho zabezpečenia. Inými slovami: finančné zabezpečenie pre každého, bez štátneho dohľadu a nátlaku, a k tomu garancia zamestnania, ktorá je relevantná pre špecifickejšie skupiny obyvateľstva, ako sú dlhodobo nezamestnaní. Tí môžu kvôli určitým životným situáciám a obmedzeniam profitovať z toho, že si znovu nájdu prácu.”

Garancia zamestnania sa v tomto prípade javí predovšetkým ako opatrenie, ktoré pomáha dlhodobo nezamestnaným ľuďom nájsť cestu späť do života, zapojiť sa a aktívne prispievať k verejnému blahu.

Mimochodom, aj ľudia so zdravotným znevýhodnením by sa mohli zúčastniť na garancii zamestnania a vykonávať tak prácu, ktorá je tarifne platená a zohľadňuje ich potreby.

Menej jasné je, či môže z dlhodobého hľadiska pomôcť ľuďom uľahčiť opätovný vstup na primárny trh práce. Pretože to, že firmy napriek štedrej podpore 100 percent, prípadne 66 percent mzdových nákladov vytvorili málo nových pracovných miest, ukazuje, že primárny trh práce nemá pripravenú prácu pre každého.

Andrea Herold je v každom prípade svojou prácou nadšená: „Nič lepšie sa mi nemohlo stať, ako získať prácu, ktorá mi neskutočne dobre sedí a veľa pre mňa znamená. Chodím tam rada a ako človeka si ma tam vážia. Teraz som šťastný človek, čo má rád život”, hovorí na záver nášho rozhovoru. Teraz, keď prídu na návštevu jej deti, už nemusí vyťahovať fasádu silnej matky. Pretože teraz sa presne tak opäť cíti.

apríl 2023