Práva osôb so zdravotným znevýhodnením sú na celom svete ohrozené. Historické paralely ukazujú aké ďalekosiahle následky to môže mať pre práva občanov a občianok všeobecne. Namiesto toho, aby sme ľudí so zdravotným znevýhodnením v čase polykrízy obetovali, mala by si spoločnosť oveľa viac brať príklad z ich odolnosti. Komentár Andrey Schöne.
Júl je Disability Pride Month – mesiac, ktorý ľudia so zdravotným znevýhodnením na celom svete využívajú na to, aby upozornili na svoje práva a životné podmienky. Alebo jednoducho na oslavu svojej existencie a vzdoru vo svete, ktorý ich vlastne ani nechce.Disability Pride Month
Disability Pride Month sa odvíja od prijatia Zákona o Američanoch so zdravotných znevýhodnením z 27. júla 1991. Tento americký federálny zákon nariadil rovnosť ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Prvé Disability Pride pochody, ktoré fungujú rovnako ako dúhové Pride pochody za práva queer ľudí, sa konali v USA. Dnes sa konajú aj v nemeckých mestách, napríklad v Berlíne, Mníchove alebo Hannoveri. Bohužiaľ však v Nemecku tieto pochody doposiaľ nezískali príliš veľkú pozornosť verejnosti.
Volebná kampaň bez inklúzie
Nemám veľa dôvodov na radosť, keď premýšľam o tom, do akej miery sú práva osôb so zdravotným znevýhodnením v Nemecku zanedbávané alebo dokonca napádané. V kampani pred voľbami do Bundestagu vo februári 2025 inklúzia nehrala takmer žiadnu rolu. Podľa prieskumov neziskovej organizácie Aktion Mensch a inštitútu pre výskum verejnej mienky Ipsos zo začiatku januára 2025 sa približne dve tretiny všetkých respondentov so zdravotným znevýhodnením obávali toho, že participácia a inklúzia by mohli byť v budúcom Bundestagu považované za oveľa menej dôležité. Vyzvali spolkovú vládu, aby zachovala a rozšírila systémy sociálneho zabezpečenia ako sú zdravotné poistenie, príjem občanov, bezbariérové bývanie a lepšie šance na pracovnom trhu.Spolkový kancelár Friedrich Merz však ešte na začiatku júna označil výdaje na pomoc mládeži a integráciu, ktoré okrem iného umožňujú osobám so zdravotným znevýhodnením zapájať sa do každodenného života, za „už dlhšie neprijateľné“.
Celosvetovo stále viac obmedzení práv
Ako novinárku so zdravotným znevýhodnením a absolventku histórie, ma tento vývoj nesmierne znepokojuje, pretože mi príliš pripomína situáciu z pred viac ako sto rokov. Rovnako ako počas pandémie Covid-19 bolo právo na život osôb so zdravotným znevýhodnením spochybňované aj počas španielskej chrípky v rokoch 1918 – 1920. Aj vtedy sa na celom svete hovorilo o nedostatku zdrojov, ako pripomína americká historička Dagmar Herzog vo svojej knihe Eugenické fantazmy.Americká autorka Sara Nović, ktorá je sama nepočujúca, len pred niekoľkými mesiacmi v súvislosti s dramatickými škrtmi v sociálnej oblasti a obmedzovaním občianskych práv osôb so zdravotným znevýhodnením zo strany Trumpovej administratívy varovala, že práve obmedzovanie práv osôb so zdravotným znevýhodnením môže byť prvým signálom pre oveľa väčšie škrty naprieč všetkými občianskymi právami. Pokiaľ ide o dopady klimatickej krízy, využíva Nović obraz kanárika v uhoľnej bani. Kanáriky sú oveľa citlivejšie na jedovaté plyny než ľudia, a preto ich baníci v minulých storočiach brávali so sebou pod zem. Ak kanárik umrel na nedostatok kyslíku, baníci vedeli, že musia odísť do bezpečia. Uvedomuje si dnešná spoločnosť toto nebezpečenstvo?
Tento príbeh ukazuje paralelu, ktorá by nás dnes mala primäť premýšľať. Nacistickým režimom boli ako prví systematicky vyvražďovaní zdravotne postihnutí Židia a Židovky v ústavoch pre postihnutých v Nemecku a v napadnutom Poľsku. Eugenické myšlienky, ktoré nacistické Nemecko zvlášť radikálne uplatňovalo, mali ale v rovnakej dobe v USA a mnohých ďalších krajinách po celom svete zástancov a viedli k obmedzeniu migrácie zdravotne postihnutých osôb a k nútenej sterilizácii. V Nemecku boli zdravotne znevýhodnení ľudia oficiálne uznaní za obete nacistickej perzekúcie až koncom januára 2025. Osemdesiat rokov po druhej svetovej vojne a holokauste!
Znevýhodnení ľudia, vďaka ich skúsenosti a schopnosti vyrovnať sa s nepriaznivými životnými situáciami a diskrimináciou, sú priam predurčení na to, aby sa podieľali na riešení problémov týkajúcich sa celej spoločnosti.
Byť hrdí na to, že prežijete
V čase aktuálnej polykrízy by sa na práva osôb so zdravotným znevýhodnením mal klásť oveľa väčší dôraz, pretože práve oni sú pri vojnových konfliktoch, pandémiách a prírodných katastrofách vystavení oveľa väčšiemu riziku, že utrpia veľkú ujmu alebo dokonca zomrú. Štúdia z Harvardu potvrdzuje, že ich riziko úmrtia pri prírodných katastrofách je dva až štyrikrát vyššie. Danila Zizi, programová riaditeľka pre Sýriu v humanitárnej organizácii Handicap International mi prednedávnom povedala, že jedným z najväčších následkov štrnásťročnej vojny v Sýrii je to, že takmer tretina obyvateľstva má v dôsledku vojny zdravotné znevýhodnenie, ktoré je však vo verejnom živote aj v školách silne marginalizované. Práve tu by bola inklúzia krokom k uzdraveniu a nájdeniu mieru. No práve tu vidíme nepriaznivé podmienky, za akých znevýhodnení ľudia prežívajú.Zdravotné znevýhodnenie nie je slabosť. Ale tiež nie je superschopnosť. Predsa len však práve „vynútená reziliencia“ takýchto osôb môže byť poučením zvlášť pre ľudí bez znevýhodnenia. Znevýhodnení ľudia, vďaka ich skúsenosti a schopnosti vyrovnať sa s nepriaznivými životnými situáciami a diskrimináciou, sú priam predurčení na to, aby sa podieľali na riešení problémov týkajúcich sa celej spoločnosti. Svet drží pokope spolupráca a kooperácia. Nie násilie a domnelé právo silnejšieho. To vedeli už naši predkovia. V rozpore s rozšírenými domnienkami aj vykopávky z pravekých paleolitických spoločností dokazujú, že zdravotne znevýhodnení a chorí ľudia boli plnohodnotnou súčasťou spoločnosti a neboli ponechávaní napospas smrti.
Väčšia pozornosť a záujem o realitu života zdravotne znevýhodnených ľudí môže zachrániť životy – tak vo vojnových situáciách ako aj celosvetovo v prebiehajúcej klimatickej kríze. Preto oslavujem odolnosť znevýhodnených ľudí na celom svete, ako aj svoje vlastné prežitie. A pridávam varovanie – nech sa opäť nestaneme „kanárikom v uhoľnej bani“.
Tento článok bol uverejnený v rámci PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. JÁDU realizuje tento projekt, spolufinancovaný EÚ, spolu s ďalšími šiestimi redakčnými tímami zo stredovýchodnej Európy pod vedením Goetheho inštitútu. >>> Viac informácií o projekte PERSPECTIVES
júl 2025