Nemecká menšina

Deutsche Minderheit © Getty Images

Goetheho inštitút v Bratislave iniciuje a podporuje v spolupráci s Karpatsko-nemeckým spolkom a inými partnermi rôzne opatrenia na podporu nemeckej menšiny v Slovenskej republike. Ide najmä o ďalšie vzdelávanie učiteľov na školách nemeckej menšiny, vývoj učebných materiálov pre rané vyučovanie nemčiny, prázdninové pobyty pre mládež zamerané na nemecký jazyk a reálie, výmena žiakov a kultúrne podujatia. Organizujú sa tiež letné akadémie pre príslušníkov nemeckej menšiny, rozdeľujú sa darované učebné prostriedky a literatúra do nemeckých čitární v Košiciach a Banskej Bystrici. Osobitnú  podporu dostávajú štyri menšinové školy na Slovensku nasledovným:

  • Poskytovanie učebných materiálov
  • Umiestnenie nemeckých praktikantov na menšinové školy, ktorí ako rodení hovoriaci podporujú výučbu nemčiny
  • Realizácia projektových týždňov alebo jednotlivých projektových dní
  • Udeľovanie štipendií pre učiteľov na ďalšie vzdelávanie a programy odbornej prípravy v Nemecku
  • Podpora jazykových skúšok (Goethe-Zertifikat) pre žiakov
  • V súčasnosti sa v Goetheho inštitúte vzdelávajú učitelia, ktorí nie sú nemčinári, aby mohli v budúcnosti vyučovať svoj predmet v nemčine.


V Slovenskej republike žije približne 6 000 až 10 000 príslušníkov nemeckej menšiny. Nemci žili na území dnešného Slovenska približne 800 rokov, najmä v pôvodných osídlených oblastiach Pressburg (Bratislava), Hauerland Oberzips (Horný Spiš), Unterzips (Dolný Spiš), a Bodwatal (údolie Bodvy). Podobne, ako Maďari a iné menšiny, aj oni výrazne formovali históriu a kultúru krajiny. V súvislosti s vyhnaním takmer všetkých Nemcov po druhej svetovej vojne a s prenasledovaním a diskrimináciou nemeckej menšiny počas komunistického obdobia boli Nemci vystavení silnému tlaku na asimiláciu; mnohí z nich už nepriznávali svoju príslušnosť k nemeckej menšine. Regionen der Karpatendeutschen © KDV / Karpatenblatt
 

Všeobecne

Od 11. storočia sa na západnom Slovensku usádzali nemeckí remeselníci, obchodníci a vinohradníci. Oblasti dnešného Slovenska boli od 13. storočia systematicky osídľované Nemcami vo väčšom počte, najmä z hospodárskych dôvodov. V 14. storočí žili Nemci v 479 dedinách a tvorili približne 20 % celkového počtu obyvateľov. Na Spiši boli Nemci aktívni najmä v baníctve, na strednom Slovensku v drevenárstve a na Spiši prevažne ako poľnohospodári a remeselníci.

Pomenovanie

Historik a etnológ Friedrich Kaindl (1866-1930) sa zaoberal dejinami Nemcov v stredovýchodnej Európe a na označenie Nemcov žijúcich na Slovensku a Zakarpatskú (Ukrajina) vytvoril názov „karpatskí Nemci“.

Jazyk

Dialekty nemeckých prisťahovalcov sa kvôli dlhodobému osídľovaniu z rôznych oblastí Nemecka veľmi líšili. Po ich príchode sa kontakt s nemeckými krajinami prerušil, takže sa zachovali pôvodné jazykové formy. Geografická vzdialenosť osídlených oblastí tiež neumožnila vytvorenie jednotného karpatského nemeckého nárečia.

Nacionálny socializmus a vyhnanie

Pod vplyvom nacistického Nemecka sa Slovensko v roku 1939 stalo autonómnym autoritárskym štátom. Nemecká strana (Deutsche Partei = DP) bola jedinou organizáciou karpatských Nemcov, ktorá ešte mohla existovať a bola založená na princípe führera a zásadách národného socializmu. Antisemitizmus a nacionálnosocialistická agitácia približne 60 000 členov a pridružených spolkov a organizácií DP viedli k odcudzeniu medzi Nemcami a Slovákmi. Avšak nie všetci karpatskí Nemci súhlasili s politikou vedenia strany DP. Mnohí z nich poskytli úkryt prenasledovaným Židom a niekoľko stoviek sa zapojilo do odboja a Slovenského národného povstania (SNP).
Po porážkach Nemecka na východnom fronte vzrástol v roku 1944 odpor a nepriateľstvo voči Nemcom na Slovensku. V obave pred postupujúcou Červenou armádou opustilo Slovensko do konca vojny asi 100 000 karpatských Nemcov. Po skončení vojny bolo zvyšným Nemcom odobraté československé občianstvo a ich majetok skonfiškovaný. Z týchto opatrení boli vylúčení antifašisti a Nemci žijúci v zmiešaných manželstvách. Pokračujúca diskriminácia viedla k silnému tlaku na asimiláciu, k strate národného povedomia karpatských Nemcov, a tým aj k prudkému poklesu počtu Nemcov na Slovensku.

 

  • Založenie 27. augusta 1990
  • Približne 4 800 členov
  • 5 regiónov: Bratislava / Pressburg, Hauerland, Horný Spiš / Oberzips,  Dolný Spiš / Unterzips, údolie Bodvy / Bodwatal
  • 33 miestnych skupín
  • Sídlo: Košice / Kaschau
KDV sa usiluje o obnovu a upevnenie identity nemeckej menšiny na Slovensku. Podporuje nemčinu ako materinský, menšinový a cudzí jazyk a napomáha oživeniu a ochrane nemeckej kultúry. Združenie sa snaží podporovať toleranciu a demokratické hodnoty, a tým aj pokojné spolunažívanie so všetkými občanmi na Slovensku bez ohľadu na národnosť alebo vieru.
Okrem beletrie a odbornej literatúry vydáva spolok mesačník „Karpatenblatt“. Združenie udržiava dobré kontakty s ostatnými menšinami na Slovensku, ako aj s nemeckými menšinami v Európe a je členom Spolkového zväzu európskych národností (FUEV). Karpatskonemecká mládež (KDJ) realizuje projekty pre deti a mladých ľudí, organizuje workshopy a medzinárodné stretnutia, ako je napríklad Festival mládeže.
 

Nemecké osady mali od 14. storočia vlastné školy, v ktorých sa vyučovala nemčina. Po roku 1945 sa počet nemeckej menšiny na Slovensku znížil natoľko, že už nebolo možné vytvoriť samostatné triedy. Nemčina sa vyučovala len ako cudzí jazyk. Až po roku 1990 došlo k čiastočnému oživeniu nemeckého vzdelávacieho systému.
KDV a Goethe inštitút sa snažia podporovať deti z karpatskonemeckých rodín, aby okrem slovenčiny ovládali aj nemčinu. V súčasnosti sú na Slovensku štyri menšinové školy, ktoré sa venujú hlavne nemeckému jazyku. Goethe inštitút podporuje tieto školy prostredníctvom učebných materiálov, projektových ponúk a ďalšieho vzdelávania učiteľov.

Základná škola Hlboká cesta 4 je zameraná na výučbu žiakov patriacich k nemeckej menšine. Nemčina sa vyučuje ako cudzí jazyk minimálne 3 hodiny týždenne od 1. ročníka. Škola úzko spolupracuje s Karpatskonemeckým spolkom a Goethe inštitútom a každoročne realizuje množstvo nemeckých projektov (ktoré sa už stali tradíciou):
  • Deň svätého Martina s divadelným predstavením a lampiónovým sprievodom
  • Večery čítania na rôzne témy
  • Výlety do Viedne
  • Týždeň aktívnej nemčiny: Dvakrát ročne navštívia vybraté triedy učitelia z Nemecka, aby sa celý týždeň intenzívne učili nemčinu
  • Deň otvorených dverí: Rodičia majú možnosť navštíviť hodiny nemčiny
  • Detská reštaurácia

Obec Chmeľnica (Hopgarten) založili nemeckí prisťahovalci približne pred 700 rokmi. V obci sa zachovalo nemecké nárečie, ktoré je súčasťou najväčšej historickej pamäte. V základnej škole s materskou škôlkou sa snažíme zachovať a naďalej rozvíjať nemecký jazyk.

Na tento účel sa v škole od septembra 2015 vyučuje v nemeckom jazyku podľa rámcového učebného plánu pre školy s vyučovacím nemeckým jazykom. To znamená, že deti majú osem hodín nemčiny týždenne v 1. ročníku, šesť hodín v 2. ročníku a päť hodín v 3. a 4. ročníku. Po 4. stupni sú žiaci schopní ústne a písomne komunikovať v slovenskom a nemeckom jazyku a zároveň spĺňajú požiadavky na stredné školy v Starej Ľubovni.
 

Základná škola Kežmarok (Kesmark) je škola s jazykovým zameraním a orientovaná na rozšírené vyučovanie jazyka etnickej skupiny. Nemčina sa vyučuje v 1. ročníku dve až tri hodiny týždenne a od 2. ročníka  štyri až päť hodín týždenne. Všetky ostatné predmety sa vyučujú v slovenčine. Keďže ide o jazykovo orientovanú školu, žiaci majú aj zvýšený počet hodín anglického jazyka.

V 8. a 9. ročníku sa žiaci v spolupráci s Goethe inštitútom pripravujú na skúšku na získanie Goethe certifikátu. Aj s Karpatonemeckým spolkom škola úzko spolupracuje a zapája sa do projektov Erasmus +, aby žiaci spoznali priateľov z okolitých krajín, ich kultúru a zdokonalili sa v nemeckom jazyku.
Škola každoročne organizuje celoštátne kolo v prednese nemeckej poézie a prózy a zúčastňuje sa na olympiáde v nemeckom jazyku a kultúrnom programe Karpatského spolku.
 

Obec Nitranske Pravno (Deutsch Proben), založená okolo roku 1430, ako aj okolité obce vďačia za svoj rozvoj baníctvu, ktoré bolo úzko spojené s usadzovaním nemeckých robotníkov a ich rodín.

Základná škola obce podporuje nemecký jazyk v mimoriadnej miere. V každom ročníku je jedna „nemecká trieda“, ktorá má nemčinu ako prvý cudzí jazyk od prvého ročníka. Táto trieda sa vyučuje v nemeckom jazyku 17 hodín týždenne na základnej škole a 25 hodín týždenne na strednej škole. Všetky ostatné deti sa učia nemčinu ako druhí cudzí jazyk od 7. triedy.
Aj škola v Nitrianskom Pravne úzko spolupracuje s Goethe inštitútom pri príprave na nemecké certifikáty, pri projektoch ako „experimentovanie po nemecky“, ako aj pri seminároch pre deti aj učiteľov. Pravidelne sa zúčastňuje aj na projektoch Karpatskonemeckého spolku (detské dielne, súťaže, prázdninové tábory, festival kultúry a stretnutí). Na detskom workshope, ktorý sa koná dvakrát ročne, sa stretávajú piataci zo všetkých menšinových škôl vo Veľkej Lomnici (Gross Lomniz) vo Vysokých Tatrách, aby spoločne tvorili a hravou formou sa učili nemecký jazyk.