Rýchly prístup:

Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Salzburg
Michael Zichy, Filozof

Von Michael Zichy

Portrait image of Michael Zichy in grayscale; he is wearing glasses and a checkered shirt © Michael Zichy

Čo pre vás symbolizuje aktuálna pandémia?

Situáciu pre mňa vystihuje celý prúd vizuálnych obrazov, a tri zvlášť. Celkom na začiatku surreálny pohľad na prázdne ulice a námestia miest, inokedy preplnených turistami, čo šlo ruka v ruke s nádejným vydýchnutím a s naivnou vďačnosťou za vynútenú prestávku v slepom besnení každodennosti. Netrvalo dlho a pohľad prekryli zábery na vojenské nákladiaky, ktoré z Bergama v kolónach prevážali mŕtvych do krematórií. A napokon celkom osobný pohľad na aplikáciu WhatsApp v smartfóne, či som dostal novú správu od najlepšieho priateľa, ktorý na jednotke intenzívnej starostlivosti bojuje o život. Tento obraz nepatril do surreálna a jasne pripomenul, ako reálne vníma krízu každý, kto pre ňu prišiel o zamestnanie alebo sa dokonca ocitol v ohrození života. Obraz mi do hlavy definitívne vtĺkol nemilosrdnú skutočnosť choroby.

Ako podľa vás pandémia zmení svet? Aké dlhodobé dôsledky krízy očakávate?

Dlhodobé prognózy považujem vždy – a vo výnimočnom prípade korony to platí dvojnásobne – za problematické. No aj keď hrozí, že trafím vedľa, dovolím si nasledovnú predpoveď: koronavírus a kríza s ním spojená odhalili globálne prepojený ekonomický systém ako zastaviteľný a zraniteľný. Štáty sa veľmi zadlžia a vrátia sa k národným hraniciam, občania budú trpieť väčšou neistotou a existenciálnym ohrozením a dostanú sa pod silný psychický tlak.

Zároveň sa však ukázalo, že štáty a spoločnosti dokážu rozvážne a spoločne čeliť ozaj veľkým výzvam. Ako po každom zlomovom zážitku aj po tomto hádam pochopíme, že sa už nedá pokračovať tak, ako sme žili doteraz. Predpokladám, že – keď sa raz kríza skončí – po fáze hospodárskej obnovy a zdanlivej jednoty lídrov príde k zostreniu politických a sociálnych konfliktov, a neprekvapilo by ma ani, keby nastali drsné prevraty. A to najmenej z troch dôvodov.

Po prvé: musia sa rozdeliť bremená, miliardové záchranné balíčky, ktoré občanom prisľúbili vlády po celom svete. To nepôjde bez sporov a bojov. Kto musí platiť a kto nie? Všetci, ktorí sa doteraz ľahučko vyhýbali svojej (aj daňovej) zodpovednosti, už nebudú všeobecne prijímaní s takým pochopením.

Po druhé: musia sa pretvoriť ekonomické a zdravotnícke systémy, aby sa zvýšila ich odolnosť. Ktorý štát si ešte dovolí čakať na budúcu krízu nepripravený a pri dôležitých produktoch sa uspokojí s dovozom? Aj pri tejto téme očakávam búrlivé diskusie. Ako si spoločnosť cení vlastný systém pripravený na pandémiu a iné katastrofy?

A po tretie: zásadné ochranné opatrenia, ktorými štáty na koronavírus reagovali, jasne ukázali, čo všetko je možné – v pozitívnom i negatívnom zmysle: ľudia disciplinovane prijímajú aj dosiaľ nepredstaviteľné obmedzenia, bez odporu sa podriadia a mnohí dokonca vítajú štátne sledovanie, lietadlá stoja na letiskách, vzduch je čistejší, zažívame nečakanú medziľudskú aj medzinárodnú solidaritu, štáty bez podmienok rozdeľujú občanom peniaze a (nestabilné) demokracie sa pretvárajú na diktatúry a tak ďalej.

To nám pripomína, čo všetko nepredstaviteľné sa ukázalo možné. A mohlo by to viesť aj k tomu, že sa politické a sociálne požiadavky stanú radikálnejšími a alternatívy získajú silnejšie zastúpenie, takže vzrastie tlak a volanie po zmene. Chabé výhovorky, ktoré dosiaľ bránili presadiť účinné opatrenia proti desivej klimatickej katastrofe, proti ničeniu životného prostredia či sociálnym nespravodlivostiam – nič také sa údajne nedá, lebo je to pridrahé, príliš náročné, nerealistické – teraz vyznievajú smiešne.
Očakávam taktiež väčšie pochopenie faktu, že boj proti kríze umožnil štát, nie voľný trh. Neoliberálna dogma, ktorá v mnohých krajinách zničila zdravotníctvo a spustila krízu, sa azda načas skončila. Novú éru by mohla charakterizovať triezva dôvera v štát.

Dúfam, že nové uvedomenie si, čo všetko spolu dokážeme, zostane úzko spojené s tým, čo kríza takisto priniesla – novú vážnosť a odmietnutie „blbej“ nálady v polike. Azda občania v existenciálnom ohrození začnú hodnotiť politikov inak. Možno to napokon povedie k tomu, že populisti – donedávna vnímaní ako najväčšie nebezpečenstvo dneška – budú konečne rozpoznaní ako nebezpeční klamári a nahí šašovia.

Čo vám dodáva nádej?

Z niektorých kríz ľudstvo naozaj vyšlo múdrejšie. Aj skúsenosť s koronou má tri vlastnosti, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou prispejú k tomu, že sa poučíme.

  1. Ide o celosvetovú kolektívnu skúsenosť rovnakého ohrozenia: z toho sa rodí pocit spolupatričnosti, silnie empatia a solidarita.
  2. Kríza priniesla zásadné narušenie, zlom; zničila každodennú rutinu, búrala zaužívané myšlienkové stereotypy a vyžadovala od ľudí novú orientáciu v myslení a konaní. To inšpiruje intelektuálnu flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa okolnostiam.
  3. Krízu jedného dňa prekonáme. Nadobudneme pocit, že sme niečo spoločne dokázali, čo nás vytrhne z pasivity a povzbudí nás, aby sme sa pustili do ďalších veľkých výziev.