© Suhrkamp Verlag, Berlin, 2020
Fabjan Hafner (1966 – 2016) zostane v našich spomienkach predovšetkým ako veľkorysý priateľ, literárny vedec a rovnako geniálny prekladateľ zo slovinčiny do nemčiny (preložil Zajca, Zupana, Šalamuna, Kreseho, Vidmara a i. – od roku 2017 udeľuje Goetheho inštitút v Ľubľane dokonca Cenu Fabjana Hafnera). Nadišiel čas, aby sa do popredia dostal aj ako básnik – prostredníctvom hneď dvoch kníh vydaných v renomovaných vydavateľstvách v Berlíne a Ľubľane, ktoré starostlivo zostavili jemu blízke osoby ako Zdenka Hafner Čelan, Peter Handke a Dominik Srienc.
V dvojjazyčnom vydaní, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Suhrkamp pod jednoduchým názvom Prvé a posledné básne, nájdeme presne to, čo sľubuje: Hafnerovu poéziu z mladosti, ako aj z posledných rokov jeho života. Ide o básne, ktoré nepreložil do nemčiny sám autor, ale celkom nezaujato ich mohol prekladať Peter Handke, čo sa mu veľmi citlivo podarilo. V dojímavom predslove navyše poznamenal, že už aj jeho básne z mladosti boli myslené absolútne vážne – „detsky vážne – po fabjano-hafnerovsky vážne“ a že východiskom pre každú báseň jeho predčasne zosnulého priateľa je „jemný a tichý – hoci, ak aj jemný, tak nie hneď aj mĺkvy, nie zamlčaný – strach“.
Tieto a všetky básne pôvodne napísané v slovinčine sú obsiahnuté aj v zobranom diele, ktoré aktuálne vydali Zdenka Hafner Čelan a Aljoša Harlamov (vydavateľstvo Cankarjeva založba). Názov zbierky Iz jezika, ki ga ni (prekl. Z jazyka, ktorého niet) je odvodený z textu jednej ústrednej básne: „Písanie básní: prekladať z jazyka, ktorého niet“ (prekl. Fabjan Hafner).
Vydavateľstvo Suhrkamp