Proti rasizmu na školách Za vzdelanie bez diskriminácie

Za vzdelanie bez diskriminácie Foto: Taylor Wilcox via unsplash | CC0 1.0

Veľmi veľa ľudí zažilo a stále zažíva na škole diskrimináciu a vylúčenie. V Hamburgu vypracovali mladí ľudia, ktorých sa tento problém dotýka, návrhy riešení a formulovali požiadavky na politiku. Podporuje ich v tom výskumný tím projektu Európskej únie CHIEF.

Tento článok vznikol v rámci Výskumného projektu CHIEF (Cultural Heritage and Identities of Europe’s Future). Vedci z deviatich krajín, zapojení do projektu, skúmajú mladých ľudí a ich videnie sveta, kultúrne zručnosti a aktivity.
Vražda Georga Floyda policajtom belochom v americkom Minneapolise na jar 2020 zmenila svet. Ľudia na celom svete, aj v Nemecku, vyšli do ulíc, aby prejavili solidaritu s hnutím Black Lives Matter a demonštrovali proti rasizmu v spoločenských inštitúciách. Téme rasizmu, ktorá bola v Nemecku dlho tabu, sa teraz venujú mainstreamové médiá a mnoho ľudí, ktorí denne zažívajú diskrimináciu, sa konečne dočkalo vypočutia.

Čo sú rasizmy?

Skutočnosť, že ľudia sú rasizovaní, teda súdení podľa výzoru a mena, považovaní za cudzincov a znevažovaní, nie je nový jav. Po stáročia táto ideológia rozčleňovala našu spoločnosť a rozhodovala o moci a životných šanciach každého jednotlivca. Rasistická diskriminácia v Nemecku je napríklad namierená proti černochom a farebným ľuďom, židom a moslimom, Sinti a Rómom a iným rasizovaným ľuďom, a preto hovoríme o rasizmoch v množnom čísle.

Vedecké štúdie ukazujú, že už deti v predškolskom veku reprodukujú rasistické myslenie a konanie. Z kníh pre deti, hier a pesničiek, ale aj každodenným pozorovaním sa učia, že s ľuďmi sa zaobchádza rôzne v závislosti od prisúdenej príslušnosti. Z množstva výskumných prác a svedeckých výpovedí však vieme, že práve škola je miestom, kde má rasizmus rozhodujúci vplyv na životy mladých ľudí.

Ako fungujú rasizmy v školách

V prvom rade sa mnohí učitelia správajú k rasizovaným žiakom s predsudkami. Z toho dôvodu dostávajú za rovnaký výkon horšie známky, málo sa od nich očakáva alebo sú často nadmerne trestaní. Okrem toho dominujú obsahu vzdelávania rasistické pohľady, pričom byť bielym sa prezentuje ako norma aj ako niečo, čo má prevahu. Takže zatiaľ čo sú rasizované deti a dospievajúci rôznymi spôsobmi zraňovaní, podceňovaní, urážaní a ponižovaní, rasistické vedomosti, ktoré už biele deti a dospievajúci stihli nadobudnúť, sa v škole rozširujú a upevňujú. Počas povinnej školskej dochádzky niet úniku, rasizmy sú prakticky súčasťou dospievania. Týka sa to však aj iných foriem diskriminácie, ako je sexizmus, ableizmus, heteronormativita, klasizmus a podobne.

Od slov k činom

Je dobré a dôležité, že o týchto témach môže konečne diskutovať aj široká verejnosť. Nestačí však, že sa o rasizmoch a iných formách diskriminácie na školách len hovorí, ak sa z toho následne nevyvodia závery. Preto sa náš výskumný tím z Univerzity aplikovaných vied HAW v Hamburgu rozhodol, že v rámci projektu Európskej únie CHIEF vypracuje špecifické požiadavky pre hamburských politikov, ktoré definujú štrukturálne zmeny, aby sa mohol školský systém stať citlivejším na rôzne formy diskriminácie.

Ale kto vie najlepšie, čo na školách chýba, ak nie mladí ľudia, ktorí majú s diskrimináciou osobnú skúsenosť? Poverili sme preto mladé referentky čiernej pleti v oblasti vzdelávania Shebu Wiafe a Farinu Finke, aby navrhli a zrealizovali workshop s mladými černošskými umelcami o dekoloniálnom projekte Stále. Znova. Protest, ktorého cieľom by malo byť vypracovať v tomto smere nejaké návrhy. (Umelecký projekt Stále. Znova. Protest bol podporený aj Goetheho inštitútom).

Od osobným skúseností až po politické požiadavky

Účastníci workshopu dostali najprv priestor, aby sa zamysleli nad vlastnými skúsenosťami s rasizmom na škole. Zaoberali sa chýbajúcim alebo zanedbávaným spracovaním nemeckej koloniálnej histórie a pretrvávaním rasistických štruktúr v kontexte vzdelávania. Rozprávali o konkrétnych skúsenostiach s negatívnym nálepkovaním, exotizáciou, zraneniami a podceňovaním, o tom, že ich nebrali vážne a podobne.

„Tieto rozhovory o ich vlastných skúsenostiach a konkrétne príklady podnietili účastníkov premýšľať o situáciách, o ktorých dovtedy nikdy nepremýšľali alebo o ktorých ešte nikdy nehovorili. Títo mladí ľudia si často mysleli, že sú jediní, ktorí majú takéto individuálne skúsenosti. Počas diskusie zistili, že zážitky sú podobné, že často ide o kolektívne skúsenosti rasizovaných žiakov a študentov v školskom systéme,“ informuje o workshope Sheba Wiafe.

Reflexia týchto veľmi osobných skúseností v skupine viedla k tomu, že mohli byť v druhej časti workshopu identifikované systematické nedostatky v školstve. „V dôsledku tohto myšlienkového procesu sme potom mohli spoločne diskutovať a formulovať špecifické požiadavky na vzdelávacie inštitúcie a politiku,“ dodáva Farina Finke a ukazuje nám „čerstvé“ výsledky tejto produktívnej kolektívnej práce: dva plagáty, husto popísané fixkami  a počmárané šípkami. Na jednom plagáte svietia systematické nedostatky školy, na druhom požiadavky na vzdelávaciu politiku.
 

Tri základné požiadavky


1. Rôznorodejší vzdelávací obsah

Mali by existovať povinné vzdelávacie formáty pre žiakov,  študentov aj (budúcich) učiteľov, ktoré sa kriticky zaoberajú prevahou bielych, ich privilégiami a mocenskými štruktúrami. Okrem toho by sa malo o kolonializme a jeho vplyve na súčasnosť vyučovať v škole. Súčasťou učebných osnov by mala byť aj (nemecká) história čiernych ľudí. Namiesto eurocentrických perspektív by sa mala zaviesť pluralita perspektív.

2. Nahlasovanie a sankcionovanie rasistického správania

Musí existovať možnosť podať sťažnosť na rasistické incidenty na nezávislých inštitúciách, ktoré by viedli odborníci. Tieto orgány by tiež mali mať právomoc sankcionovať rasistické správanie. A tí, ktorí diskriminujú svojich žiakov a študentov opakovane, by vôbec nemali pracovať ako učitelia.

(Dotknutí mali opakovanú skúsenosť, že ich sťažnosti neboli brané vážne, čo pre nich znamenalo len ďalšie zranenia. Keďže sa mohli sťažovať len v rámci školy, niektorí si z toho odniesli aj negatívne následky, pretože učitelia neradi idú proti kolegom, skôr držia spolu.)

3. Posilnenie

Napriek všetkým opatreniam nezmiznú rasizmy zo dňa na deň. Dotknutých žiakov je preto potrebné povzbudiť, posilniť ich sebavedomie. Len tak sa dá škola prežiť bez ujmy a psychickú ujmu spôsobenú diskrimináciou odvrátiť.

Na ťahu je politika

Výskumný tím sa chopil týchto požiadaviek, rozšíril ich o ďalšie formy rasizmov a diskriminácie, rozčlenil ich a zhrnul v informačnom materiáli, ktorý bol pri príležitosti Medzinárodného týždňa boja proti rasizmu na jar 2021 zverejnený vo viacerých médiách.

Jednou z požiadaviek bolo zriadenie antidiskriminačnej komisie pre školy, ktorá by mala zodpovedať za obsah vzdelávania, nezávislej inštitúcie, ktorá by prijímala sťažnosti a mala mať isté právomoci, a nezávislé kontaktné osoby na každej škole, aby sa zabezpečilo, že opatrenia budú aj realizované. Informačný materiál bol distribuovaný politikom, školským inštitúciám, komunitám, médiám, školám a občianskym združeniam a propagovaný na Instagrame, Twitteri a prostredníctvom podcastov. Tí, ktorí sú zodpovední za vzdelávaciu politiku v Hamburgu, nemôžu tvrdiť, že o tom nič nepočuli. Teraz sú na ťahu oni.

Spätná väzba a mnohé otázky k téme ukazujú, že niektorí mladší hamburskí politici majú skutočný záujem zaoberať sa týmto komplexom problémov celkom konkrétne a s vážnym záujmom. Podľa očakávania bolo zreteľne cítiť aj podporu občianskych zdržení a aktivistov, ktorí sa zasadzujú o rovnosť a spravoslivosť vo vzdelávaní. Je sklamaním a zároveň celkom príznačné, že zo strany hamburského ministerstva školstva neprišla žiadna reakcia.
 

Projekt CHIEF (Cultural Heritage and Identities of Europe’s Future) sa zaoberá výskumom mladých ľudí a ich videnia sveta, kultúrnych zručností a aktivít. Výskumníci projektu si pritom všímajú akú rolu pri  kreovaní obrazu sveta a kultúrnych kompetencií zohrávajú rôzne vzdelávacie prostredia ako je škola, rodina, mimovládne a záujmové organizácie či neformálna spoločnosť rovesníkov a priateľov. Vedci zapojení do projektu venujú osobitú pozornosť tomu, ako sa v týchto vzdelávacích prostrediach mladým ľuďom tlmočia témy kultúrnej diverzity, inklúzie, kultúrneho dedičstva alebo Európy a európskosti. Vo výskumnom konzorciu sú zapojení vedci z univerzít a výskumných pracovísk Veľkej Británie, Španielska, Nemecka, Chorvátska, Slovenska, Lotyšska, Turecka, Gruzínska a Indie.

Viac tu: chiefprojecteu.com

Mohlo by vás zaujímať

Failed to retrieve recommended articles. Please try again.

Redakcia odporúča

Failed to retrieve articles. Please try again.

Najčítanejšie

Failed to retrieve articles. Please try again.