Žurnalistika počas koronakrízy „Nesmieme uviaznuť vo vlastných fantáziách“

Nemecký mediálny teoretik a publicista Tanjev Schultz
Nemecký mediálny teoretik a publicista Tanjev Schultz: „My všetci ako občania si práve nanovo stanovujeme priority. To musí urobiť aj žurnalistika.“ Foto: Heike Huslage-Koch, CC BY-SA 4.0

Záujem o spoľahlivé informácie je v krízových časoch vyšší ako inokedy. Nemecký mediálny teoretik a publicista Tanjev Schultz vidí v súčasnej kríze bezprecedentnú výzvu, ale aj veľké šance pre žurnalistiku.

V tejto chvíli vnímame v Nemecku pomerne veľký konsenzus nielen politických táborov, ale aj médií. Otázka je, či a kedy sa to zmení.“

Dopyt po ponuke verejnoprávnych, ale aj iných veľkých médií počas korona krízy výrazne stúpol. Znamená tento záujem novú dôveru v etablované médiá?

Médiá môžu teraz stavať na tom, že dôvera v ne v predchádzajúcich rokoch neklesla až tak výrazne, ako by sa to podľa búrlivých debát (hanlivé označovanie novín ako „Lügenpresse“ – lžitlač, pozn. prekladateľa) mohlo zdať. Základná dôvera v etablované médiá je v Nemecku napríklad aj v porovnaní s krajinami ako Spojené štáty americké pomerne vysoká. Ale skutočne platí, že v krízových časoch rastie potreba informácií, ktorými sa doslova môžeme riadiť. Podľa reprezentatívneho prieskumu, ktorý si objednali kolegovia z Inštitútu pre publicistiku v Mainzi, je takmer polovica občanov Nemecka presvedčená, že v krízových situáciách sa môžeme na etablované médiá spoľahnúť. Ďalších 34 percent s týmto tvrdením aspoň čiastočne súhlasí. To znamená, že dôvera v médiá v čase tejto krízy je vyššia ako obyčajne.

Spravodajstvo počas koronakrízy sa v Nemecku veľmi nepolarizuje. Aj to je jeden z dôvodov vysokej dôvery v médiá v krízových časoch?

Vidíme jasne, že dôvera ľudí závisí aj od toho, o aké témy ide. Veľmi sporné témy vedú k silnejšej polarizácii a tým aj ku kritike médií. V tejto chvíli vnímame v Nemecku pomerne veľký konsenzus nielen politických táborov, ale aj médií. Otázka je, či a kedy sa to zmení. Už teraz sa ozývajú kritické hlasy napríklad v súvislosti s otázkou, ako dlho ešte možno udržať obmedzenie pohybu. Niektorí kritici pokladajú konsenzus v médiách za príliš harmonický. Je možné, že táto celková dôvera, ktorá sa vyvinula v šokových týždňoch, sa časom trochu rozdrobí.
 

Demokracia žije samozrejme aj z civilizovaného a vecne orientovaného sporu. Ak sa to spoločnosti v tejto kríze podarí lepšie ako inokedy, považoval by som to pre ňu za veľmi liečivé.“

Zdá sa, že sa zmenil aj všeobecný tón diskusie medzi prívržencami rôznych pozícií. Debaty v televíznych diskusiách nie sú také ostré, ako ich poznáme v súvislosti s utečeneckou krízou. Je tento spôsob debát produktívnejší alebo by mu prospelo trochu viac konfrontácie, ktorú zažívame pri iných témach?

Myslím si, že je dôležité, naučiť sa vecne diskutovať a zároveň uznať, že ani vo vede nie je všetko jasné a determinované. V kríze si musia všetci – s určitou zdržanlivosťou a pokorou – uvedomovať, že za istých okolností sa možno aj prijmú nesprávne rozhodnutia, no nebude to zo zlého zámeru. Mám dojem, že mnohé médiá sú ochotné pripisovať politikom k dobru, že sa v kríze snažia dávať zo seba to najlepšie. Teraz je pre žurnalistov umenie nedať sa utíšiť a aj naďalej kriticky skúmať problematické rozhodnutia. To je tenký ľad. Demokracia žije samozrejme aj z civilizovaného a vecne orientovaného sporu. Ak sa to spoločnosti v tejto kríze podarí lepšie ako inokedy a zároveň si to uvedomí, považoval by som to pre ňu za veľmi liečivé.

Niektoré médiá odstránili svoje platobné brány a odomkli texty, aby čitateľom umožnili informovať sa seriózne o pandémii. Mali by sme to podľa vás uvítať?

Takéto počínanie médií pokladám za úctyhodné a dúfam, že sa im napokon aj vyplatí. Že získajú nových čitateľov, ktorí budú neskôr ochotní za ich ponuku aj platiť. Nezazlievam však žiadnemu vydavateľstvu, ak teraz svoj kvalitný materiál chráni platobnou bránou. Základné informácie sú v Nemecku vďaka verejnoprávnej ponuke dostupné. V čase, keď musia vydavateľstvá kvôli kríze čeliť veľkému poklesu inzercie, si mnohé nemôžu dovoliť vzdať sa aj ďalšieho príjmu.
 

Obrovskou šancou je, že verejnosť si jasnejšie uvedomí, aké dôležité sú dobré, seriózne informácie, zdroje a médiá – a aká dôležitá je žurnalistika.“

Vedci zdôrazňujú vo vzťahu ku koronavírusu množstvo neistôt. Ako môže žurnalizmus uspokojivo napĺňať potrebu informácií, keď poznatky o pandémii vznikajú takpovediac v priamom prenose a každý novinársky článok je vlastne len momentkou aktuálneho stavu poznania?

Dôležité je, aby redakcie umožňovali rôzne rýchlosti a aby popri aktuálnom dennom spravodajstve existovali aj tímy, ktoré sa zaoberajú napríklad komplikovanou dátovou analýzou. Redakcie sa nesmú uspokojiť iba s aktuálnosťou, čo je samo o sebe vzhľadom na obrovské množstvo dôležitých informácií veľkou výzvou, ale musia poskytovať aj hlbšie spravodajstvo o zákulisí diania. To je obzvlášť ťažké pre menšie redakcie a regionálnu žurnalistiku. Rešeršovať príbehy a udalosti priamo na mieste je možné len v obmedzenej miere. Pritom by bolo zaujímavé pozrieť sa zblízka napríklad na pomery v nemocniciach. Sme odkázaní na to, aby sme neboli zavalení iba číslami, ale vytvorili si presnejší obraz o kríze. Aby sme neuviazli vo vlastných fantáziách. V tejto situácii leží na žurnalistoch veľká zodpovednosť, aj pre nich je to výnimočný stav. Pritom je nevyhnutné pracovať aj eticky a niektorých ľudí zatiaľ nechať na pokoji – napríklad chorých alebo lekárov a ošetrovateľov, ktorí pracujú s veľkým nasadením.

Vedecká žurnalistika zažíva teraz priam rozkvet. Je táto pandémia pre novinárčinu aj šancou?

Obrovskou šancou je, že verejnosť si jasnejšie uvedomí, aké dôležité sú dobré, seriózne informácie, zdroje a médiá – a aká dôležitá je žurnalistika. Okrem toho by bolo pekné, keby si viac podnikov v mediálnej brandži uvedomilo, že sa skutočne oplatí zamestnávať vedeckých novinárov a zvyšovať tým schopnosť redakcií zaobchádzať s komplikovanými témami. Potrebujeme oveľa viac vzdelaných vedeckých novinárov, no tých si zatiaľ dovoľuje len málo redakcií. Treťou šancou je, že žurnalistika si všeobecne vycibrí svoj pohľad na podstatné veci. Ktoré „malé témy“ sa večne opakujú a kde sú veľké línie a výzvy politiky a svetového vývoja? My všetci ako občania si práve nanovo stanovujeme priority. To musí urobiť aj žurnalistika či vo svojich procesoch a organizácii práce, ako aj pri spracovaní tém. Z toho ešte môže vzísť všeličo dobré.
 

Tanjev Schultz je profesorom žurnalistického seminára Inštitútu pre publicistiku Univerzity Johannesa Gutenberga v Mainzi. Predtým pôsobil ako politický redaktor Süddeutsche Zeitung, pre ktoré naďalej píše.

Mohlo by vás zaujímať

Failed to retrieve recommended articles. Please try again.

Redakcia odporúča

Failed to retrieve articles. Please try again.

Najčítanejšie

Failed to retrieve articles. Please try again.