Schaufenster Enkelgeneration

Natalia Semagina Khveshchuk, Luzk

Už od detstva rozprávala Natálii jej stará mama, Ida Semagina, rodená Bender, historky o živote Nemcov, o ich zvykoch a tradíciách. Stará mama sa vysťahovala do Nemecka a dnes žije v Drážďanoch. Hlavne preto sa chcela Natalia naučiť po nemecky.

Natalia študovala v Luzku prekladateľstvo z nemčiny a angličtiny a dnes učí nemčinu. "Páči sa mi nemecký jazyk - melódia, zvuk. Učenie nemčiny mi robí veľkú radosť."

"Som Nemka žijúca na Ukrajine. Milujem obe krajiny, rešpektujem ich kultúru, zvyky a jazyk."

Kateryna Buyar, Lwiw

Pred 250 rokmi, po manifeste cárovnej Kataríny II. sa Katerynini predkovia presťahovali z Bádenska -Württemberska na Ukrajinu a na Kryme založili nemeckú kolóniu „Rosenthal“.

„Moja mama a dedo majú nemecké korene a tak je to aj zapísané v ich rodných listoch. Cítim sa viac Nemkou ako Ukrajinkou. Vyrastala som s tým, že som Nemka. Je len otázkou času, kedy budem žiť v krajine mojich predkov.“

Diana Warwartsewa, Mukatschewo

Do roku 1944 bola Transkarpatia časťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Až potom patrila Ukrajine. Preto hovoria viacerí obyvatelia mesta Mukačevo a v jeho okolí po nemecky a maďarsky.

Babička a od roku 2006 aj Dianina mama vedú v Mukačeve Cedntrum nemeckej kultúry.

„V mojej rodine neprejde ani jeden deň, aby sme nehovorili po nemecky. Je to ako moja materinská reč. Považujem sa za Ukrajinku s nemeckými koreňmi. Mojím snom je, aby som spojila nemčinu a kultúru a naďalej sa angažovala v tomto smere.“

Lisa Kais, Ust Tschorna

Predkovia Lisy Kais prišli v roku 1775 z Rakúska. V dedine Ust-Chorna – predtým Königsfeld – žijú obyvatelia maďarskej, slovenskej, rumunskej a rakúskej menšiny. Spojením rodín sa veľa obyvateľov dediny vysťahovalo do Rakúska. Teraz žije v dedine len desať rakúskych rodín.

Volodymyr Kais, otec Lisy Kais, učí nemčinu a angličtinu na strednej škole v Ust-Chorne. Lisa má sedem mladších súrodencov.

„Od mojho detstva som bola zvyknutá na viacjazyčnosť. Nemčina je mojím druhým jazykom, s ktorou spájam hornorakúsky dialekt, ktorým hovoria môj otec a babka. Cítim sa ako Ukrajinka s rakúskymi koreňmi. Moja dvojjazyčná identita znamená pre mňa príslušnosť k európskemu spoločenstvu.“

Alina und Vadym Pätkau, Kiew

Alinini predkovia sa koncom 18. storočia vysťahovali na základe pozvánky cárovnej Kataríny II. do Ruska. Na začiatku 20. storočia sa jej prastarý otec s rodinou presťahoval na Sibír. Tam je dodnes mnoho dedín, v ktorých žijú nemeckí presídlenci.

„Ja sama sa cítim ako ruská Ukrajinka s nemeckými koreňmi. Mám rada nemčinu rovnako ako ukrajinčinu a ruštinu. Moja mama je Ukrajinka a otec je ruský Nemec/nemecký Rus. Často mi hovorí: «Musíš sa učiť po nemecky». Pritom on vie po nemecky málo a to ma niekedy hnevá.“

Max Weisser, Odessa

Maksym síce študoval strojárstvo, dnes však učí nemčinu na súkromnej škole. Z toho má veľkú radosť, že môže pracovať s deťmi a učiť ich nemčinu.

„Po čase hľadania som prišiel na to, že to nemecké= vo mne je najsilnejšie. To je tým, ako cítim a myslím. Aj keď žijem v Odese, tu som aj vyrástol, cítim emočnú vzdialenosť k niektorým rodákom. Myslím, že to je tá nemecká časť vo mne.“

„Pre mňa je nemčina predovšetkým emocionálna reč. Znie pre mňa hlbšie ako ruština. Je to vlastne komické, lebo ruština je moja materinská reč, ale básne a piesne píšem radšej v nemčine. Spievam nemecké ľudové piesne. To je pre mňa múdrosť národa a mám z toho veľkú radosť.“

Anna Awdeewa, Odessa

„To nemecké vo mne – to je pre mňa otázkou mentality a aj morálky. Čo je správne a čo je zlé? Na Ukrajine sa tieto hranice často premiešavajú. Nemecká časť vo mne mi vždy ukázala tieto hranice. Nemyslím, že je to spojené len s výchovou.“

„Cítim sa ako etnická Nemka a som na to hrdá. V mojej rodine bol dedo jediný, kto vedel po nemecky. Skoro celý život chcel ísť naspäť do Nemecka. Ja mám teraz možnosť jeho sen splniť. Ale neviem, či to naozaj chcem.“