Konštruktívna klimatická komunikácia  Diskurz o budúcnosti, ktorý prebúdza nádej

Takto by mohol vyzerať udržateľný Mníchov v budúcnosti.
Takto by mohol vyzerať udržateľný Mníchov v budúcnosti. Foto (Detail): © Reinventing Society

Pozitívne obrazy a príbehy o budúcnosti sú zriedkavé, no práve to potrebujeme, aby sme sa posunuli od polarizácie a bezmocnosti k aktívnemu konaniu. Výzva ku konštruktívnej klimatickej komunikácii.

Tento článok vyšiel pôvodne v globálnom kultúrnom magazíne Goetheho inštitútu Zeitgeister.

Záplavy v Nemecku, ničiace požiare a nová správa IPCC ukazujú, aká naliehavá je kompletná spoločenská transformácia. Pri pohľade na aktuálne mediálne diskurzy o témach týkajúcich sa budúcnosti a trvalo udržateľnom rozvoji je však typické, že sme konfrontovaní s množstvom obrazov zachytávajúcich krízu, no väčšinou chýbajú skutočne inšpiratívne príspevky, kam by naše úsilie malo smerovať. Mnohí ľudia sa zoči voči tomu cítia bezmocní a nevidia takmer žiadnu možnosť niečo ovplyniť. Skupiny, ktoré naďalej podnecujú strach a nespokojnosť, získavajú podporu, zatiaľ čo sa naša spoločnosť stále viac štiepi.

To, čo chýba, je diskurz o budúcnosti, ktorý dáva nádej a zaobíde sa bez obrazov nepriateľa a obvinení. Diskurz, ktorý sa dotýka túžieb ľudí, umožňuje zažiť lepší, krajší svet a prebúdza našu kreativitu a vôľu veci formovať.

Prebudiť túžbu po budúcnosti pozitívnymi víziami

Úspešná klimatická komunikácia začína našimi základnými potrebami a tým, čo mnohým zabezpečuje šťastný život – úspešné vzťahy, zdravie a fyzická pohoda, bezpečie, pocit zmysluplnosti a vnímanie krásy. Zistenia neurológie a behaviorálneho výskumu naznačujú, že pozitívna klimatická komunikácia je pre prekonanie krízy kľúčová. Z kognitívnych výskumov vieme, že fakty samé osebe nemotivujú ľudí konať, a že keď sa debata často točí okolo nedostatkov, vyvoláva to skôr bezmocnosť a strach zo straty.

Ak chceme konštruktívne komunikovať, je dôležité konkrétne opísať, pre aké hodnoty sa oplatí žiť v udržateľnej budúcnosti – viac kvality života a prepojenosti, menej hluku a egoizmu, pridaná hodnota zdravých potravín a dlhodobo fungujúcich elektrospotrebičov – prostredníctvom príbehov a obrazov, ktoré nás, ľudí - viaczmyslové cicavce, zasiahnu svojou krásou a estetikou.

Väčšina vízií, ktoré vo verejnom priestre vnímame, sú technologické utópie: inteligentné užívateľské rozhranie a algoritmy či robotika sľubujú, že nám uľahčia život a vyriešia klimatickú krízu. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že sa tieto vízie nenaplnia, namiesto toho sa z nás stanú pasívni konzumenti a budú chýbať v budúcnosti nevyhnutné kompetencie, ako je empatia, spolupráca, systématické myslenie a kreativita. Stretávame sa napríklad s návrhmi inteligentných miest budúcnosti, ktoré sú síce energeticky efektívne a ovládané počítačmi, no málokedy riešia sociálnu súdržnosť, hodnotu komunity a aktívnu účasť na formovaní vlastného životného priestoru. Nejasné zostáva aj to, či vôbec umelá inteligencia a e-mobilita znížia absolútnu spotrebu energií a surovín, pokiaľ sa nebudú riešiť príčiny a dôsledky súčasnej ekonomiky neustáleho rastu.

Udržateľnosť nie je ani ľavicová, ani pravicová, mestská alebo vidiecka, bohatá alebo chudobná, liberálna alebo konzervatívna. Ide o celospoločenský záväzok, ktorý má existenčný dosah na všetky profesijné a vekové skupiny.

Zviditeľniť reálne laboratóriá a reálne utópie

Priekopnícke projekty v mestách, komunitách alebo regiónoch, v ktorých sa spoločne skúma a rozvíja budúcnosť, môžu slúžiť ako inšpiratívne príklady v komunikácii. Miesta ako Barcelona, ​​ktorej obyvatelia si vytvorili svoj vlastný kooperatívny energetický systém, ktorý je kontrolovaný občanmi a finančne podporovaný mestom, alebo Kodaň – novátor v oblasti zelenej urbánnej infraštruktúry – už žijú takýmito trvalo udržateľnými zmenami, môžu slúžiť ako príklad pre nové, pozitívne príbehy. Aj permakultúra a syntropické poľnohospodárstvo, dve formy regeneratívneho poľnohospodárstva, ktoré je zamerané na vysokú diverzitu a ochranu a kvalitu pôdy, ako aj foodsharing, praktická iniciatíva proti plytvaniu potravinami, robia zmenu hmatateľnou a navrhujú prostredníctvom princípov ako regenerácia, regionalita, spolupráca a participácia lepšiu budúcnosť pre všetky generácie.

Konštruktívna, na budúcnosť orientovaná klimatická komunikácia zo strany politiky, administratívy, žurnalistiky a občianskej spoločnosti môže prevziať tieto takzvané reálne utópie a uviesť ich do diskusií o budúcnosti. Častokrát málo rozšírené konecpty majú potenciál preniesť sa do širších kontextov. Ukazujú, že životný štýl, ktorý je šetrný ku klíme a odklon od materiálneho rastu nemusí byť obmedzením životnej úrovne, ale môže byť obohatením vlastného života. Napríklad solidárne poľnohospodárstvo nie je o maximalizácii zisku, ale o zabezpečení trvalo udržateľného obhospodárovania pôdy a skrátení prepravných trás. Členovia znášajú náklady na regionálnu prevádzku, dostávajú čerstvé regionálne potraviny a budujú si osobný vzťah medzi sebou i k farmárom. Kodanské cyklomagistrály síce obmedzili automobilovú dopravu, no výrazne prispeli k zlepšeniu pocitu pohody obyvateľov mesta a umožnili väčšiemu počtu ľudí dostať sa rýchlo a zdravo do práce.

Udržateľnosť nie je ani ľavicová, ani pravicová, mestská alebo vidiecka, bohatá alebo chudobná, liberálna alebo konzervatívna. Ide o celospoločenský záväzok, ktorý má existenčný dosah na všetky profesijné a vekové skupiny. Vzájomné obviňovanie sa v súčasných debatách o budúcnosti nás neposunie ďalej a debaty v ideologických zákopoch len vyostrujú spoločenskú polarizáciu. Nenásilná a na riešenie orientovaná komunikácia o budúcnosti, v ktorej sa sústreďujeme na naše skutočné základné potreby a tolerujeme názorové rozdiely, môže zabrániť ďalšej polarizácii a uvoľniť naše tvorivé sily. Poďme sa z budúcnosti tešiť!

Mohlo by vás zaujímať

Failed to retrieve recommended articles. Please try again.

Redakcia odporúča

Failed to retrieve articles. Please try again.

Najčítanejšie

Failed to retrieve articles. Please try again.