Panika, vymyslené správy aj hľadanie vinníkov. Počas pandémie sa neveľmi líšime od našich predkov. O paralelách medzi tou súčasnou a stredovekými morovými epidémiami hovorí medievistka Miriam Hlavačková.

Epidémie a ich vplyv na spoločnosť sú témy, ktoré sa v literatúre objavujú už po stáročia. Paralely k súčasnosti sú prekvapujúce.

Ako si Číňania vyslúžili povesť národa, ktorý pojedá netopiere, psy a cvrčky? Sú čínske potravinové trhy naozaj hrozbou pre celý svet? Pozrite sa na ne očami mladého slovenského sinológa, ktorý v Číne žije už takmer desať rokov.

Jak prožívají mimořádnou situaci v České republice Vietnamci? Líčí radost, s jakou pomáhají i staří lidé, kteří se tu cítili doposud zcela na okraji, i určité rozpaky nad náhle probuzeným zájmem.

V čase krízy hľadajú ľudia oporu. Zatiaľ čo niektorí sa obracajú na vedu alebo náboženstvo, iní sa vydávajú na nebezpečnú cestu: vysvetlenia a odpovede nachádzajú v konšpiračných teóriách – nech sú akokoľvek absurdné.

Príklady mnohých firiem na Slovensku ukazujú, že tie ktoré rýchlo reagujú na zmeny a neboja sa reorganizácie, môžu prežiť krízu.

Väčšina slovenských dobrovoľníkov v zahraničí sa kvôli koronakríze musela vrátiť domov predčasne. Ako sa mení globálne dobrovoľníctvo pod vplyvom pandémie?

V době karantény se vyplatí prodávat buď alkohol, nebo erotické pomůcky. Případně člověk může přijít ke slávě s něčím, co by za normálních okolností už pomalu upadlo v zapomnění. Třeba s počítačovou hrou, kde si hrajete na to, že jste virus.

Básnířka Bernadeta Babáková karanténu prožívá jako koktejl malátnosti, povinností, smutku a nudy. Posvátné tady a teď je nemožné, existuje už jen nekonečné teď. Vystačí si s vlastní imaginací?

Obzvlášť těžká je koronakrize pro hudebníky. Finanční pomoc od státu se jich ale často netýká či na ni nedosáhnou. Přitom řešení jejich prekérní situace existují – kdyby muzikantům někdo naslouchal.

Ľudia trpiaci hypochondriou prežívajú v čase pandémie mimoriadne ťažké obdobie. Sú však aj takí, čo sa prvýkrát v živote cítia so svojím ochorením menej osamelo.

Ako vlastne umelci prežívajú koronakrízu? Majú možnosť tvoriť ako doteraz? Čím žijú a nad čím premýšľajú? Tvoria svoj vlastný CoronArt? Čo sa podľa nich v našich životoch zmení? Štyria slovenskí umelci rozprávajú svoje koronapríbehy.

Pre Lorenza Böttchera to mal byť vlastne celkom normálny zahraničný študijný rok v Istanbule. Ale potom sa zhoršili pomery na na grécko-tureckej hranici a krátko nato aj epidemická situácia.

Veriaci vnímajú nemožnosť fyzickej blízkosti s inými členmi svojej náboženskej obce obzvlášť citlivo. O každodennom živote kresťanov v čase pandémie a ich postoji k štátnym opatreniam sme sa rozprávali so štyrmi duchovnými.

Všade, kde je to čo len trochu možné, sa veci presúvajú na elektronickú úroveň. Brémska autorka Betty Kolodzy sa vydala opačným smerom. Jej výzva ,,Napíšte mi list!“ nás volá naspäť k peru a papieru. Anachronizmus?