Výskumníčky v Antarktíde  „Priťahujú ma miesta, kde je zima“

Každý rok niekoľko ukrajinských vedcov prezimuje na antarktickej stanici Akademik Vernadskyj. Každý z nich má svoje úlohy aj rituály a tvorí vlastný svet. O svoje skúsenosti s životom na Antarktíde sa s nami podelili ukrajinské polárne výskumníčky.

„Priťahujú ma miesta, kde je zima,“ hovorí Anastasija Čyharevová, meteorologička z Národného antarktického vedeckého centra, keď sa jej pýtame, prečo sa rozhodla stať sa antarktickou výskumníčkou.
Už počas štúdia na univerzite sa Anastasija zaujímala o stanicu Akademik Vernadskyj, ktorú Ukrajina získala v roku 1996. Stanica sa nachádza pätnásť tisíc kilometrov od Ukrajiny a každý rok sa tam vydávajú dve vedecké expedície: celoročná a sezónna. Počas prvých zimných výprav na nej úspešne pracovali aj ženy, ale po roku 1998 bolo neoficiálne rozhodnuté, že v budúcnosti na antarktickú stanicu budú posielať iba mužov. Anastasija tento zákaz nebrala vážne, naopak, začala snívať o tom, že tam raz tiež bude pracovať. „Keď som skončila univerzitu, začala som premýšľať, čo chcem robiť. Ukázalo sa, že najviac ma zaujíma štúdium polárnych oblastí. Tak sa začala moja cesta do Antarktídy,“ spomína Anastasija.

Prvý raz sa na Antarktídu dostala v roku 2021 ako súčasť sezónnej expedície, aby sa pripravila na medzinárodný projekt Rok polárnej predpovede (YOPP, Year of Polar Prediction). Cieľom projektu bolo zlepšiť pochopenie procesov tvorby oblakov a zrážok v Antarktíde počas polárnej zimy a spresniť tak predpovede počasia v regióne. Neskôr navštívila stanicu ešte trikrát v rámci sezónnych expedícií.

Šatník

Najdlhšie sa Anastasija pripravovala na svoju prvú antarktickú výpravu. Napriek tomu, že všetko oblečenie jej poskytli na stanici, rozhodla sa dodatočne zabezpečiť a kúpila si drahé trekingové topánky. Schválne si vybrala o dve čísla väčšie, aby sa jej do nich zmestili teplé vlnené ponožky a ona tam nezamrzla. Chodiť v nich však nemohla... boli jej príliš veľké. Ukázalo sa, že topánky, ktoré dostala na stanici boli naozaj pohodlné a dokonale vyhovovali tamojším podmienkam. Anastasija sa vrátila s trekingovými topánkami späť na Ukrajinu a teraz v nich chodí do Karpát.

Večer v bare Faraday

Každú sobotu sa všetci členovia tímu zhromažďujú elegantne oblečení na večeri v bare Faraday, alebo, ako ho tiež nazývajú, najjužnejšom bare na Zemi. Za pult sa môže postaviť, kto chce. Bar bol postavený ešte v čase, keď stanica patrila Veľkej Británii a volala sa Faraday. Traduje sa, že stavbárom ostalo po dokončení polárnej stanice nejaké drevo a tak sa rozhodli, že si postavia malú krčmu v anglickom štýle.
„Všetci berú túto tradíciu veľmi vážne. Muži nosia trojdielne obleky, ženy prichádzajú dokonca v lodičkách a večerných šatách. Teraz je veľmi populárna sviatočná vyšyvanka (vyšívaná ľudová košeľa – pozn. prekladateľa). Ja si zvyčajne obúvam obyčajné biele tenisky, ktoré sa perfektne hodia k všetkým šatám,“ hovorí vedkyňa.

Sladkosti

Potraviny sa tu zvyčajne nakupujú rok vopred. Ukrajinský ľadoborec Noosphera priváža na stanicu 16 ton produktov, ktoré vykladajú na breh sami polárni bádatelia. Najprv sa konzumujú produkty, ktoré dlho nevydržia – zelenina, ovocie, vajcia. Časom sa niektoré produkty minú, ale privezie ich loď, s ktorou prichádza ďalšia, sezónna, expedícia. Zvyčajne ide o čerstvé ovocie, zeleninu, mlieko a ďalšie potraviny, ktoré sa rýchlo spotrebujú.
„Potraviny sa nakupujú v Čile, líšia sa teda od tých, na ktoré sme zvyknutí na Ukrajine. Chýbali mi hlavne ukrajinské sladkosti. Po prvom pobyte si na antarktickú stanicu vždy so sebou beriem niekoľko veľkých tyčiniek Snickers,“ hovorí Anastasija.

Rituály Anny Soiny

Geofyzička Anna Soina snívala o Antarktíde už v škole, keď začala čítať knihy o polárnych oblastiach. „V roku 2003 som ako študentka environmentálnych vied mala to šťastie absolvovať stáž v Rádioastronomickom ústave Národnej akadémie vied Ukrajiny na Oddelení geokozmickej rádiofyziky. Pracovali tam ukrajinskí polárni bádatelia, ktorí mi pripadali ako bohovia. No a potom som napísala diplomovú prácu o vplyve prevádzky antarktických staníc na životné prostredie...“, hovorí Anna.
  Po skončení univerzity začala pracovať v Rádioastronomickom ústave Národnej akadémie vied Ukrajiny. Pravidelne žiadala o sezónny pobyt na Antarktíde, ale ženy v tom čase na Antarktídu nebrali. Keď sa v roku 2018 zmenilo vedenie Národného antarktického centra, nový vedúci Jevhen Dykyj oficiálne oznámil, že pri výbere tímov na antarktickú stanicu, už nebudú existovať žiadne obmedzenia – nebude viac rozhodovať pohlavie ani vek.

„A naozaj, súčasťou 24. ukrajinskej antarktickej expedície boli aj dve ženy – biologička Oksana Savenko a lekárka Nataľa Babij. A na druhý rok som sa prihlásila aj ja. Moja kandidatúra bola schválená a bola som zaradená do tímu 25. ukrajinskej antarktickej expedície,“ spomína Anna Soina.

V marci 2020, asi dva týždne pred plánovaným odchodom na stanicu, na začiatku pandémie COVID-19, sa denne menili podmienky vycestovania. Raz o polnoci Anne zavolal nadriadený, ktorý jej oznámil, že kvôli pandémii má na prípravu iba dva dni a nie dva týždne.

„Náš tím cestoval na stanicu mesiac, občas som si myslela, že sa nám to nepodarí. No vďaka nadľudskému úsiliu Národného antarktického výskumného centra sme sa nakoniec na stanicu Akademik Vernadskyj dostali. Aj keď s minimom batožiny,“ spomína vedkyňa.

Po ruskej invázii antarktický tím cestuje na výskumnú stanicu dlhšou cestou: najprv autobusom do Poľska, potom lietadlom do Čile a nakoniec výskumným ľadoborcom Noosphera do Antarktídy.

Narodeniny na juhu

Podľa Anny sú narodeniny vždy veľkou udalosťou a oslava sa začína už v noci.

„V ten deň sa o polnoci celý tím zíde v jedálni, aby zablahoželal oslávencovi alebo oslávenkyni. V deň dohodnutý so šéfkuchárom sa koná slávnostná večera. Šéfkuchár s pomocou tímu prestrie slávnostný stôl a o 19:00 sa všetci zhromaždia pekne oblečení s pripravenými darčekmi. Blahoželajú oslávencovi alebo oslávenkyni a snažia sa mu podarovať niečo jedinečné a zaujímavé,“ hovorí vedkyňa.

Potom tím uprace stôl, umyje riad a ide oslavovať do baru Faraday. Tancuje sa a spieva, hrajú sa hry. Šéfkuchár prináša oslávencovi tortu. „Mne napríklad náš šéfkuchár Nazar Ciupka upiekol tortu podľa vlastného receptu a pomenoval ju po mne. Bolo to mimoriadne milé a torta bola neskutočne chutná. Nehovoriac o tom, aké to bolo celé krásne! Tortu mi priniesli so slávnostne zapálenými sviečkami pri zhasnutom svetle,“ spomína Anna Soina.

Voľný čas

Na stanici si môžete vybrať, ako strávite voľný čas – môže to byť posilňovňa, biliard, počítačové hry, šípky, čítanie kníh alebo sledovanie filmov. „Môžete sa venovať vyšívaniu, prechádzať sa po ostrove s fotoaparátom. Môžete hrať spoločenské hry, ktorých je na stanici nadostač. Niekoľkokrát sme s časťou tímu hrali Warcraft. Chalani často hrali biliard a šípky. Na začiatku, počas antarktickej zimy, sú obľúbené najmä rôzne hry, s príchodom jari nám na ne takmer nezostáva čas. Mali sme dokonca aj knižný klub a hodiny jogy, ktoré organizovala naša lekárka,“ hovorí Anna.

Príbeh Teťany Bahlaj

Teťana už od veľmi mladého veku vedela, že chce byť vedkyňou. Keď mala päť rokov oznámila svojim bratom, že bude pracovať v laboratóriu. „Ako dospelá som organizovala vedecké pikniky pod holým nebom v Charkive. Veľmi ma tešilo poznanie, že deti a mladí ľudia, ktorí boli najskôr divákmi, neskôr prichádzali na naše pikniky už ako účastníci z rôznych inštitútov a univerzít, kde pokračovali v štúdiu,“ hovorí Teťana.

V roku 2024 bola biologička Teťana Bahlaj súčasťou 29. ukrajinskej antarktickej expedície na stanicu Akademik Vernadskyj. 

Midwinter

Jedným z najdôležitejších dní je pre polárnych bádateľov zimný slnovrat alebo Midwinter, symbolický sviatok, ktorý označuje najkratší deň a najdlhšiu noc. Anglický názov Midwinter pochádza z označenia „the middle of the winter“, teda stred zimy.

Po skončení zimného sviatku sa denné svetlo postupne predlžuje a pripomína približujúcu sa jar, ktorá sa začína 21. alebo 22. júna. V tento deň tradične pripravuje raňajky vedúci alebo vedúca tímu. Objednať si možno čokoľvek. Po exkluzívnych raňajkách tím organizuje športové súťaže: chôdzu po rebríku, preťahovanie lanom a dokonca streľbu z nemeckej vzduchovky. Hlavnou udalosťou sviatku zimného slnovratu je však pre polárnych bádateľov plávanie v Južnom oceáne. Niektorí si pre túto príležitosť vyrábajú špeciálne obleky na plávanie. „Pokiaľ ste si nezaplávali počas Midwinteru, nemôžete sa považovať za skutočného polárneho bádateľa. Úprimne povedané, plávanie v ľadovej vode je úžasné. Bola som jednou z tých, čo to plávanie organizovali,“ s hrdosťou vraví Teťana, ktorá tvrdí, že na Ukrajine nikdy neplávala v studenej vode. Na expedícii sa však takéto plávanie stalo jej vášňou.
Kajuta

Izby na stanici sa nazývajú kajuty. Spia v nich všetci členovia tímu. Sú malé a pripomínajú kupé vo vlaku. Steny v miestnostiach sú veľmi tenké, takže je lepšie telefonovať niekde inde, aby ste nerušili susedov.

„Raz som v noci pracovala v laboratóriu, ktoré sa nachádzalo hneď vedľa kajuty. Aby som nerušila susedu Valentinu, priložila som k stene vankúše a tak stlmila všetky zvuky,“ hovorí Teťana. Z rovnakého dôvodu nie sú na stanici povolené budíky. Hlasné zvonenie by zobudilo celý tím a vzhľadom na to, že každý má iný denný rozvrh, pre niektorých by to mohlo byť veľmi nepríjemné. Budíček na stanici má na starosti službukonajúca alebo službukonajúci, ktorý si vopred zapíše pracovné rozvrhy na tabuľu.

Starostlivosť

Podľa slov Teťany Národné antarktické vedecké centrum poskytuje všetkým členom tímu základné hygienické potreby. „Dostávame šampóny, kondicionéry na vlasy, zubné kefky, pasty, tampóny a vložky, dokonca aj opaľovací krém na celý rok. Ale veci osobnej hygieny alebo špecifické lieky si každý musí zaobstarať samostatne,“ hovorí Teťana.

Podľa jej výpočtov spotrebovala za rok päť 700 ml plechoviek šampónu. Požiadala tiež o nové čistiace prostriedky, pretože na tie, ktorý si kúpila, jej vznikla alergia. Na konci zimy jej objednávku doručili na stanicu.

Na stanici sú holiaci strojček na vlasy a nožnice. Členovia expedície si navzájom strihajú vlasy, pretože nemajú možnosť ísť ku kaderníkovi. „Na druhej strane sme vďaka tomu všetci získali novú skúsenosť. Pre mňa to bol výnimočný čas a rada by som si to ešte niekedy zopakovala,“ hovorí Teťana.
 

September 2025