Kresťania počas koronakrízy  „Viera v Boha nie je antibiotikum“

Kostol sv. Bonifáca v juhonemeckom Lörrachu sedem dní pred Veľkou nocou 2020.
Kostol sv. Bonifáca v juhonemeckom Lörrachu sedem dní pred Veľkou nocou 2020. Foto: © Daniel Ryba

Nútená sociálna izolácia zmenila život jednotlivcov, rodín aj celých štátnych spoločenstiev. Veriaci vnímajú nemožnosť fyzickej blízkosti s inými členmi svojej náboženskej obce obzvlášť citlivo.

„Objatie zvyšuje imunitu,“ ozýva sa z niektorých kresťanských kruhov na juhu Nemecka. Alebo: „Teraz potrebujeme bohoslužby a spoločnú modlitbu viac než inokedy.“ Kostoly, rovnako ako mešity a synagógy v celej krajine, však zostali zatvorené.

Nemecká katolícka aktivistka sa nevie zmieriť so zákazom svätých omší. Považuje ho za prehnanú sekulárnu reakciu a víťazstvo ekonomiky nad vierou. Protest proti zákazu verejných náboženských rituálov sa premietol do ojedinelých – zatiaľ neúspešných – žalôb proti štátu.

Veľké americké médiá si všímajú tvrdošijný odpor tamojších evanjelikálov voči obmedzeniam náboženského života. New York Times vo svojom komentári obviňujú náboženskú pravicu z marenia štátnej reakcie na koronavírus.

Ešte vypuklejšia je situácia v Izraeli, kde sa práve ultraortodoxné náboženské spoločenstvá stali ohniskami nákazy. Pomer infikovaných koronavírusom je v nich až desaťnásobne vyšší ako medzi zvyšným obyvateľstvom. Štátne autority musia tradičné religiózne komunity chrániť pred nimi samými.

Aj na Slovensku sa sekulárna spoločnosť k niektorým aktivitám cirkví stavia kriticky. V prvých dňoch po prijatí opatrení kvôli pandémii vzbudila rozruch najmä snaha zachovať masové rituály ako náboženské procesie. Prelet súkromného lietadla s generálnym vikárom Nitrianskej diecézy a relikviou Kristovej krvi na palube nad slovenským územím vnímala časť verejnosti ako bizarné. Kňazov úmysel „udeliť požehnanie na odvrátenie epidémie koronavírusu“ sa na sociálnych sieťach stal terčom výsmechu a predmetom mnohých vtipov.

Ako štátom nariadené obmedzenia prijímajú sami slovenskí kresťania? Sú „poslušnejší“ ako ich bratia a sestry v Nemecku?

O každodennom živote veriacich v čase pandémie a ich postoji k štátnym opatreniam sme sa rozprávali s vidieckym evanjelickým farárom, pastorom kresťanského spoločenstva, katolíckym kňazom a teológom a napokon s kazateľom pôsobiacim v mestskom prostredí.
 

Pavel Kollár Pavel Kollár: „Prisadnúť si sám k sebe“

Pavel Kollár je evanjelickým zborovým farárom cirkevného zboru Veľký Grob – Čataj.

Rozhovor s Pavlom Kollárom

David Grau David Grau: „Nesmrteľnosť sa vzťahuje na dušu, nie na telo“

David Grau je pastorom evanjelického spoločenstva v obci Steinen na juhu spolkovej krajiny Badensko-Württembersko.

Rozhovor Davidom Grauom

Karol Moravčík Karol Moravčík: „Na hostine sa nemožno zúčastniť cez televízor“

Karol Moravčík je katolícky kňaz, teológ a publicista. Pôsobí ako farár v Borinke pri Stupave. Je predsedom združenia Teologické fórum.

Rozhovor s Karlom Moravčíkom

Daniel Pastirčák Daniel Pastirčák: „Nútená izolácia posilnila našu vzájomnosť“

Daniel Pastirčák je kazateľom Cirkvi bratskej v Bratislave. Slovenská kultúrna verejnosť ho však pozná aj ako výtvarníka, básnika, prozaika a esejistu.

Rozhovor s Danielom Pastirčákom

Mohlo by vás zaujímať

Redakcia odporúča

Najčítanejšie