Urška P. Černe odporúča
Zábudlivý obor

© Rowohlt Len málo kníh v nemčine je vystavaných tak filigránsky. Tento román je napísaný v ľahkých dialógoch. Obratne. Rozhovory rozprávača s hlavnou postavou – otcom trpiacim demenciou – plasticky vykresľujú postupujúcu chorobu. Zábudlivého obra možno vnímať ako knižnú terapiu. Kniha však pôsobí aj ako vyberaná tragikomédia: Navonok romantický Rýn – so všetkými hradmi, vilami a Rimanmi–, vo vnútri psychologická finesa, lifestyle a politické kontexty Bonnskej republiky. Čitateľ si spomenie na Böllove  „Ženy v krajine s riekou“. Politické temno doteraz dýcha. Kiesingerov obraz na hotelovej stene. Starký nacista, starká nacistka.
 
A prečo je táto próza hodná odporúčania? Kniha umožňuje objavovať nové pocity voči demencii: veselosť, útechu, vtip. Choroba prináša nové možnosti, ako odpustiť otcovi. Dal prednosť nevlastnej matke, svoje tri deti postavil na druhú alebo dokonca – po svojej kariére – na tretiu koľaj. V knihe nenájdeme žiadny explicitný žiaľ, žiadny (zvyčajný) bornout príbuzenstva. Nežné zaobchádzanie rozprávača s otcom je dojímavé. Ich dôvtipné dialógy uchvacujú. Zatiaľ čo v televízii beží film o Sissi, vysloví „Obor“ jednu zo subtílnych myšlienok knihy: „Aký gýč. Aký pohodový brak. Ten film predstiera, akoby vôbec nič nebolo (…).“
Rowohlt Verlag