100 rokov Bauhausu
OSEM VECÍ, KTORÉ BY STE MALI O BAUHAUSE VEDIEŤ
Skupinová fotka majstrov Bauhausu v Dessau (1926): sprava doľava: Josef Albers, Hinnerk Scheper, Georg Muche, László Moholy-Nagy, Herbert Bayer, Joost Schmidt, Walter Gropius, Marcel Breuer, Wassily Kandinsky, Paul Klee, Lyonel Feininger, Gunta Stölzl a Oskar Schlemmer. | Foto (výrez): © picture alliance akg images
Strohý dizajn, jednoduchosť a efektívnosť – ako chcel Bauhaus zmeniť život.
Von Nadine Berghausen
UTÓPIA NOVÉHO ČLOVEKA
Podpora spoločnosti umením – to bol proklamovaný cieľ Bauhausu, nič viac a nič menej. A to bez bagatelizovania: Bauhaus sníval o tom, že bude môcť spolu s úžitkovým umením slúžiť „novému človeku“. Pre prvého riaditeľa a zakladateľa Waltera Gropia to okrem iného znamenalo úzke prepojenie rozličných umeleckých a remeselných disciplín. Navrhnuté objekty mali byť výrobným procesom prispôsobené tak, aby sa mohli lacno a rýchlo vyrábať. Dobrý dizajn mal byť v Nemecku znovu cenovo dostupný, hoci bolo nemecké hospodárstvo po prvej svetovej vojne na dne.DUCH BAUHAUSU
Vyzerá to ako pokojné umelecké spoločenstvo. Predstava je asi taká, že renomovaný grafický dizajnér, módny návrhár, DJ, akčný umelec a fotograf spolu koexistujú na jednej veľmi odľahlej umeleckej škole, na ktorej s obmedzenými finančnými prostriedkami žijú, vyučujú a vyvíjajú nové nápady pre lepšiu spoločnosť. Ale weimarská skutočnosť bola na hony vzdialená harmonickej kreatívnej komúne. Podľa maliara Josefa Albersa sa nedalo dohodnúť na ničom. „Keď Vasilij Kandinskij povedal áno, ja som povedal nie a keď on povedal nie, ja som povedal áno.“ Tento umelecký zmätok bol presne to, čo si Gropius pre svoju školu želal: „cieľom Bauhausu nie je žiadny štýl, systém, dogma alebo kánon, žiadny recept ani móda! Bauhaus bude živý, len pokiaľ nebude lipnúť na forme, ale práve naopak - za premenlivou formou musí hľadať fluidum života samotného!“OD DIZAJNÉRSKEJ REVOLÚCIE K ŠKOLE ARCHITEKTÚRY
Prvá základňa Bauhausu vo Weimare (1919 – 1925) bola poznačená napätou atmosférou a činorodosťou. Gropius sa pokúsil zhromažďovať nápady a budovať dielne. Zatiaľ čo sa vo Weimare ešte len experimentovalo s teóriami, v Dessau už druhý riaditeľ Hannes Meyer (1925 – 1932) zavádzal úsporné opatrenia. Na úvahy o základných farbách a formách chýbali peniaze, všetko sa sústredilo na vypracovanie koncepcie sociálnej výstavby. Meyer hovoril o „proletarizácii“ Bauhausu. Pod vedením Ludwiga Mies van der Roheho v Berlíne (1932 – 1933) sa upustilo od pôvodnej myšlienky získavať synergické efekty medzi umeleckými disciplínami. Bauhaus sa stal školou architektúry.
Skupinová fotka majstrov Bauhausu v Dessau (1926): sprava doľava: Josef Albers, Hinnerk Scheper, Georg Muche, László Moholy-Nagy, Herbert Bayer, Joost Schmidt, Walter Gropius, Marcel Breuer, Wassily Kandinsky, Paul Klee, Lyonel Feininger, Gunta Stölzl a Oskar Schlemmer. | Foto (výrez): © picture alliance akg images
PÍSANIE MALÝMI PÍSMENAMI
Plagát Bauhausu z roku 1929. | Foto: © picture alliance/Heritage images
Corporate Identity (firemný štýl) existoval už za čias Bauhausu. Strohosťou a efektívnosťou sa nevyznačoval len dizajn bytov a predmetov každodennej potreby, ale aj typografia. V roku 1925 vyzýval Herbert Bayer, mladší majster dielne pre tlač a reklamu v Dessau, k dôslednému písaniu malým písmom. Prečo? Kvôli úspore času. Na všetkých hlavičkách listov bolo vytlačené: „všetko píšeme malým písmom, pretože tak šetríme čas. navyše - načo sú nám dve abecedy, keď nám na to isté stačí jedna? prečo písať veľkými písmenami, keď sa veľkými písmenami nedá hovoriť?“ Zámerne porušovať platné pravidlá pravopisu bolo znakom modernosti. Ale toto písmo malo aj politické následky: listy s adresátom „bauhaus aus dessau“ napísané malým písmom mestská správa jednoducho zničila. Panovali obavy z komunistického potenciálu údajných politických prívržencov Bauhausu.
ŽENY V BAUHAUSE
Skupinová fotka tkáčskej triedy pod vedením Gunty Stölzl (s kravatou) okolo roku 1927. | Foto: © picture alliance/akg-images
Gropia prekvapovalo, že sa o Bauhaus zaujíma rovnako veľa žien ako mužov. Podľa novej ústavy Weimarskej republiky, ktorá ženám zaručovala neobmedzenú slobodu vzdelania, mohli na umeleckej škole študovať aj ženy. Napriek tomu to nemali ľahké. Ak to bolo možné, študentky sa posielali do textilných dielní. Majster Bauhausu pre nástennú maľbu, Oskar Schlemmer, si z toho uťahoval:“Kde je vlna, tam je aj žena, ktorá tká, hoci aj pre krátenie si dlhej chvíle.“
DIVOKÉ KOSTÝMOVÉ PÁRTY
Kto si myslí, že Bauhaus bol útočiskom vážnych avantgardistov, ktorí mali v hlave len geometrické tvary a abstraktné vzorce, ten sa mýli. Bauhaus sa o rozruch postaral nielen svojím jednoduchým a predsa revolučným dizajnom, ale aj legendárnymi tematickými a kostýmovými večierkami, ako aj tanečnými a divadelnými večermi. Celé týždne sa pracovalo na extravagantných kostýmoch a parochniach, študovali sa tance. Na scénu sa dostali kúsky ako Figuralle Kabinett (Figurálny kabinet), paródia na pokrok a techniku, alebo Das Triadische Ballett (Triádový balet), groteskná zmes tanca, činohry a pantomímy. Prísnosť štýlu Bauhaus bola totiž len jedným z aspektov života vo Weimare, Dessau a Berlíne.
Kapela Bauhaus v roku 1930 | Foto: © Bauhaus Archiv Berlin
POSMECH
Na posmech kvôli svojim nezvyčajným nápadom a porušovaniu tradícií nemuseli členovia Bauhausu dlho čakať. Filozof Theodor W. Adorno nazval domy s plochou strechou „konzervy“, holandský maliar Theo van Doesburg podpichol, že Bauhaus navrhuje „expresionistický džem“ a filozof Ernst Bloch považoval toto umenie za „bezhistorické“. Túto škodoradosť však možno vnímať ako časť úspechu..
Dom s plochou strechou, postavený v rokoch 1926/27 na sídlisku Bauhausu v Dessau-Törten. | Foto: © picture-alliance/akg