Viacjazyčnosť „Jazyky otvárajú deťom svet“

Pre Ismaila a Faridu je viacjazyčnosť samozrejmá.
Pre Ismaila a Faridu je viacjazyčnosť samozrejmá. | Foto (výsek): © Janna Degener

Deti vnímajú viacjazyčnosť pozitívne, hovorí profesorka Ingelore Oomen-Welkeová. Ale na to sú potrebné určité predpoklady.

Pani Oomen-Welkeová, už desaťročia sa zaoberáte viacjazyčnosťou detí. Prečo je práve táto téma pre Vás tak dôležitá?

Jazyky sú spôsobom ako sa dorozumievame. U nás je úradným jazykom nemčina, okrem toho sa hovorí a hovorilo inými jazykmi a dialektmi. Prieskumy medzi deťmi ukazujú, že viacjazyčnosť v nemecky hovoriacich krajinách je dnes velmi rozšírená. Vo Viedni 50 percent detí udáva, že počas bežného dňa hovoria viac ako jedným jazykom. V Hamburgu, Essene a Freiburgu sa čísla pohybujú medzi 35 a 40 percentami. Vo viacerých krajinách sveta je viacjazyčnosť bežná. Často pomáhajú deťom rodičia, vychovávatelia alebo učitelia s upevňovaním jazykov, pretože to potrebujú pre život a tiež pre povolanie. 

Deti sa môžu stotožniť s novým jazykom

Ako vnímali chlapci a dievčatá, s ktorými ste hovorili, ich vlastnú viacjazyčnosť?

Naše prieskumy ukazujú, že dvoj- alebo viacjazyčné deti, ktoré od začiatku vyrastali s viacerými jazykmi, považujú svoju viacjazyčnosť za úplne samozrejmú. Predpokladom na to je prostredie v ktorom možno viacjazyčnosť zažívať. Keď vyrastajú deti v Nemecku v rodine v ktorej sa nehovorí po nemecky a s nemčinou sa dostanú do kontaktu až po nástupe do materskej škôlky, môžu na to reagovať podráždene, preto potrebujú s nemčinou začať zľahka. Malé deti zo začiatku skoro vôbec nehovoria, ani v materinskom jazyku a ani v nemčine. Ale čoskoro odpovedia po nemecky, keď ich vychovávateľka pozdraví „Guten Morgen, Aisha“. Keď s nimi pedagogickí pracovníci a iné deti veľa hovoria, stotožnia sa s novým jazykom. Toto nám deti povedali samé, napríkad “po bosniansky som vedel od narodenia. Nemčine som zo začiatku skoro vôbec nerozumel, ale potom sa všetci so mnou veľa rozprávali a každý deň som sa naučil tri alebo päť nových slovíčok“. Je dôležité, že nemčina ich prvý jazyk napotláča, ale naopak deti môžu túto naďalej rozvíjať a sú v tom podporované. 

Farida, Ismail a Chiara rozprávajú o ich viacjazyčnosti Farida, Ismail a Chiara rozprávajú o ich viacjazyčnosti | Foto (výsek): © Janna Degener
Audio wird geladen


A predsa sa dvojjazyční škôlkari a školáci niekedy rozhodnú svoj materinský jazyk potlačiť.

To sa tiež stáva. Deti sa väčšinou prispôsobia, napríklad svojim rovesníkom. Chcú patriť do skupiny, nechcú sa odlišovať. Niekedy prichádza ku konfliktu, či ostatným smú „ukázať“ svoju rodnú reč. Niektorí sa pokúšajú svoj jazyk „skryť“ a povedia mame, „prosím hovor so mnou po nemecky, keď nie sme sami“. Keď deti zažijú, že ich jazyk neakceptujú v škôlke alebo v škole, môže to byť pre ne problém; potom hovoríme o konfliktnej dvojjazyčnosti. Na druhej strane je veľa detí pyšných, keď ich priatelia alebo dospelí obdivujú za to, že sa dokážu vyjadrovať vo viac ako jednom jazyku a dokonca dokážu prekladať, lebo to je výnimočné.  Retrospektívne mladí aj dospelí zdôrazňujú, že ich dvojjazyčnosť je okolím pozitívne uznávaná a hodnotená. Žiaľ, mnohí zažili tiež opak.

Pozitívne vnímanie viacjazyčnosti

Odzrkadľuje sa medzičasom spoločenská zmena vo vnímaní a hodnotení viacjazyčnosti?

Áno, sú rozdiely. K pozitívnemu vnímaniu viacjazyčnosti prispeli školy vyučovaním cudzích jazykov a veľa urobili aj politicky podporované spoločenské skupiny s cezhraničnými ponukami. Európska rada a EU vyhlásili viacjazyčnosť za cieľ, existujú výmenné programy pre učňov, študentov a zamestnancov – a početné medzinárodné manželstvá a rodiny. Veľa ľudí je v kontakte s tými, ktorí hovoria cudzou rečou a inými jazykmi, čo pozitívne vplýva na postoje. Môžete mať aj menej príjemné skúsenosti, ktoré sa generalizujú a vedú k odmietaniu.

Ako môžu dospelí podporiť dvojjazyčné deti?

Dôležité je, že dospelí im počas interakcie – v domácom prostredí alebo v materskej škôlke – ponúkajú bohaté jazykové podnety, ktoré sprevádzajú aktivity, napríklad: „Pozri, čo tu mám: jablko, nôž a tanier. Prekrojím jablko, to je teraz polovica jablka…“. To platí pre prvý jazyk ako aj pre druhý jazyk – nemčinu. Postupne sa deti pridávajú. Na začiatku osvojovania jazyka sú hry s prstami, piesne a veršovačky s pohybom, ktoré sa opakujú. Deti pozorujú, pridajú sa až sa jazykové vzorce stanú rutinou. Spolupráca prispieva k akceptácii a deti sa cítia vítané. Už v materskej škôlke a neskôr v škole sa im prostredníctvom jazykov otvára svet. To si vyžaduje starostlivé a názorné vysvetlenie, aby deti z toho mohli profitovať.

Ingelore Oomen-Welkeová Foto (recorte): © privat Ingelore Oomen-Welkeová pracovala až do odchodu na dôchodok ako profesorka nemčiny a didaktiky jazyka na Inštitúte nemeckého jazyka a literatúry na Pedagogickej vysokej škole vo Freiburgu. V tomto období sa okrem iného venovala výskumu a publikovaniu v oblasti viacjazyčnosti detí.

Farida, Ismail a Chiara rozprávajú o svojich skúsenostiach (audio-transkript).