Portréty Nemeckojazyční komiksoví umelci

Paula Bulling – Živosť, zábava, poézia

Paula Bulling © Paula Bulling Paula Bulling, sa narodila v roku 1986 v Berlíne, študovala na Vysokej škole umenia a dizajnu v Halle. Vášnivá cestovateľka, ilustrátorka a výtvarníčka navštívila už ako žiačka Ekvádor, nasledovali cesty do Argentíny a do USA, Turecka, do Sýrie, Libanonu a Izraela. Bulling žije v Berlíne, leto ale pravidelne trávi vo Francúzsku. Leto 2012 strávila v rámci projektu Goetheho inštitútu v Paríži. Vo svojej prvej graphic novel Im Land der Frühaufsteher (V krajine ranostajov) pracuje Bulling so štetcom a akvarelovými farbami a zachytáva tak spontánnosť tvorivého procesu. Čo podľa autorky charakterizuje dobrú ilustráciu? Živosť, zábava, poézia.

Hendrik Dorgathen – viacvrstvová plakatívnosť

Hendrik Dorgathen, narodený v roku 1957, patrí k najautonómnejším a najpreslávenejším autorom komiksov v Európe. Dorgathen študoval po maturite pedagogiku umenia a evanjelickú teológiu v Duisburgu, od roku 1983 komunikačný dizajn na Gesamthochschule Essen. Už v ranných rokoch kreslil komiksy, ale živil sa ako ilustrátor. Dorgathen miluje popkultúru, virtuózne sa hrá s očividnými a zákulisnými významami svojich ikon a žongluje s citátmi a odkazmi na komiksy, filmy, populárnu hudbu a výtvarné umenie. Jeho komiksy sú viacvrstvovejšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo, a ich pestrosť nedokáže ukryť pesimistický podtón. V roku 2012 vystavoval svoje celoživotné dielo v Kunstmuseum Mühlheim an der Ruhr, dostalo sa mu cti, akú zažije len veľmi malo súčasných autorov komiksov a ilustrátorov. Od roku 2003 je profesorom ilustrácie a komiksu na Kunsthochschule v Kasseli.

Anke Feuchtenberger – obrazy surrealistických svetov

Anke Feuchtenberger Foto: Julia Steinigeweg Anke Feuchtenberger, narodená v roku 1963 vo Východnom Berlíne, je veľkou dámou nezávislého nemeckého komiksu. Jej dielo je veľmi rôznorodé, zahŕňa obrazy, kresby, plagáty, grafiky, kostýmové výtvarníctvo, bábky, kreslené filmy a samozrejme komiksy. V jej ranných komiksoch dominujú ostré kontúry, ktoré pripomínajú spôsobom tvorby drevorytiny a linoryty. Umelkyňa neskôr na kreslenie používala uhlík alebo ceruzu. Jej poviedky narábajú často so surealistickými motívami a so skrytou skladbou slov. Ústrednými témami jej práce sú sexualita a telesnosť. Od roku 1997 formovala a podporovala vo svojej funkcii profesorky pre oblasť ilustrácií na Vysokej škole aplikovaných vied (Hochschule für Angewandte Wissenschaften) Hamburg mladú generáciu nemeckých ilustrátorov a komiksových výtvarníkov, akými sú napr. Sascha Hommer, Arne Bellstorf a Birgit Weyhe. Spoločne so Stefanom Riccim iniciovala vznik vydavateľstva Mami Verlag, kde sú publikované príbehy mladých výtvarníkov.

Flix – obrázkové príbehy, komiksy, ilustrácie

„Čo by malo byť na Vašom živote zaujímavejšie ako na živote iných ľudí?“, pýtala sa pracovníčka skúšobnej komisie študenta komunikačných vied Felixa Görmanna alias Flixa, keď prihlásil tému svojej diplomovej práce pod názvom „Životopis“. Jeho záverečná práca Hrdina bola veľkým úspechom a na podujatí Comic-Salon Erlangen 2004 ju dokonca ocenili cenou Max-und-Moritz-Preis. Flix, narodený v roku 1976, žije a pracuje ako ilustrátor v slobodnom povolaní a kreslič komiksov v Berlíne. Na živobytie si zarába pravidelne obrázkovými príbehmi, medzi iným seriálmi Faust a Don Quijote pre Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktoré medzičasom vyšli aj knižne. Veľa pozitívnej odozvy sa mu dostalo ako ilustrátorovi, kartoonistovi a autorovi komiksov aj za jeho graphic novel Da war mal was… (To raz ale bolo niečo...) o kedysi rozdelenom Nemecku. Dielo pôvodne vyšlo ako časopisecký obrázkový príbeh (v denníku Tagesspiegel).

Aisha Franz – Mladý komiks

Aisha Franz für tagesspiegel.de © Aisha Franz Aisha Franz, narodená v roku 1984, študovala na Umeleckej vysokej škole Kassel u Hendrika Dorgathena a dnes žije ako komiksová výtvarníčka v Berlíne. Jej debutový album Alien vyšiel v roku 2011 a rozpráva o desaťročnom dievčatku, ktoré príjme u seba mimozemskú bytosť. Forma komiksu poskytuje Aishe Franz „najzaujímavejšiu možnosť, rozprávať príbehy“. Zo samotného kreslenia komiksov však ešte nemôže žiť, na živobytie si zarába ilustráciami, čítačkami a vedľajším džobom. Spoločne s ďalšími šiestimi berlínskymi výtvarníčkami založila Aisha Franz vlastné vydavateľstvo a skupinu „The Treasure Fleet“.

Jens Harder – Kolosálne komiksové eposy

Za Leviathan, jeho rozsiahly komiksový epos plný fantázie o veľrybe, dostal Jens Harder na Comic-Salon Erlangen 2004 cenu Max-und-Moritz-Preis za najlepšiu nemeckojazyčnú komiksovú publikáciu. Na knihe Beta... Civilisations, Part 1, druhom dieli trilógie o dejinách evolúcie pracoval Harder štyri roky. Tu rozpráva o účinkovaní ľudí, potom ako v prvej časti veľmi pôsobivo v obrazoch vyrozprával vznik zeme počas 14 milíard rokov na 352 stranách a 2000 paneloch. V celoživotnom diele výtvarníka, narodeného v roku 1970, sa nájdu aj mnohé láskavo vytvorené zošitové publikácie s nákladnou tlačou a potvrdzujú jeho talent pre vyvážené formy a farby. Jens Harder vyštudoval grafiku na Umeleckej vysokej škole Berlin-Weißensee a pracuje ako grafik a ilustrátor v slobodnom povolaní v Berlíne.

Isabel Kreitz – Atmosféricky husté, historicky presné

Isabel Kreitz z Hamburgu, narodená v roku 1967, patrí k najambicioznejším autorkám komiksov v Nemecku. Vo svojich komiksoch sa zaoberá jednak fenoménom mládežníckej kultúry, ale aj historickými a politickými udalosťami z nemeckej histórie. Svojich protagonistov zasadzuje vždy do historického kontextu, najčastejšie s lokálnym vzťahom k Hamburgu; pri tvorbe svojich komiksov až puntičkársky presne rešeršuje o historických miestach a vytvára tak pomocou svojho realistického štýlu kresby pôsobivé a súčasne atmosféricky veľmi hutné scenérie. Svojimi komiksovými adaptáciami klasických kníh Ericha Kästnera ako Bodka a Anton (2009) alebo Emil a detektívi (2008) sa obracia na deti aj na mládež. V roku 2002 ocenili Isabel Kreitz na 15. festivale komiksov v Erlangene cenou Max-und-Moritz-Preis ako najlepšiu nemeckú komiksovú výtvarníčku.

Ulli Lust – Umenie naratívneho kreslenia

Ulli Lust © Ulli Lust Nešetrný pohľad na samú seba a na spoločnosť okolo nás je jedným zo znakov tvorby Ulli Lust. Výtvarníčka, narodená v roku 1967 vo Viedni, vyrastajúca v prísne katolíckom prostredí, zanechala ako 15-ročná školu a odišla na Odbornú školu dizajnu a módneho návrhárstva do Viedne. V meste spoznala punkovú scénu a rozhodla sa odcestovať stopom do Talianska. O jej talianskom dobrodružstve hovorí aj jej ocenený komiksový román Dnes je posledný deň zvyšku tvojho života, na ktorom pracovala štyri roky. Od roku 1995 žije Ulli Lust v Berlíne, v meste, v ktorom sa môže „umelecky najlepšie rozvíjať“. Na Umeleckej vysokej škole v Berlíne Weißensee sa naučila „umeniu naratívneho kreslenia“. Na Comic-Salon Erlangen 2014 ocenili Ulli Lust ako „najlepšiu nemeckojazyčnú výtvarníčku“. Naposledy vyšla jej komiksová adaptácia románu Netopiere od Marcela Beyera. Prevádzkuje tiež vydavateľstvo obrazovkových komiksov „Electrocomics“.

Mawil – Extrémne osobný

Mawill © Mawill Berlínskemu autorovi komiksov Mawilovi, narodenému v roku 1976 pod menom Markus Witzel, sa podarilo, čo málo komu pred ním. Vo veľmi krátkom čase a rovno so svojim prvým dielom si získal s neuveriteľnou rýchlosťou srdcia komiksovej komunity a na celej čiare presdvedčil kritikov. Jedným z dôvodov je určite jeho šarmantný a úprimný spôsob, akým rozpráva svoje autobiografické zážitky. Svoje extrémne osobné príbehy inscenuje zručne a plynulo s virtuóznym layoutom stránok, ktoré šikovne aranžuje s meniacou sa perspektívou. Mawilove každodenné príbehy adolescenta sú portrétom generácie, ktorá vstupuje do veku dvadsaťročných a hľadá svoju identitu. Jeho najnovšiu publikáciu Krajina detí vyznamenali na Comic-Salon Erlangen 2014 cenou za najlepšiu nemeckojazyčnú publikáciu.

Birgit Weyhe – Expresívne poviedky

Birgit Weyhe © Birgit Weyhe Sila príbehov a obrázkov Birgit Weyhe, narodenej v roku 1969, spočíva v redukcii štýlových prostriedkov a veľmi hutnom spôsobe rozprávania. „Každý príbeh začína u mňa slovom“, objasňuje Weyhe svoju metódu. Predtým, ako môže začať kresliť, musí byť všetko napísané. Potom nasleduje viacstupňový tvorivý proces: „Prvé kresby ceruzou sú na hrubo. Slúžia len na orientáciu. Vlastná práca prebieha potom uhľom a štetcom“, hovorí Weyhe. Táto pracovná metóda vedie k tomu, že sa časom príbehy ešte podstatne menia: V poviedke Im Himmel ist Jahrmarkt (V nebi je jarmok) vypadla ešte viac ako tretina kresieb. Weyhe sa až vo svojich 33 rokoch začala venovať štúdiu kresby a študovala na Vysokej škole aplikovaných vied v Hamburgu (Hochschule für Angewandte Wissenschaften in Hamburg), o.i. u Anke Feuchtenberger. Medzičasom pracuje ako docentka a ilustrátorka pre rôzne časopisy a noviny. Každé dva až tri roky vzniká nová graphic novel.