Konštruktívna klimatická komunikácia  Diskurz o budúcnosti, ktorý prebúdza nádej

Pozitívne obrazy a príbehy o budúcnosti sú zriedkavé, no práve to potrebujeme, aby sme sa posunuli od polarizácie a bezmocnosti k aktívnemu konaniu. Výzva ku konštruktívnej klimatickej komunikácii.

Záplavy v Nemecku, ničiace požiare a nová správa IPCC ukazujú, aká naliehavá je kompletná spoločenská transformácia. Pri pohľade na aktuálne mediálne diskurzy o témach týkajúcich sa budúcnosti a trvalo udržateľnom rozvoji je však typické, že sme konfrontovaní s množstvom obrazov zachytávajúcich krízu, no väčšinou chýbajú skutočne inšpiratívne príspevky, kam by naše úsilie malo smerovať. Mnohí ľudia sa zoči voči tomu cítia bezmocní a nevidia takmer žiadnu možnosť niečo ovplyniť. Skupiny, ktoré naďalej podnecujú strach a nespokojnosť, získavajú podporu, zatiaľ čo sa naša spoločnosť stále viac štiepi.

To, čo chýba, je diskurz o budúcnosti, ktorý dáva nádej a zaobíde sa bez obrazov nepriateľa a obvinení. Diskurz, ktorý sa dotýka túžieb ľudí, umožňuje zažiť lepší, krajší svet a prebúdza našu kreativitu a vôľu veci formovať.

Prebudiť túžbu po budúcnosti pozitívnymi víziami

Úspešná klimatická komunikácia začína našimi základnými potrebami a tým, čo mnohým zabezpečuje šťastný život – úspešné vzťahy, zdravie a fyzická pohoda, bezpečie, pocit zmysluplnosti a vnímanie krásy. Zistenia neurológie a behaviorálneho výskumu naznačujú, že pozitívna klimatická komunikácia je pre prekonanie krízy kľúčová. Z kognitívnych výskumov vieme, že fakty samé osebe nemotivujú ľudí konať, a že keď sa debata často točí okolo nedostatkov, vyvoláva to skôr bezmocnosť a strach zo straty.

Ak chceme konštruktívne komunikovať, je dôležité konkrétne opísať, pre aké hodnoty sa oplatí žiť v udržateľnej budúcnosti – viac kvality života a prepojenosti, menej hluku a egoizmu, pridaná hodnota zdravých potravín a dlhodobo fungujúcich elektrospotrebičov – prostredníctvom príbehov a obrazov, ktoré nás, ľudí - viaczmyslové cicavce, zasiahnu svojou krásou a estetikou.

Väčšina vízií, ktoré vo verejnom priestre vnímame, sú technologické utópie: inteligentné užívateľské rozhranie a algoritmy či robotika sľubujú, že nám uľahčia život a vyriešia klimatickú krízu. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že sa tieto vízie nenaplnia, namiesto toho sa z nás stanú pasívni konzumenti a budú chýbať v budúcnosti nevyhnutné kompetencie, ako je empatia, spolupráca, systématické myslenie a kreativita. Stretávame sa napríklad s návrhmi inteligentných miest budúcnosti, ktoré sú síce energeticky efektívne a ovládané počítačmi, no málokedy riešia sociálnu súdržnosť, hodnotu komunity a aktívnu účasť na formovaní vlastného životného priestoru. Nejasné zostáva aj to, či vôbec umelá inteligencia a e-mobilita znížia absolútnu spotrebu energií a surovín, pokiaľ sa nebudú riešiť príčiny a dôsledky súčasnej ekonomiky neustáleho rastu.

Zviditeľniť reálne laboratóriá a reálne utópie

Priekopnícke projekty v mestách, komunitách alebo regiónoch, v ktorých sa spoločne skúma a rozvíja budúcnosť, môžu slúžiť ako inšpiratívne príklady v komunikácii. Miesta ako Barcelona, ​​ktorej obyvatelia si vytvorili svoj vlastný kooperatívny energetický systém, ktorý je kontrolovaný občanmi a finančne podporovaný mestom, alebo Kodaň – novátor v oblasti zelenej urbánnej infraštruktúry – už žijú takýmito trvalo udržateľnými zmenami, môžu slúžiť ako príklad pre nové, pozitívne príbehy. Aj permakultúra a syntropické poľnohospodárstvo, dve formy regeneratívneho poľnohospodárstva, ktoré je zamerané na vysokú diverzitu a ochranu a kvalitu pôdy, ako aj foodsharing, praktická iniciatíva proti plytvaniu potravinami, robia zmenu hmatateľnou a navrhujú prostredníctvom princípov ako regenerácia, regionalita, spolupráca a participácia lepšiu budúcnosť pre všetky generácie.

Konštruktívna, na budúcnosť orientovaná klimatická komunikácia zo strany politiky, administratívy, žurnalistiky a občianskej spoločnosti môže prevziať tieto takzvané reálne utópie a uviesť ich do diskusií o budúcnosti. Častokrát málo rozšírené konecpty majú potenciál preniesť sa do širších kontextov. Ukazujú, že životný štýl, ktorý je šetrný ku klíme a odklon od materiálneho rastu nemusí byť obmedzením životnej úrovne, ale môže byť obohatením vlastného života. Napríklad solidárne poľnohospodárstvo nie je o maximalizácii zisku, ale o zabezpečení trvalo udržateľného obhospodárovania pôdy a skrátení prepravných trás. Členovia znášajú náklady na regionálnu prevádzku, dostávajú čerstvé regionálne potraviny a budujú si osobný vzťah medzi sebou i k farmárom. Kodanské cyklomagistrály síce obmedzili automobilovú dopravu, no výrazne prispeli k zlepšeniu pocitu pohody obyvateľov mesta a umožnili väčšiemu počtu ľudí dostať sa rýchlo a zdravo do práce.

Udržateľnosť nie je ani ľavicová, ani pravicová, mestská alebo vidiecka, bohatá alebo chudobná, liberálna alebo konzervatívna. Ide o celospoločenský záväzok, ktorý má existenčný dosah na všetky profesijné a vekové skupiny. Vzájomné obviňovanie sa v súčasných debatách o budúcnosti nás neposunie ďalej a debaty v ideologických zákopoch len vyostrujú spoločenskú polarizáciu. Nenásilná a na riešenie orientovaná komunikácia o budúcnosti, v ktorej sa sústreďujeme na naše skutočné základné potreby a tolerujeme názorové rozdiely, môže zabrániť ďalšej polarizácii a uvoľniť naše tvorivé sily. Poďme sa z budúcnosti tešiť!

říjen 2021