Skúšanie a testovanie
Učiť sa od profíkov

Kontrola postupu učenia, zisťovanie úrovne učenia, test slovíčok, záverečná skúška – tieto testy a skúšky zohrávajú v každodennom živote študujúceho dôležitú rolu. Študujúci sa zvyknú pýtať už počas prvého dňa kurzu, do akej miery sú študijné materiály a učivo relevantné ku skúške, študenti jazyka vyžadujú špeciálny certifikát, aby mohli študovať a pracovať. Skúšky sú teda pre organizovanie bežného učebného dňa relevantné. Ale ako by sa malo, môže a musí testovať? A: na čo musia dávať študujúci pozor?

Nie je test ako test, sú medzi nimi rozdiely. Prvé rozdelenie je na základe ich funkcie. Vo vyučovaní jazyka zohrávajú takzvané Low-Stakes testy určitú rolu: voláme tak skúšky, ktoré sú pre vyučujúceho a študenta zaujímavé a relevantné, ale nemajú žiadne spoločenské, školské ani pracovné dopady. Medzi ne patria, okrem iného, testy slovnej zásoby a kontroly učebných cieľov, ktoré si študujúci udávajú sami.

High-stakes testy sú naopak skúšky, ktorých výsledky majú pre študujúcich určitú váhu. Patria sem skúšky vodičského preukazu (mobilita), maturita (podmienka pre prijatie na vysoké školy), alebo aj Goethe-certifikát A1: Start Deutsch 1 (Ehegattennachzug). Toto sú teda skúšky, ktoré sú vyžadované študentami a požadované externými orgánmi.

Študijný pokrok, cieľ, úspech
 

Popri funkcii testu je dôležitý aj čas jeho uskutočnenia (pozri Spoločný európsky referenčný rámec, kapitola 9): má byť meraný študijný pokrok počas kurzu, alebo výsledok štúdia na konci?

V prvom prípade hovoríme o takzvanej formatívnej evaluácii, die eine Rückkopplung auf eigene Prozesse zulässt, also auf die zukünftige Unterrichtsgestaltung, den noch einmal zu wiederholenden Stoff oder die zukünftige Progression. Dies erlaubt das Messen eines Fortschritts, ohne dass ein Ziel normiert wäre. Jedným z príkladov sú kontroly učebných pokrokov.
 

Otázky pre vyučujúcich

Pri tvorbe testov by si vyučujúci mali klásť nasledovné otázky:

• Na čo slúži tento test? Má napríklad zhodnotiť učebné pokroky dosiahnuté na posledných hodinách?
• Má test študentov na niečo pripraviť? A ak áno: na čo? Napríklad na komunikáciu na úrade, alebo zvládnutie jednoduchých/komplexných každodenných situácií?
• Do akej miery je tento test zmysluplný alebo blízky realite tejto prípravy?

Zabezpečenie kvality skúšok

Čo teda odlišuje maturitu alebo záverečný test kurzu od medzinárodne uznávanej jazykovej skúšky? Jedným z 17 základných štandardov Association of Language Testers in Europe (ALTE) faktorov je preskúšanie.  Zadania skúšok, ktoré sa v teórii testovania nazývajú „Items“, sú najprv interne a externe dôkladne preskúšané expertami. Následne sú všetky „Items“ testované na skupine minimálne 200 účastníkov, ktorí úrovňou zhruba zodpovedajú budúcim uchádzačom o danú skúšku. Výsledky preskúšania sú štatisticky vyhodnotené a tým sa odhalia nedostatky, nepresnosti a chyby. Po tomto vyhodnotení sú jednotlivé Items prerobené a nakoniec vydané v podobe férových, bezchybných a presne vyhodnotiteľných testov.

Úroveň a hodnotenie
 

Tak ako Európsky referenčný rámec rozdeľuje vedomosti študentov cudzích jazykov do rozdielnych úrovní, rovnako musia týmto úrovniam zodpovedať zadania úloh. Pri zadaní úlohy, ktorá je nad momentálnou úrovňou študentov, môžu byť niektoré Items nevyriešiteľné, aj napriek tomu, že účastníci riešenie v podstate poznajú. Pokiaľ však zadanie úlohy zodpovedá danej jazykovej úrovni, je však príliš ľahké alebo ťažké, stráca skúška svoj skutočný zámer: prestáva byť platná a spoľahlivá.

Wie bei der Itemerstellung ist es in der Prüfungsentwicklung üblich niveaubezogen zu bewerten: Na chyby typické pre danú úroveň by sa malo prihliadať s prižmúrenými očami, pozornosť by sa mala sústrediť na celkovú kompetenciu. Na znázornenie príklad typického zadania úlohy: Exemplarische Aufgabenstellung Niveau A2, aus: Trainingsmaterial für Prüfende | © Goethe-Institut Al Všetky slovíčka a gramatika úrovne A2 v zadaní úlohy sú študentovi známe, téma zadania – blahoželanie, odpoveď na pozvanie a následné otázky ohľadom skúšky a oslavy – je autentická, z každodenného života.

Príklad študentovej odpovede::

Exemplarische Schülerbearbeitung auf A2-Niveau, aus: Trainingsmaterial für Prüfende | © Goethe-Institut Obsahové body Blahoželanie a Hostia sú plne zodpovedané, mali by teda byť ohodnotené plným počtom bodov. Predložka „zu“ slovesa „gratulieren“ sa na tejto úrovni nepreberá. Táto chyba teda môže byť zanedbateľná aj preto, že nepozmeňuje zmysel vety. Veta v obsahovom bode Auto však obsahuje chybu pozmeňujúcu zmysel a mali by byť za ňu odobraté body. Tie by mali byť odobraté tiež za absenciu pozdravu, jedoch ist die Textsorte erkennbar und die kommunikative Gestaltung des Textes gegeben. Rozsah textu je adekvátny.

Pri hodnotení troch bodov za každý obsahový bod a jedného bodu za komunikátívnu podobu textu by bolo hodnotenie nasledovné: 3 (Blahoželanie) + 3 (Hostia) + 1,5 (Auto) + 0,5 (komunikatívna podoba) = 8 bodov z 10

Kontrola kvality v malom

Ako ale možno zaručiť kvalitu skúšok, keď nie sú dostupné časové, finančné a personálne zdroje  na viacnásobné interné revízie, externých odborníkov alebo preskúšavania? Podľa koncepcie testu si ho môže vyučujúci vyriešiť sám pre seba, dabei genau auf die Aufgabenstellung eingehen a svoje riešenia si porovnať s vzorovým riešením. Tým sa dá objasniť, či sa úloha pýta presne na to, na čo by sa pýtať mala, alebo miesto toho nedopatrením kontroluje svetové vedomosti, logiku alebo schopnosť koncentrovať sa.

Je tiež nápomocné najprv nechať kolegu alebo kolegyňu, aby test vypracovali a vypýtať si od nich výsledky: ktoré úlohy boli formulované nejasne? Bolo možné dané Itemy vypracovať v stanovenom čase? Sú jednotlivé itemy od seba dostatočne rozlíšené, alebo sa prelínajú? Vedie nesprávna odpoveď na jednu otázku ku nesprávnemu zodpovedaniu nasledujúcej otázky? A predovšetkým: zodpovedá test jazykovej úrovni cieľovej skupiny? Následne by sa malo usilovať o korektúru, ktorá je primeraná danej jazykovej úrovni a ktorá sa zameriava na to, čo úcastníci skúšky vedia, ovládajú a nie na ich nedostatky. Pritom by vždy mali byť dodržované Kann-popisy Spoločného európskeho rámca.