INTERVIEW S FIRASOM ALSHATEROM
„MOJOU VYSNÍVANOU PRÁCOU NIE JE BYŤ UTEČENCOM“

„Kto sú títo Nemci?“ pýta sa Firas Alshater na svojom youtube-kanáli „Zukar“. Rozhovor o akceptácii, vlasti a humore so sýrskym filmárom, ktorý žije ako utečenec v Berlíne.

Pán Alshater, od začiatku roka 2016 ste vyvolali so svojím vysielaním „Zukar“(cukor) na youtube na sociálnych sieťach rozruch. V médiach ste často kategorizovaný ako utečenecký youtuber. Za koho by ste sa označil Vy?
 
Som jednoducho niekto, kto sa pokúša zobraziť problémy nemeckej spoločnosti a utečencov. Mám spätnú väzbu od ľudí, ktorí majú radi moje videá, ale aj od pravicových extrémistov. Tým sa približujem k rôznym cieľovým skupinám. Ale mojou vysnívanou prácou nie je byť utečencom v Nemecku, toto som si nevybral.
 
Vo Vašom prvom videu sa predstavujete so slovami: „V Sýrii som robil filmy, ak som práve nebol vo väzení, pretože som robil filmy. Od mája 2013 ste v Nemecku. Ako sa môžu takéto odlišné životy spojiť?

Od začiatku som sa rozhodol, že – nezávisle od toho, aká je tu spoločnosť – , musím akceptovať ľudí, aby oni akceptovali mňa. Musím pokračovať a robiť to, na čo mám chuť. To je moje právo.


V tomto videu, ktoré Vás hneď preslávilo, stojíte so zatvorenými očami na Alexandrijskom námestí, vedľa Vás je tabuľka: „Som sýrsky utečenec. Dôverujem ti – dôveruješ mi? Obíjmi ma.“ Ako vznikla táto myšlienka?

Keď na jeseň 2014 volali toľkí ľudia počas demonštrácií Pegidy v Drážďanoch „Preč s utečencami“, pýtal som sa sám seba: Sú všetci Nemci takí? Aby som to zistil, postavil som sa na Alexandrijské námestie v Berlíne a natočil som toto video.

Takto funguje integrácia

K akému záveru ste dospeli?
 
Nemci – to je 80 miliónov ľudí, sú jedna veľká spoločnosť. Nemožno povedať: Sú takí alebo sú iní. Rovnako je to aj s utečencami. Pochádzajú rovnako z veľkých spoločností rôznych ľudí. Musím ľudí akceptovať takých, akí sú a naopak. Takto funguje integrácia. To chcem povedať mojimi videami.
 
Vaše videá na webe sú profesionálne až do najmenšieho detailu. Aký tím za ich výrobou stojí?
 
Tento tím tvorí producent a spoluautor Jan Heilig, strihač, kameraman a ja. Spoločne píšeme scénar, striedame sa a rozhodujeme sa, čo považujeme za najlepšie. Moje videá nakrúcam po nemecky, ale v ponuke sú aj viaceré jazykové verzie – v afgánčine, arabčine, angličtine – aby im rozumeli všetci moji fanúšikovia.

Mojou úlohou nie je byť politikom

Siahate po spoločenských diskusiách a problémoch s veľkou dávkou humoru a irónie. Po výtržnostiach proti utečencom v Clausnitzi vo februári 2016 tématizujete o strachu z dotyku vo videu „Workshop: Môj prvý utečenec“ v podobe satiry. Aký význam má humor pre Vašu prácu?
 
Humor je dobrý spôsob, ako sa dotknúť sŕdc a otvoriť ich. Skúšam s humorom poukázať na to, ako zvládam určité problémy ako človek, ako Firas – nie ako utečenec či Sýrčan.

 
Považujete sa za politického satirika?
 
Mojou úlohou nie je byť politikom alebo rozprávať o politických témach. Pokúšam sa jednoducho, len s humorom hovoriť vlastné posolstvo: Je dôležité, aby sme sa stretli bez predsudkov. Ľudia sú jednoducho ľudia, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú.
 
Práve predsudky zohrávavajú v spoločenskej diskusii o utečeneckej otázke veľkú úlohu.
 
Túto situáciu ja nepovažujem vlastne vôbec za kritickú. Ale média ukazujú predovšetkým problémy. Momentálne nepočúvame vôbec o ľuďoch, ktorí pomáhajú utečencom, ale viac o pravicových extrémistoch. Zabúdame, že je stále veľa ľudí, ktorí utečencov privítajú.

Vlasť je miestom, kde sa cítim byť ako človek prijatý

Po atentátoch v Bruseli v marci 2016 ste zverejnili na sieti video „Brusel, my všetci!“. Znamená to: „Arab do Nemecka! Toto je tvoja nová vlasť!“ Sám žijete v berlínskej štvrti Prenzlauer Berg. Čo znamená pre Vás vlasť?

Vlasť je miestom, kde sa cítim dobre, ako súčasť spoločnosti. Je miestom, kde sa cítim byť ako človek prijatý a nemusím mať strach, keď poviem svoj názor. V Sýrii stačí, že sa vyjadríte komentárom alebom videom proti Assadovi a uväznia vás.


Do Berlína utieklo celkovo v roku 2015 skoro 80.000 ľudí, mnohí z nich boli zo Sýrie. Existujú pre Vašich krajanov krízové centrá a kontaktné osoby?
 
Mám veľa kontaktov na utečencov, predovšetkým na ľudí, ktorých poznám ešte zo Sýrie. Mnohí sa obracajú na mňa s otázkami, prosia ma o pomoc alebo tlmočenie. Prostredníctvom mojej práce na youtube ma medzičasom pozná veľmi veľa ľudí.  
 
Aké sú Vaše ďalšie plány?
 
Samozrejme chceme naďalej produkovať seriál Zukar, mám aj miesto na filmovej vysokej škole v Babelsbergu v odbore strih a na jeseň vyjde moja prvá kniha. Mám veľa možností ako pracovať na sebe, otvorili sa mnohé dvere. Teraz sa musím poobzerať, čo mi najviac vyhovuje..

Firas Alshater (1991) vyrastal v Damašku, kde študoval herectvo. Bol spoluorganizátorom prvej demonštrácie proti Assadovmu režimu a za slobodnú Sýriu. Ako aktivista a filmár zdokumentoval svoj vývoj vo svojej vlasti, bol však zadržaný a mučený. Od roku 2013 žije Firas Alshater ako uznávaný azylant v Berlíne.