Nemecká menšina

V Slovenskej republike žije približne 6 000 až 10 000 príslušníkov nemeckej menšiny. Nemci žili na území dnešného Slovenska približne 800 rokov, najmä v pôvodných osídlených oblastiach Pressburg (Bratislava), Hauerland Oberzips (Horný Spiš), Unterzips (Dolný Spiš), a Bodwatal (údolie Bodvy). Podobne, ako Maďari a iné menšiny, aj oni výrazne formovali históriu a kultúru krajiny. V súvislosti s vyhnaním takmer všetkých Nemcov po druhej svetovej vojne a s prenasledovaním a diskrimináciou nemeckej menšiny počas komunistického obdobia boli Nemci vystavení silnému tlaku na asimiláciu; mnohí z nich už nepriznávali svoju príslušnosť k nemeckej menšine.
 

Všeobecne

Od 11. storočia sa na západnom Slovensku usádzali nemeckí remeselníci, obchodníci a vinohradníci. Oblasti dnešného Slovenska boli od 13. storočia systematicky osídľované Nemcami vo väčšom počte, najmä z hospodárskych dôvodov. V 14. storočí žili Nemci v 479 dedinách a tvorili približne 20 % celkového počtu obyvateľov. Na Spiši boli Nemci aktívni najmä v baníctve, na strednom Slovensku v drevenárstve a na Spiši prevažne ako poľnohospodári a remeselníci.

Pomenovanie

Historik a etnológ Friedrich Kaindl (1866-1930) sa zaoberal dejinami Nemcov v stredovýchodnej Európe a na označenie Nemcov žijúcich na Slovensku a Zakarpatskú (Ukrajina) vytvoril názov „karpatskí Nemci“.

Jazyk

Dialekty nemeckých prisťahovalcov sa kvôli dlhodobému osídľovaniu z rôznych oblastí Nemecka veľmi líšili. Po ich príchode sa kontakt s nemeckými krajinami prerušil, takže sa zachovali pôvodné jazykové formy. Geografická vzdialenosť osídlených oblastí tiež neumožnila vytvorenie jednotného karpatského nemeckého nárečia.

Nacionálny socializmus a vyhnanie

Pod vplyvom nacistického Nemecka sa Slovensko v roku 1939 stalo autonómnym autoritárskym štátom. Nemecká strana (Deutsche Partei = DP) bola jedinou organizáciou karpatských Nemcov, ktorá ešte mohla existovať a bola založená na princípe führera a zásadách národného socializmu. Antisemitizmus a nacionálnosocialistická agitácia približne 60 000 členov a pridružených spolkov a organizácií DP viedli k odcudzeniu medzi Nemcami a Slovákmi. Avšak nie všetci karpatskí Nemci súhlasili s politikou vedenia strany DP. Mnohí z nich poskytli úkryt prenasledovaným Židom a niekoľko stoviek sa zapojilo do odboja a Slovenského národného povstania (SNP).
Po porážkach Nemecka na východnom fronte vzrástol v roku 1944 odpor a nepriateľstvo voči Nemcom na Slovensku. V obave pred postupujúcou Červenou armádou opustilo Slovensko do konca vojny asi 100 000 karpatských Nemcov. Po skončení vojny bolo zvyšným Nemcom odobraté československé občianstvo a ich majetok skonfiškovaný. Z týchto opatrení boli vylúčení antifašisti a Nemci žijúci v zmiešaných manželstvách. Pokračujúca diskriminácia viedla k silnému tlaku na asimiláciu, k strate národného povedomia karpatských Nemcov, a tým aj k prudkému poklesu počtu Nemcov na Slovensku.

 

• Založenie 27. augusta 1990
• Približne 4 800 členov
• 5 regiónov: Bratislava / Pressburg, Hauerland, Horný Spiš / Oberzips,  Dolný Spiš / Unterzips, údolie Bodvy / Bodwatal
• 33 miestnych skupín
• Sídlo: Košice / Kaschau

KDV sa usiluje o obnovu a upevnenie identity nemeckej menšiny na Slovensku. Podporuje nemčinu ako materinský, menšinový a cudzí jazyk a napomáha oživeniu a ochrane nemeckej kultúry. Združenie sa snaží podporovať toleranciu a demokratické hodnoty, a tým aj pokojné spolunažívanie so všetkými občanmi na Slovensku bez ohľadu na národnosť alebo vieru.
Okrem beletrie a odbornej literatúry vydáva spolok mesačník „Karpatenblatt“. Združenie udržiava dobré kontakty s ostatnými menšinami na Slovensku, ako aj s nemeckými menšinami v Európe a je členom Spolkového zväzu európskych národností (FUEV). Karpatskonemecká mládež (KDJ) realizuje projekty pre deti a mladých ľudí, organizuje workshopy a medzinárodné stretnutia, ako je napríklad Festival mládeže.