Nemecká menšina

V Slovenskej republike žije približne 6 000 až 10 000 príslušníkov nemeckej menšiny. Nemci žili na území dnešného Slovenska približne 800 rokov, najmä v pôvodných osídlených oblastiach Pressburg (Bratislava), Hauerland Oberzips (Horný Spiš), Unterzips (Dolný Spiš), a Bodwatal (údolie Bodvy). Podobne, ako Maďari a iné menšiny, aj oni výrazne formovali históriu a kultúru krajiny. V súvislosti s vyhnaním takmer všetkých Nemcov po druhej svetovej vojne a s prenasledovaním a diskrimináciou nemeckej menšiny počas komunistického obdobia boli Nemci vystavení silnému tlaku na asimiláciu; mnohí z nich už nepriznávali svoju príslušnosť k nemeckej menšine. © KDV / Karpatenblatt
 

Všeobecne

Od 11. storočia sa na západnom Slovensku usádzali nemeckí remeselníci, obchodníci a vinohradníci. Oblasti dnešného Slovenska boli od 13. storočia systematicky osídľované Nemcami vo väčšom počte, najmä z hospodárskych dôvodov. V 14. storočí žili Nemci v 479 dedinách a tvorili približne 20 % celkového počtu obyvateľov. Na Spiši boli Nemci aktívni najmä v baníctve, na strednom Slovensku v drevenárstve a na Spiši prevažne ako poľnohospodári a remeselníci.

Pomenovanie

Historik a etnológ Friedrich Kaindl (1866-1930) sa zaoberal dejinami Nemcov v stredovýchodnej Európe a na označenie Nemcov žijúcich na Slovensku a Zakarpatskú (Ukrajina) vytvoril názov „karpatskí Nemci“.

Jazyk

Dialekty nemeckých prisťahovalcov sa kvôli dlhodobému osídľovaniu z rôznych oblastí Nemecka veľmi líšili. Po ich príchode sa kontakt s nemeckými krajinami prerušil, takže sa zachovali pôvodné jazykové formy. Geografická vzdialenosť osídlených oblastí tiež neumožnila vytvorenie jednotného karpatského nemeckého nárečia.

Nacionálny socializmus a vyhnanie

Pod vplyvom nacistického Nemecka sa Slovensko v roku 1939 stalo autonómnym autoritárskym štátom. Nemecká strana (Deutsche Partei = DP) bola jedinou organizáciou karpatských Nemcov, ktorá ešte mohla existovať a bola založená na princípe führera a zásadách národného socializmu. Antisemitizmus a nacionálnosocialistická agitácia približne 60 000 členov a pridružených spolkov a organizácií DP viedli k odcudzeniu medzi Nemcami a Slovákmi. Avšak nie všetci karpatskí Nemci súhlasili s politikou vedenia strany DP. Mnohí z nich poskytli úkryt prenasledovaným Židom a niekoľko stoviek sa zapojilo do odboja a Slovenského národného povstania (SNP).
Po porážkach Nemecka na východnom fronte vzrástol v roku 1944 odpor a nepriateľstvo voči Nemcom na Slovensku. V obave pred postupujúcou Červenou armádou opustilo Slovensko do konca vojny asi 100 000 karpatských Nemcov. Po skončení vojny bolo zvyšným Nemcom odobraté československé občianstvo a ich majetok skonfiškovaný. Z týchto opatrení boli vylúčení antifašisti a Nemci žijúci v zmiešaných manželstvách. Pokračujúca diskriminácia viedla k silnému tlaku na asimiláciu, k strate národného povedomia karpatských Nemcov, a tým aj k prudkému poklesu počtu Nemcov na Slovensku.

 

• Založenie 27. augusta 1990
• Približne 4 800 členov
• 5 regiónov: Bratislava / Pressburg, Hauerland, Horný Spiš / Oberzips,  Dolný Spiš / Unterzips, údolie Bodvy / Bodwatal
• 33 miestnych skupín
• Sídlo: Košice / Kaschau

KDV sa usiluje o obnovu a upevnenie identity nemeckej menšiny na Slovensku. Podporuje nemčinu ako materinský, menšinový a cudzí jazyk a napomáha oživeniu a ochrane nemeckej kultúry. Združenie sa snaží podporovať toleranciu a demokratické hodnoty, a tým aj pokojné spolunažívanie so všetkými občanmi na Slovensku bez ohľadu na národnosť alebo vieru.
Okrem beletrie a odbornej literatúry vydáva spolok mesačník „Karpatenblatt“. Združenie udržiava dobré kontakty s ostatnými menšinami na Slovensku, ako aj s nemeckými menšinami v Európe a je členom Spolkového zväzu európskych národností (FUEV). Karpatskonemecká mládež (KDJ) realizuje projekty pre deti a mladých ľudí, organizuje workshopy a medzinárodné stretnutia, ako je napríklad Festival mládeže.
 

Nemecké osady mali od 14. storočia vlastné školy, v ktorých sa vyučovala nemčina. Po roku 1945 sa počet nemeckej menšiny na Slovensku znížil natoľko, že už nebolo možné vytvoriť samostatné triedy. Nemčina sa vyučovala len ako cudzí jazyk. Až po roku 1990 došlo k čiastočnému oživeniu nemeckého vzdelávacieho systému.
KDV a Goethe inštitút sa snažia podporovať deti z karpatskonemeckých rodín, aby okrem slovenčiny ovládali aj nemčinu. V súčasnosti sú na Slovensku štyri menšinové školy, ktoré sa venujú hlavne nemeckému jazyku. Goethe inštitút podporuje tieto školy prostredníctvom učebných materiálov, projektových ponúk a ďalšieho vzdelávania učiteľov.