Christoph Bartmann odporúča
Nočné svetlá

© S. Fischer Verlag Práca na druhej knihe Marie Cecilie Barbetty, ktorá vyšla po oslavovanom románe Úprava odevov Los Milagros (2008) bola ťažká a zdĺhavá. Dosvedčuje to aj množstvo rezidenčných pobytov a poskytovateľov štipendií, ktorým autorka v úvode ďakuje a ktoré dosvedčujú strávený čas a snáď aj vynaložené úsilie na ceste, na ktorej konci sa dnes nachádzajú Nočné svetlá – dokončené dielo, ktoré je súčasne záznamom jeho problémov. Barbetta sa tematicky opäť pohrúžila do svojho rodiska Buenos Aires, presnejšie do severného predmestia Ballester, v ktorom sama vyrastala. Jej písanie opäť podnecovalo veľké nadšenie, na jednej strane pre nemecký jazyk, na druhej pre literárnu tradíciu Južnej Ameriky, ktorá by sa nedostačujúco dala popísať heslom „magický realizmus“.

O variant tejto školy, akým je napríklad Isabel Allende, sa však Barbetta neopiera, skôr o Julia Cortázara a sklon k imaginatívnemu a nadprirodzenému, ktorý nie je bez ukotvenia v katolicizme mysliteľný. Ale stopy a odkazy v tomto románe sú toľké, že ich všetky v jednom čítaní tak či tak nemožno spracovať.

Barbetta v podstate napísala tri kratšie romány rozprávané obyvateľmi štvrti Ballester v rokoch 1974/75. Ocitáme sa v roku smrti diktátora Peróna, ktorý sa vrátil z exilu. Vdova po Perónovi - Isabel, úplne nespôsobilá, zato však so sklonmi k špiritizmu, sa bez volieb stáva jeho nástupkyňou. Šou, ktorú o dva roky neskôr ostro ukončí armáda. O tom ale román nerozpráva, zostáva v Ballesteri a pri takzvaných malých ľuďoch, ich „starostiach a strastiach“, predovšetkých však pri ich želaniach a nádejách. Aj v Ballesteri to vrie, ocitáme sa v laboratóriu spoločenského prevratu, v ktorom sa miešajú rôzne impulzy, realistické aj fantastické. Napríklad katolícka dievčenská škola, v ktorej chce niekoľko žiačok zrealizovať Druhé vatikánum na vlastnú päsť - prostredníctvom v noci z domu do domu putujúcej svetielkujúcej sošky Madony, od ktorej je odvodený názov románu Nočné svetlá. Ďalej pozorujeme niekoľkých maloživnostníkov, automechanikov, holičov pri ich povinnostiach a rozhovoroch. Autodielňa sa volá príznačne „Autópia“ a okrem toho alebo hlavne preto je rodiskom disidentných politických myšlienok. V tretej a poslednej časti sa napokon skupina spolužiakov pustí do odhaľovania tajomstiev špiritizmu, však odhaľovanie tajomstiev je v zásade politická záležitosť, keď už samotná prezidentka čerpá inšpiráciu zo seáns.

Pri čítaní čoskoro zístíme, že jednotlivé časti spolu súvisia iba voľne. Nespája ich žiadne vzrušujúce dianie, netreba rozlúštiť žiadnu hádanku. Podobne ako husto je prepletená sieť motívov románu, tak silno osciluje dej okolo otázok zázraku a jeho realizácie v každodennosti: osciluje miesto toho, aby sa vyvíjal. To, že Barbetta na konci vytvorila jeden román v troch knihách,  vôbec nesúvisí s tým, že by žiaden z týchto troch príbehov nebol schopný stať sa „veľkým“ románom: na 522 stranách sa totiž všetko vzrušujúce deje predovšetkým na mikroúrovni. A to na každej strane, ktorú Barbetta vypĺňa svojou skutočne prekrásnou nemeckou prózou.

Autorka sa v rozhovoroch rada priznáva k tomu, že nemčinu, ktorá nie je jej materčinou, miluje a že by nechcela písať v žiadnom inom jazyku, ani v španielčine. Nemčina lásku Marii Cecilii Barbette opätuje rovnakým spôsobom. Nie je veľa súčasných autoriek, ktoré dokážu písať tak vynachádzavo, farebne a odvážne ako ona. Jazykovosť sa však u nej nevyhnutne derie pred obsah, pretože je taká bohatá a nabitá. Román žije vlastne z tohto prebytku v artikulácii, ktorá sa odráža v typografických experimentoch, ilustráciách, vymazávaniach, ale aj v svojráznom rozdelení do 3 krát 33 častí a finálnej kapitoly. Možno to považovať za vyumelkované a textu vyčítať nadprodukciu. Ale vyumelkovanosť tu uvítame ako štýl, ako manierizmus, výraz brehy prekračujúcej vôle vytvárať, za ktorým to vytvárané musí trochu poblednúť.

Ak sa chcete prepracovať týmto dlhým románom, ktorý stranu po strane teší svojou neúnavnou chuťou rozprávať a (tu sa to slovo snáď znovu hodí) fabulovať a ktorý zároveň zbytočne sťažuje výhľad na rozprávaný svet, budete potrebovať trpezlivosť.