Nedostatok spermií  Nezáleží iba na množstve

Nezáleží iba na množstve Foto: Deon Black via unsplash | CC0 1.0

Muži majú v porovnaní s inými cicavcami najmenšie semenníky v pomere k celkovej hmotnosti tela, a sú preto najcitlivejší na reprodukciu. Na gram tkaniva semenníka dokážu vyprodukovať najmenej spermií spomedzi všetkých cicavcov. U býkov či baranov je bežne v ejakuláte len 10 percent spermií, ktoré sú tvarovo poškodené. U mužov je to často 90 až 95 percent, pričom sa to stále považuje za normu.

Objavenie spermií

O zložení ejakulátu uvažoval už rímsky básnik Titus Lucretius Carus. Vo svojej epickej básni De Rerum Natura (O pôvode vecí) pri opise ejakulátu spájal oblasti, ako sú sny, pohlavný styk, sexuálna túžba, dedičnosť aj počatie. Predpokladal, že muži aj ženy produkujú tekutiny, ktoré sú pokladmi pre splodenie dieťaťa. Samotné spermie však vedci prvýkrát spozorovali až v druhej polovici 17. storočia, po objavení mikroskopu.
 
„V 30. rokoch minulého storočia sa zaviedli do praxe počítacie komôrky, pomocou ktorých sa pod mikroskopom dal odhadnúť počet spermií na jeden mililiter ejakulátu. Lekári Donald Macomber a Morris Sanders v roku 1929 publikovali v prestížnom časopise New England Journal of Medicine závery, podľa ktorých je priemerné množstvo spermií 100 miliónov v mililitri ejakulátu, pričom podľa nich plodný muž musí mať aspoň 60 miliónov spermií v jednom mililitri. Odvtedy odborníci neustále diskutujú, aký je minimálny počet spermií potrebných pre úspešné počatie,“ opisuje históriu skúmania spermií profesor Ivan Varga z Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Ivan Varga v učebni na Lekárskej fakulte UK v Bratislave Ivan Varga v učebni na Lekárskej fakulte UK v Bratislave | Foto: © Linda Kisková Bohušová

Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. et PhD. (*1981) je profesorom v odbore anatómia, histológia a embryológia a pôsobí ako vysokoškolský učiteľ a vedec na Ústave histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti zastáva aj pozíciu prodekana pre vedu, výskum, grantovú problematiku, doktorandské štúdium a zahraničné vzťahy na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

Je autorom približne 100 vedeckých publikácií indexovaných v zahraničných databázach, na ktoré eviduje vyše tisíc citácií. Venuje sa výskumu mikroskopickej anatómie a vývinu ženských pohlavných orgánov a imunitných orgánov človeka. Na poli inovácie názvoslovia v mikroskopickej anatómii je koordinátorom expertnej skupiny v rámci Medzinárodnej federácie asociácií anatómov.

Za svoje úspechy v oblasti vedy bol ocenený Jesseniovou cenou Slovenskej lekárskej spoločnosti (2021), bol laureátom ceny ESET Science Award v kategórii výnimočný vysokoškolský pedagóg (2020) a laureátom Ceny Jaroslava Jirsu Univerzity Karlovej v Prahe za najlepšiu učebnicu v lekárskych vedách za rok 2016. Aktuálne je zodpovedným riešiteľom grantu APVV zameraného na vzťah medzi stavbou vajíčkovodu a neplodnosťou, ako aj grantu KEGA, vďaka ktorému implementuje predmet Klinická embryológia do výučby na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

Čo zistíme zo spermiogramu

Na klinikách reprodukčného zdravia sa pri skúmaní vzorky ejakulátu najprv meria jej objem. „Ten napovedá o funkcii prostaty a semenných mechúrikov, ktorých výlučky produkujú väčšinu objemu ejakulátu. Samotné spermie zaberajú len približne jedno percento ejakulátu,“ vysvetľuje profesor Ivan Varga.
 
Následne sa pod mikroskopom v počítacej komôrke vyšetrí koncentrácia, pohyblivosť aj tvar spermií. Pri normozoospermii (normálny spermiogram) je koncentrácia spermií najmenej 15 miliónov na mililiter ejakulátu, minimálne 40 percent spermií sa pohybuje a maximálne 96 percent spermií je tvarovo abnormálnych – majú dve hlavičky, dva bičíky alebo sú zalomené.

Cesta spermií k vajíčku

Muži produkujú oveľa viac spermií, ako treba na samotný proces oplodnenia vajíčka. „Po ejakulácii sa vyberie na cestu často niekoľko stoviek miliónov spermií, pričom ich čaká cesta taká dlhá, ako keby sme my chceli preplávať vo vode šesť kilometrov. Musia prejsť cez krček maternice, ktorý produkuje množstvo hlienu. Potom prechádzajú cez dutinu maternice, až sa nakoniec dostanú do vajíčkovodov. Tam ich čaká bohato členený labyrint tvorený slizničnými krkvami (riasami). Až prechodom cezeň sa dostanú k vajíčku – no len niekoľko stoviek z nich. V jeho blízkosti vylučujú enzýmy, ktoré nahlodávajú obal vajíčka. Preniknúť dovnútra sa napokon podarí len jednej z nich, ostatné spermie zahynú,“ hovorí Varga.

Len na počte spermií nezáleží

Na celom svete trpí neplodnosťou niekoľko desiatok miliónov párov, v podstate každý šiesty pár. Kedysi tieň obvinení za neschopnosť počať potomstvo padal len na ženy. Štatistiky však ukazujú, že len asi v tretine prípadov je to ženský problém, čo ovplyvňuje plodnosť páru. U tretiny neplodných párov je prítomný mužský faktor a posledná tretina zahŕňa prípady, keď je zdravotná komplikácia u oboch partnerov súčasne alebo nemožno príčinu neplodnosti súčasnými vyšetreniami odhaliť.
 
Svetová zdravotnícka organizácia v 80. rokoch minulého storočia „znížila“ minimálnu koncentráciu spermií na 20 miliónov na mililiter, pričom takýto nález sa stále považuje za normálny. „Od roku 2010 sa za akýsi bod zlomu medzi plodným a neplodným mužom považuje koncentrácia už len 15 miliónov spermií na mililiter ejakulátu. Počet spermií sa dá ľahko vypočítať, no nie je to jediný ukazovateľ plodnosti muža,” vysvetľuje embryológ Ivan Varga.
 
Spermie totiž musia byť aj dostatočne pohyblivé, mať normálny tvar a schopnosť preniknúť cez obaly vajíčka počas oplodnenia. Preto je problematika vyšetrenia ejakulátu oveľa zložitejšia a nemožno ju zúžiť len na samotný počet spermií.
 
  • Injektovanie spermie do vajíčka, pri asistovanej reprodukcii Foto: © Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD.
    Injektovanie spermie do vajíčka, pri asistovanej reprodukcii
  • Prvý deň po oplodnení, oplodnené vajíčko, v ktorom dochádza k splynutiu genetickej informácie od otca a od matky Foto: © Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD.
    Prvý deň po oplodnení, oplodnené vajíčko, v ktorom dochádza k splynutiu genetickej informácie od otca a od matky
  • Ľudské embryo 3. deň po oplodnení Foto: © Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD.
    Ľudské embryo 3. deň po oplodnení
  • Výstelka vajíčkovodu, s množstvom pohyblivých riasiniek, v elektrónovom mikroskope Foto: © MUDr. Paulína Gálfiová, PhD.
    Výstelka vajíčkovodu, s množstvom pohyblivých riasiniek, v elektrónovom mikroskope
  • Prierez vajíčkovodom s bohato vetvenými riasami sliznice, tvoriacimi labyrint Foto: © Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD.
    Prierez vajíčkovodom s bohato vetvenými riasami sliznice, tvoriacimi labyrint

Príčiny mužskej neplodnosti

Niektoré štúdie hovoria, že v populácii mužov klesá počet spermií ročne o jedno až dve percentá. Keby to bolo tak, muži by neboli schopní za pár desaťročí počať potomkov prirodzenou cestou a plodný muž by bol skôr raritou. „Iní vedci však týmto údajom neveria, pretože existuje veľká variabilita v počte spermií medzi jednotlivými časťami zemegule. Počet spermií sa však môže meniť aj u toho istého muža počas roka. Ťažko totiž získať údaje o počte spermií u zdravých mužov, lebo tí nevyhľadávajú centrá reprodukčnej medicíny. Navyše osobne mám pochybnosti, či pred polstoročím počítali koncentráciu spermií rovnako ako v súčasnosti, keď sú k dispozícii automatické analyzátory,” hovorí ocenený vysokoškolský pedagóg Ivan Varga.
 
Americká vedkyňa Shanna Swan tvrdí, že ani nie tak nesprávny životný štýl, ako chemické látky ovplyvňujú mužskú neplodnosť. Profesor Varga okrem škodlivých chemických látok v životnom prostredí zaraďuje na dlhý zoznam možných príčin mužskej neplodnosti aj faktory ako genetická predispozícia, infekcie, fajčenie, dlhodobý stres, obezita, nevyvážená strava, prehrievanie semenníkov tesným oblečením a sedavým spôsobom života či užívanie liečiv.
 
„Osobne si myslím, že neexistuje jeden kľúčový faktor, ktorý sám osebe spôsobí výrazný pokles plodnosti u muža. Ide o množstvo rôznych negatívnych stimulov a problém nastane vtedy, ak vplyvom jednotlivých kvapiek pretečie pomyselný pohár. Ktorá z tých kvapiek bola kľúčová? Sama osebe ani jedna, ale spoločne po istom čase zreteľne poškodia plodnosť muža,” hovorí Varga.
 
Podľa neho však netreba odďaľovať rodičovstvo do vyššieho veku, pretože vekom klesá plodnosť tak u žien, ako aj u mužov. „A hlavne, ak sa po roku nepodarí páru prirodzene splodiť potomka, netreba sa báť zavítať do centier reprodukčnej medicíny,” uzatvára embryológ Varga.
 

O výskume

Profesorovi Vargovi sa spolu s jeho kolegami podarilo objaviť vo výstelke vajíčkovodu bunky imunitného systému, ktoré nikto pred nimi komplexne neopísal. Podobne sa im podarilo opísať aj široké lymfatické štrbiny v stene vajíčkovodu, ktoré sa v odbornej literatúre spomenuli len raz, aj to pred sto rokmi. „Teraz je to na nás, ako aj na ďalších výskumných tímoch, aby sme zistili, aký majú tieto štruktúry význam z pohľadu ľudskej reprodukcie. Osobne ma veľmi fascinuje vzťah imunitného systému matky a embrya, ktoré prechádza cez vajíčkovod a následne sa zahniezdi do steny maternice. To embryo má 50 percent svojich génov od otca, preto imunitný systém matky by ho mal vyhodnotiť ako cudzí element a spustiť imunitnú reakciu. No nestáva sa to, ak neberieme do úvahy niektoré prípady opakovaných potratov na začiatku tehotnosti,” opisuje objav a výskum embryológ Varga.
 
Dodáva, že v sliznici maternice v čase uhniezdenia embrya tvoria imunitné bunky približne 30 až 40 percent, tie však paradoxne imunitnú reakciu proti embryu potláčajú, a nie iniciujú. „V našom najnovšom výskume sa snažíme pri opakovaných zlyhaniach zahniezdenia embrya ovplyvniť aj tieto imunitné bunky ženy tak, aby pri uhniezdení embrya prevládali skôr procesy potlačenia imunitnej odpovede nad jej spustením,” dodáva embryológ Ivan Varga.

Mohlo by vás zaujímať

Failed to retrieve recommended articles. Please try again.

Redakcia odporúča

Failed to retrieve articles. Please try again.

Najčítanejšie

Failed to retrieve articles. Please try again.