Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1) Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Odvážne a udržateľne: Nová tvár nádvoria na Panenskej

Skrytý verejný priestor alebo sprístupnený súkromný dvor. Nádvoria v budovách sú architektonickými vzácnosťami. Goethe-Institut v Bratislave vo svojom nádvorí prepája kaviareň a knižnicu. Počas pandémie mnoho kultúrnych organizácií hľadalo spôsob, ako privítať ľudí za bezpečnejších podmienok, a tak vznikla myšlienka dať nádvoriu novú podobu. Zadanie riaditeľa Markusa Hubera prijal kolektív architektiek Woven.
Nová tvár nádvoria na Panenskej © Goethe-Institut

Ako Goethe-Institut, tak aj kolektív Woven prijali úlohu aj ako priestor na testovanie nových materiálov a udržateľnosti ako prístupu k tvorbe miest. Priniesli tak návštevníkom a návštevníčkam variabilné usporiadanie vo forme ľahkých polhruhových lavičiek na kolieskach z materiálu terazzoplast, ktorý si len nedávno patentovala firma zo Slovenska. Na terase už sú aj vysadené nové rastliny, ktoré vybralo štúdio la.arch do špecificky vybratých kvetináčov.

Skrytý aj otvorený priestor

Pôvodne bolo zámerom prestrešiť dvor a využívať ho v pandemických situáciách na priaznivejšie organizovanie kultúrnych podujatí.  Práve vzácnosť dvorčeka a exteriéru v interiéri ako zelenej vzácnosti v centre mesta bola argumentom pre architektky využiť jeho priestorové dispozície a navrhnúť radšej priestor, ktorý bude vonku, a zároveň dlhodobo použiteľný a variabilný na rôzne aktivity kultúrneho charakteru, ktoré sa v Goetheho inštitúte konajú pravidelne.

„Veríme, že všetky naše projekty nesú prvky udržateľnosti a smerujú k nej. Oslovujeme lokálnych dodávateľov materiálov, snažíme sa pracovať s prírodnými prvkami. Vnímame aj to, že dizajn je ne-typologický a flexibilný ako udržateľný prístup. V tomto konkrétnom prípade sme tiež hľadali lokálne firmy.  Okrem originálneho terazzoplastu, z ktorého sú lavičky a kvetináče, sme nechali ušiť podsedáky v chránenej dielni. Použili sme recyklovaný materiál na hmotu lavičiek a aj na látku pre podsedáky“, hovorí Veronika Michalíková zo štúdia Woven. „Materiálovo tento dizajn vydrží mnoho rokov, ak sa neunaví spoločensky, a nerozhodne sa ho niekto vymeniť.“

Architektka Danica Pišteková zo štúdia Woven dopĺňa: „Na nádvorí je možné posedieť si v kaviarni, ale budú sa tam konať aj čítania či komunitné večere. Vážime si, že Goethe-Institut mal záujem experimentovať a hľadať inovácie. V dialógu sme prichádzali na to, ako skúsiť nové riešenia.“
  Nová tvár nádvoria na Panenskej © Goethe-Institut

Zoznámte sa s terazzoplastom

Materiál vyvinuli Ottó Nagy mladší s otcom. Je to slovenský patent, ktorý sa prezentoval aj na Expo v Dubaji. Plast pochádza z nelegálnych skládok. „Materiál je výnimočný vo viacerých rozmeroch, jeho zloženie takmer z polovice tvorí recyklovaný plast. Taký, ktorý sa nedá už inde zrecyklovať. Na našom území sú na skládkach tony a tony plastu zo zahraničia. Tento plast je nerecyklovateľný, lebo je znečistený. Takisto je ťažko spáliteľný, lebo spaľovne neberú takéto množstvo plastu naraz“, uviedli zástupcovia spoločnosti Maneotech.

 „Spolupráca na zadaných tvaroch bola aj ukážkou vlastností materiálu. Je výnimočne pružný, preto nepotrebuje výstuž v konštrukcii. Takisto je veľmi ľahký a farebne variabilný. Sedenie na ňom bude možné aj v chladnejších mesiacoch v exteriéri, lebo nie je chladný. Pre Slovensko je to veľmi perspektívny vynález, dá sa vyrobiť vo veľkých množstvách a testuje sa pre oblasti s častými zemetrasenami, kde môže byť prospešný pre bezpečnejšie staviteľstvo. Navyše može pomôcť s riešením problému s obrovským množstvom nerecyklovateľného plastu, ktorý je na Slovensku na nelegálnych skládkach.“
  Nová tvár nádvoria na Panenskej © Goethe-Institut

Ako pomôcť trvalej zeleni

Ekosystém nádvoria okrem nového originálneho nábytku po zmene tvorí aj rastlinstvo. Výber a osadenie realizovalo štúdio krajinnej architektúry la.arch:
„Dizajnérkami vytvorené kvetináče mali tvar, ktorý predurčil, aké rastliny budeme môcť sadiť. Snažili sme sa vybrať také, aby boli čo najtrvalejšie, a aby sa im v danom prostredí darilo. Sú to trvalky, a nie jednoročné rasltiny, ktoré by sa museli osádzať každý rok.“

Krajinná architektka Magdaléna Pastvová dopĺňa: „Realizovali sme aj workshop s tímom Goetheho inštitútu, aby sa celá inštitúcia vedela o rastliny lepšie starať a zaručil sa ich dobrý stav po dlhý čas.“

Goethe-Institut v Bratislave ako environmentálne zodpovedná organizácia

„Tieto aktivity nadväzujú na naše dlhodobé snahy realizovať zásadné zmeny smerom k environmentálnejšej práci a chodu organizácie,“ hovorí Markus Huber, riaditeľ Goetheho inštitútu v Bratislave. Aj rekonštrukcia nádvoria nie je len hľadaním nových spoločenských a kultúrnych stretnutí v pandemickej dobe, ale náčrtom, ako vieme inováciami pomôcť využiť odpady, súžitím s rastlinami zmierňovať teplo a ponúkať priestor na premýšľanie, v akej budúcnosti chceme žiť.

                                                                                   
                                                                                    Zuzana Révészová/ kolektív Spolka