Pôvod ľudstva je v Afrike. Pred viac ako 1,5 miliónmi rokov sa odtiaľ Homo erectus rozšíril do Európy a Ázie.
Z tohto predka vznikol Homo sapiens - nazývaný aj “moderný človek” - tak isto ako jeho blízki príbuzní neandertálec a denisovan.
Vývoj Homo sapiens sa začal približne pred 300 000 rokmi v Afrike. Vlastnosti, ktoré tvoria "moderného človeka", sa vytvoria nezávisle od seba v rôznych oblastiach kontinentu. Až v priebehu evolúcie, trvajúcej niekoľko tisíc rokov, sa spojili. Z Afriky Homo sapiens kolonizoval svet v niekoľkých vlnách. Na svojej ceste stretáva staršie ľudské formy. Ale "moderný človek" prevláda, pravdepodobne vďaka svojej zvedavosti a prispôsobivosti.
To znamená, že všetci ľudia žijúci v súčasnosti na svete patria do ľudskej formy Homo sapiens - bez ohľadu na to, ako odlišne vyzerajú.
Vzpriamená chôdza
Homo erectus znamená "vzpriamený človek". Vzpriamená chôdza sa vyvíja niekoľkokrát a na rôznych miestach. V savane má táto forma pohybu rozhodujúcu evolučnú výhodu. Tam je chôdza dôležitejšia ako lezenie. A dravce sa dajú spozorovať skôr, keď je hlava nad trávou. Homo erectus a neskorší Homo sapiens sú dobrí bežci na dlhé vzdialenosti, čo sa ukázalo ako veľmi užitočné pri love. Nemajú už hustú srsť, aby sa pri behu neprehrievali. Ako úspešní lovci konzumovali prví ľudia veľa živočíšnych bielkovín a tukov. To umožňuje rozvoj nášho veľkého mozgu, ktorý potrebuje veľa energie.
Najmenej pred 200 000 rokmi prví "moderní ľudia" po prvýkrát opustili africký kontinent. Ostatné ľudské formy však zostávajú v Európe a Ázii dlho prevažne medzi sebou. Extrémne úspešné šírenie Homo sapiens sa začína približne pred
60 000 rokmi. Dokáže sa dobre prispôsobiť novým životným priestorom a postupne osídľuje celý svet. V niektorých regiónoch žijú dlhý čas vedľa seba, ale aj spoločne, rôzne ľudské formy.
Pomocou najnovších výskumných metód môžu vedci dokázať, že genetické stopy neandertálcov a denisovanov sa zachovali aj u moderných ľudí.
História ľudstva je veľmi aktívna oblasť výskumu. Neustále sa objavujú nové fosílie a artefakty, moderné výskumné metódy poskytujú úplne nové pohľady na súvislosti.
Aj metódy analýzy sa veľmi rýchlo vyvíjajú. Svante Pääbo, riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku, je dokonca považovaný za zakladateľa úplne novej oblasti výskumu - paleogenetiky. Genetická analýza kostných nálezov radikálne mení náš obraz o vývoji človeka. Tu je zobrazovaný stav výskumu v roku 2020: Aké nové poznatky sa podľa vás medzičasom objavili?
Pôvod ľudstva
Nový druh nevznikne za deň, ale počas veľmi dlhého procesu. Proces vzniku Homo sapiensa nie je iný. V roku 2017 boli počas vykopávok v marockom Jebel Irhoud objavené približne 300.000 rokov staré kosti raného Homo sapiens. To odporuje dlhoročnej téze vzniku moderného človeka z východnej Afriky. Dnes vieme, že sa "moderný človek" už pred približne 300.000 rokmi rozšíril po celom africkom kontinente. Potvrdzujú to aj 260.000 rokov staré fosílie z južno-afrického Florisbadu. Ľudstvo teda vzniklo na základe skorých migračných pohybov a zložitého vývoja na celom africkom kontinente. Prostredníctvom sociálnej siete sa prenášajú na veľké vzdialenosti gény a kultúrne techniky.
Migračné pohyby "moderného človeka"
300.000 rokov
Jaskyňa Jebel Irhoud
2017, Maroko
Najstaršie kosti a kamenné nástroje Homo sapiens, 300.000 rokov staré, vyvracajú starú tézu o výlučnom vývoji "moderných ľudí" vo východnej Afrike.
190.000 – 200.000 rokov
Omo Kibish
1967, Etiópia
Kostné nálezy Omo I-III sú veľmi skoré pozostatky Homo sapiens. Dlho sa považovali za dôkaz vzniku "moderného človeka" vo východnej Afrike.
90.000 rokov
Al-Wusta
2018, Saudská Arábia
V púšti Nefud nájdená kosť prsta je najstaršou doteraz známou fosíliou Homo sapiens mimo Afriky. Dnes je Arabský polostrov mimoriadne suchý, ale vtedy tam bola zelený terén, rieky a jazerá.
70.000 – 80.000 rokov
Denisova jaskyňa
2010, Rusko
DANN-analýza drobnej kosti prsta viedla k prekvapivému objavu: kosť patrí doteraz úplne neznámej ľudskej forme.
63.000 rokov
Jaskyňa Tam Pa Ling
2009, Laos
Tu nájdené kosti ženy sú najstaršími známymi fosíliami "moderného človeka" v juhovýchodnej Ázii.
45.000 rokov
Ust'Ishim
2008, Rusko
Približne pred 45.000 rokmi sa predkovia dnes žijúcich Európanov a Ázijcov začali vyvíjať oddelene. O tom nám hovorí genóm Homo sapiens, ktorý žil v Ust'Ishim.
42.000 rokov
Neandertálska jaskyňa
1856, Nemecko
V Neandertále nájdené skameneliny boli už v 19. storočí uznané ako kosti odlišnej ľudskej formy. Neandertálci, neskôr pomenovaní podľa miesta, kde boli nájdení, vymreli približne pred 40.000 rokmi. Niektoré z ich génov však prežili v "moderných ľuďoch" dodnes.
42 000 rokov
Jazero Mungo
1974, Austrália
Dlho bol “Mungo Man” považovaný za najstarší dôkaz osídlenia Austrálie. Najnovšie výskumy však ukazujú, že ľudia tu žili už pred 65.000 rokmi.
40.000 rokov
Jaskyňa Tianyuan
2003, Čína
Genetická analýza stehennej kosti Homo sapiens z jaskyne pri Pekingu dokazuje: Domorodé obyvateľstvo Ameriky je podstatne bližšie príbuzné s dnes žijúcimi Ázijčanmi ako s Európanmi.
Kolonizácia Ameriky
Amerika je poslednou veľkou pevninou, ktorú osídlil Homo sapiens. Ale ako a kedy sa tam ľudia dostali? Najpresvedčivejšia a všeobecne prijímaná téza je, že osídlili pevninu po ceste po suchej zemi medzi Sibírou a Aljaškou.
Cesta po suchej zemi? V súčasnosti je Beringov prieliv široký 82 kilometrov a hlboký až 50 metrov. V ľadovej dobe pred 20.000 rokmi však bola morská hladina oveľa nižšia a oblasť bola osídlená. V tom čase bolo v Severnej Amerike tiež veľa ľadovcov. Preto archeológovia dlho predpokladali, že ľudia sa mohli rozšíriť na juh až po skončení ľadovej dobe. Niektoré objavy na juhu kontinentu však tomuto predpokladu nezodpovedajú. Niektorí bádatelia sa preto domnievajú, že tu boli skoršie osídlenia - možno ľudí, ktorí sa do Ameriky dostali zo Sibíri, južného Pacifiku alebo dokonca z Európy loďou.
20.000 rokov
Serra da Capivara
80. roky, Brazília
Je Amerika osídlená už viac ako 20.000 rokov? Naznačujú to maľby a aj nálezy kamenných nástrojov a dreveného uhlia - ale datovanie je sporné. Podľa niektorých bádateľov však prinajmenšom naznačujú, že ľudia už prichádzali cez Atlantik zo západnej Afriky na jednoduchých člnoch.
13.000 rokov
Clovis
1937, USA
Hroty oštepov zo silicitu sú typické pre clovisovu kultúru. Ľudia, ktorí ich vyrobili, prišli cez Beringov prieliv zo Sibíri. Dlho boli považovaní za najstarších Američanov.
13.000 rokov
Podvodná jaskyňa Hoyo Negro
2007, Mexiko
Takmer kompletne zachovaná kostra dievčaťa a mnohé ďalšie nálezy z posledných rokov v tomto jaskynnom systéme naznačujú, že osídlenie Ameriky možno prebiehalo oveľa komplikovanejšie, ako sa doteraz predpokladalo.
Prehistorické umenie
Už dávno pred nami vytvárali ľudia pôsobivé umelecké diela, nielen raný Homo sapiens, ale aj neandertálci nám zanechali významné dôkazy.
115.000 rokov
Jaskyňa Aviones
2010, Španielsko
Prepichnuté mušle, zvyšky farieb a dokonca aj zložité farebné zmesi: Neandertálci vyrábali v tejto jaskyni symbolické predmety už pred viac ako 100.000 rokmi.
44.000 rokov
Jaskyňa Leang Buulu'Sipong
2017, Indonézia
Zobrazenia viacerých zvierat a ľudsko-zvieracích bytostí patria medzi najstaršie zobrazenia tohto druhu na svete - vytvorené "modernými ľuďmi".
40.000 rokov
Jaskyňa Stadel
1939, Nemecko
Leví muž, ktorý je starý približne 40.000 rokov, je jedným z najstarších figurálnych umeleckých diel na svete. Socha je majstrovsky vyrezaná z mamutej slonoviny a poskytuje malý pohľad do duchovného sveta Homo sapiens.
35.000 rokov
Jaskyňa Chauvet
1994, Francúzsko
Dnes veľmi známe jaskynné maľby v južnom Francúzsku sú veľmi krásne. V jaskyni Chauvet v údolí Ardèche vytvorili "moderní ľudia" v priebehu niekoľkých tisícročí 400 nástenných malieb s približne 1000 jednotlivými vyobrazeniami.
8000 rokov
Región Ha'il
2017, Saudská Arábia
Najmenej pred 15.000 rokmi začali ľudia krotiť vlkov a chovať psy. Viac ako 1400 obrázkov vytesaných do skál ukazuje, akú úlohu mohli zohrávať psy pri love. Niektoré psy sú zrejme dokonca na vôdzke.
Keď "moderný človek" osídlil Európu a Áziu z Afriky, stretol sa s inými ľudskými formami, ktoré tam v tom čase žili.
V niektorých regiónoch žijú títo blízki príbuzní dlho spoločne a vedľa seba - a je dokázané, že spolu majú aj deti. Niektoré gény, ktoré Homo sapiens prevzal od neandertálcov a denisovanov, sa ukázali ako veľmi užitočné a zostali dodnes.
Dva príklady: Každá tretia žena v Európe má genetickú formu receptora pre hormón progesterón, ktorý pochádza od neandertálcov. Tieto ženy majú menej potratov - a teda v priemere viac detí. Obyvatelia Tibetu zdedili špeciálny variant génov od Denisovanov. Obmedzuje obsah hemoglobínu v krvi, a tým umožňuje život v extrémnych nadmorských výškach chudobných na kyslík.
Jazyk neandertálcov
Dnes vedci vychádzajú, že aj neandertálci vedeli hovoriť. Minimálne na to majú anatomické predpoklady: analýza malej, 60.000 rokov starej kosti ukazuje, že jazylka neandertálcov má podobný tvar ako u dnešných ľudí. K jazylke sa pripájajú mnohé šľachy a väzy, ktoré zabezpečujú pohyblivosť jazyka. Aj gény, ktoré sú potrebné pre hovorenie, sa vyskytovali už u neandertálcov. Každopádne dokážu neandertálci podať komplexné vedomosti svojim druhu ďalej. Svedčia o tom mnohé ich zručnosti, napríklad výroba jemne vypracovaných nástrojov, používanie ohňa alebo spoločný lov veľkých zvierat.
Anatómia jazylky (tu červená) zohráva dôležitú úlohu pri hovorení.
Prví umelci
Dlho boli neandertálci považovaní za ťažkopádnych a málo inteligentných ľudí - možno preto, že mali hrubšiu postavu ako Homo sapiens. Ale nielen "moderný človek" dokáže myslieť abstraktne a vytvárať umelecké diela: Už pred viac ako 64.000 rokmi pomaľovali neandertálci jaskyne na území dnešného Španielska. Toto umenie z červených a čiernych pigmentov pozostáva z čiar, bodiek, diskov a odtlačkov rúk. Na to musia tvorcovia týchto diel naplánovať zdroj svetla, namiešať farebné pigmenty a vybrať vhodnú stenu. Schopnosť abstraktného myslenia a vytvárania umeleckého diela sa dlho pripisovala len "modernému človeku". Teraz vieme, že to dokážu aj neandertálci.
Tento odtlačok ruky neandertálca v jaskyni Maltravieso v západnom Španielsku je starý približne 66.000 rokov, a teda najmenej o 20.000 rokov starší ako prvé stopy "moderného človeka" (Homo sapiens) v Európe.
Nový príbuzný
Malá časť kosti prsta spôsobila v roku 2010 vedeckú senzáciu. Johannes Krause a Svante Pääbo, z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku, sekvencovali DNA z malého kúska kosti prsta, ktorý je 70.000 až 80.000 rokov starý. Pochádza z Denisovej jaskyne na juhu Sibíri. Veľké prekvapenie: dievča, od ktorého kostička pochádza, patrí k doteraz úplne neznámej forme človeka, dnes známej ako Denisovan. V roku 2012 sa pomocou pokročilých paleogenetických metód podarilo rozlúštiť kompletný genóm dievčaťa. Je to dôležitý krok v štúdiu ľudských dejín. Pretože Denisovan, rovnako ako neandertálec a "moderný človek", sa vyvinul z Homo erectusa - a je teda ich najbližším príbuzným.
Denisova jaskyňa sa ukazuje ako jedinečná archeologická lokalita. Pravdepodobne tu žili ľudia už pred 280.000 rokmi.
Pred 20.000 rokmi boli všetci ľudia lovci a zberači. Pred 5000 rokmi ich bolo len desať percent - ostatní sú usadlí poľnohospodári a chovatelia dobytka. Ako dochádza k tejto zmene?
Poľnohospodárstvo sa objavilo približne pred 11.000 rokmi v takzvanom "úrodnom polmesiaci" - oblasť, ktorá sa rozprestiera od dnešného Iraku po Sýriu. Aj tam sa približne pred 15.000 rokmi začalo pomaly otepľovať a na predtým neúrodných stepiach začali rásť veľkozrnné divoké trávy. Lovci a zberači sa môžu častejšie zostať na jednom mieste. Klíma však nie je vždy taká mierna. Ľudia si začali selektívne vyberať a pestovať najlepšie trávy, aby sa dokázali dobre stravovať aj v horších časoch. Roľníci žijú na jednom mieste. Môžu si vytvoriť zásoby a živiť väčšie rodiny.
Približne pred 8000 rokmi sa dostalo poľnohospodárstvo s roľníkmi z Anatólie do Európy. Stretnú sa tam s lovcami a zberačmi a väčšinou žijú vedľa seba. Druhá vlna prisťahovalectva nasleduje pred 4800 rokmi: zo stepí na východe prichádzajú chovatelia dobytka s veľkými stádami hovädziny. Kultúrne a technicky sú na oveľa vyššej úrovni ako domorodci.
Je tu dosť miesta pre každého!
Pred 8000 rokmi sa v Európe stretli anatólski poľnohospodári s domácimi lovcami a zberačmi. Poľnohospodári sa venujú agrikultúry, ale nemajú takmer žiadny dojný dobytok. Tieto dve skupiny žijú vedľa seba najmenej 2000 rokov. Ani jeden z nich nemá veľký záujem žiť ako ten druhý: Lovci a zberači sú veľmi dobre živení a zdraví, napríklad ich zuby nemajú žiadny kaz - nepoznajú žiadne obilie, ktoré sa po prežutí mení na cukor. Majú však len niekoľko detí, pretože ich musia dojčiť dlhé roky. Lovci a zberači potrebujú na zabezpečenie prežitia asi len dve až štyri hodiny denne. Majú teda veľa "voľného času".
Oproti tomu musia rodiny poľnohospodárov celý deň tvrdo pracovať. Môžu však živiť oveľa väčšie rodiny a mať podstatne viac detí. Žijú v osadách a majú majetok. Ak by pracovali menej, neboli by schopní uživiť svoje veľké rodiny. Ak dôjde ku konfliktu, presťahujú sa lovci a zberači do oblastí, ktoré sú pre poľnohospodárov bezcenné. Vo veľkých lesoch je dostatok miesta.
Vynález poľnohospodárstva
Už pred 12.000 až 14.000 rokmi lovci a zberači zbierali divoké obilie v oblasti dnešného Izraela a Jordánska. Používajú ich na výrobu múky. Keď pred 13.000 rokmi nastala ľadová doba s malým množstvom dažďa, ponuka potravín sa znížila. Pravdepodobne preto si ľudia začali vyberať obilie s obzvlášť "dobrými" vlastnosťami a ich špeciálne pestovať. Už približne pred 10.500 rokmi pestovali pšenicu dvoj zrnovú, ktorá je predchodcom dnešnej pšenice. Pšenica dvojzrnová má pevný klas, takže voľné zrná pri žatve už nepadajú na zem – vlastnosť, ktorá je pre poľnohospodára užitočná, ale pre divoké obilie by nemala zmysel. Aj jačmeň existuje už veľmi dlho: vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre dejiny ľudstva v Jene spolu s medzinárodným výskumným tímom porovnávajú 6000 rokov staré semená jačmeňa z okolia Mŕtveho mora s dnešnými miestnymi odrodami. Nezistili takmer žiadny genetický rozdiel. Pestovanie obilia bolo teda z veľkej časti ukončené už v dobe kamennej. Zrno jačmeňa staré viac ako 6000 rokov - nájdené v jaskyni pri Mŕtvom mori.
Zmena prostredníctvom migrácie a prenosu myšlienok
Vďaka genetickým analýzam vieme dnes, že poľnohospodárstvo sa do Európy dostalo približne pred 8000 rokmi prisťahovaním anatólskych roľníkov. Ale kto sú títo ľudia a kde sa naučili o agrikultúre? Aby to vedci zistili, preskúmali až 15.000 rokov staré kostry prehistorických obyvateľov Anatólie. Výsledok: Anatólski poľnohospodári sú priamymi potomkami miestnych lovcov a zberačov - ich genofond zostáva stabilný už viac ako 7000 rokov. V tomto prípade teda prebralo miestne obyvateľstvo nové myšlienky a kultúrne postupy a zmenilo svoj životný štýl.
Nové prostredie - nový vzhľad
Po skončení poslednej ľadovej doby pred 18.000 rokmi žijú v strednej Európe počas nasledujúcich tisícročiach lovci a zberači s tmavou pleťou a modrými očami. Títo ľudia jedia ryby a mäso, a tak prijímajú veľa vitamínu D. Oproti tomu poľnohospodári, ktorí sa do Európy prisťahovali z Anatólie pred 8000 rokmi, sa živia najmä rastlinami a preto majú nedostatok vitamínu D. Ľudský organizmus si tento vitamín dokáže vytvoriť aj sám, ale len vtedy, ak do pokožky prenikne dostatok UV žiarenia. V severných zemepisných šírkach to však platí len pre svetlú pleť. Svetlá pokožka sa tak stáva evolučnou výhodou pre poľnohospodárov. Najmä preto, že silná UV ochrana tmavej pokožky, ktorá sa vyvinula v Afrike, tu už nie je taká dôležitá.
Ale prečo zostávajú modré oči? Nemajú žiadnu praktickú výhodu. Možno je to skorý ideál krásy a ľudia s modrými očami sú obľúbenejší ako partneri?
Prekvapivé dôsledky novej stravy
Zvuky ľudskej reči sú veľmi rozmanité. Dlho sa predpokladalo, že všetky zvuky vznikli už pri evolúcii Homo sapiens približne pred 300.000 rokmi. Nová štúdia však ukazuje, že hlásky ako "f" a "v" sa vyvinuli len relatívne nedávno - v dôsledku nového postavenia zubov! Lovci a zberači majú kvôli tvrdej a húževnatej strave “hranový zhryz”. To znamená, že rezáky hornej a dolnej sánky narážajú priamo na seba. S rastúcim množstvom mäkkej stravy sa vytvára mierny "predhryz". Horné rezáky teraz mierne presahujú dolné zuby. Až táto postavenie zubov umožňuje tvorbu nových zvukov, ktoré sú dnes prítomné v polovici všetkých jazykov sveta. Pri týchto hláskach sa horné rezáky dotýkajú spodnej pery, ako je to pri výslovnosti "f".
Druh jedla ovplyvňuje postavenie zubov - a jazyk (vľavo: hranový zhryz, vpravo: predhryz).
Mlieko robí rozdiel
U cicavcov dokážu mlieko stráviť iba deti. Pomocou enzýmu laktózy rozkladajú mliečny cukor (laktózu), a tak ho môžu využiť. V dospelosti sa produkcia enzýmu zastaví - konzumácia mlieka potom vedie k vážnym tráviacim problémom. Pred 4800 rokmi prinesú prisťahovalci veľké stáda dobytka zo stepí do Európy. Chovatelia hovädzieho dobytka majú k dispozícii ďalší dobrý zdroj potravy: Hoci neznášajú ani oni mlieko, môžu ho používať. Vyvinuli totiž kultúrne techniky, pomocou ktorých spracúvajú mlieko na bezlaktózové výrobky, ako je kefír, jogurt alebo syr.
Neskôr do hry vstupuje evolučná náhoda: u niektorých ľudí sa zmení gén, ktorý v dospelosti zastaví produkciu enzýmu laktózy. Teraz môžu piť mlieko aj ako dospelí. V strednej Európe sa mutácia tejto "tolerancie na laktózu" šíri s pastevnom hospodárstvom - a to závratnou rýchlosťou! V Nemecku dnes mlieko toleruje približne 85 percent populácie, zatiaľ čo v Číne len približne päť percent.
Čo nám hovoria zuby
Kedy a kde začali ľudia zaraďovať mlieko do svojej stravy a systematicky vyrábať mliečne výrobky? To chce Christina Warinnerová, vedúca výskumnej skupiny na Inštitúte Maxa Plancka pre dejiny ľudstva v Jene, zistiť. Za týmto účelom skúma zubný kameň prastarých zubov. Vo fosílnom zubnom povlaku našla bakteriálnu DNA a aj mliečne proteíny. Obzvlášť zaujímavý je srvátkový proteín (beta-laktoglobulín). Vyskytuje sa napríklad v ovčom, kravskom a kozom mlieku, ale nie v ľudskom materskom mlieku. Sekvencia aminokyselín sa u jednotlivých živočíšnych druhov líši. Výskumníci tak môžu dokonca určiť, ktorý druh mlieka sa kedy a kde spracoval.
Stáročia starý zubný povlak nám prezrádza veľa o strave našich predkov.
Nič nie je zadarmo
Poľnohospodárstvo prináša ľuďom mnohé výhody, ale nový životný štýl má aj svoju cenu: začína sa vek infekčných chorôb! Veľké skupiny žijú blízko seba a prichádzajú do kontaktu s domácimi zvieratami, ale aj s parazitmi, ako sú blchy a potkany.
Dnes poznajú paleogenetici niekoľko takmer 5000 rokov starých morových patogénov. Ale odkiaľ choroba pochádza? Priniesli obyvatelia stepní so svojimi koňmi mor do strednej Európy, alebo sa tam choroba vyskytovala už predtým? Na to je ťažko odpovedať. Pretože v období pred 5500 až 4800 rokmi je v Európe len veľmi málo kostrových nálezov - možno preto, že v tom čase už zúril mor a ľudia spaľovali svojich mŕtvych? Migrovali obyvatelia stepí do priestorov bez ľudí? Potvrdzuje to aj skutočnosť, že neexistujú takmer žiadne dôkazy o vojnových konfliktoch medzi v Európe žijúcimi roľníkmi a pastiermi.
Temná stránka revolúcie
Prechod od kultúry lovcov a zberačov k poľnohospodárstvu a chovu zvierat podporuje vznik nových patogénov - vedci to už dlho predpokladali. V roku 2019 to prvýkrát dokážu: V rozsiahlej štúdii ľudských až 6500 rokov starých pozostatkov sa podarilo zrekonštruovať genetický materiál kmeňov salmonely, ktoré sú staré niekoľko tisícročia. Salmonely nájdené v kostiach farmárov a chovateľov dobytka sú predchodcami bakteriálneho kmeňa Paratyphi C - kmeň, ktorý infikuje iba ľudí a spôsobuje príznaky podobné týfusu. Naproti tomu historické salmonely pravdepodobne ešte nie sú tak špecializované a infikujú ľudí aj zvieratá.
Na príklade salmonely vedci po prvýkrát dokazujú, že úzke spolužitie poľnohospodárov a zvierat vedie k vzniku nových chorôb.
