Rýchly prístup:
Preskočiť priamo na obsah (Alt 1)Preskočiť priamo na sekundárnu navigáciu (Alt 3)Preskočiť priamo na hlavnú navigáciu (Alt 2)

Rozhovor
„Dialóg neznamená presviedčať druhých za každú cenu o vlastnom názore.“

Milan Zvada je programový tvorca a dramaturg nezávislého kultúrneho centra Záhrada v Banskej Bystrici. Centrum má skúsenosti s umeleckou tvorbou v politicky ťažkých podmienkach – Banská Bystrica mala posledných päť rokov pravicovo extrémistického župana. Zvada ako partner Goetheho inštitútu v Bratislave stavia vo svojej angažovanosti sa v projekte Freiraum na skúsenosti, ktorú už Záhrada má: prostriedkami umenia a kultúry posilniť postavenie menšín a pomocou otvorenosti a rešpektu nechať zaznieť hlasy z občianskej spoločnosti.
 

Von Uwe Rada

Pracujete pre neziskovú organizáciu Záhrada v Banskej Bystrici. Čo presne Záhrada robí?
 
Záhrada je nezávislé kultúrne centrum, ktoré založili v roku 2010 študentky a študenti, umelci a dobrovoľníci z Banskej Bystrice. Zrekonštruovali sme starú, opustenú budovu a urobili z nej miesto pre akcie, výstavy a tvorbu súčasného umenia.

Čo sa zvyčajne v Záhrade koná?
 
Ročne organizujeme cez dvesto podujatí. Divadelné predstavenia, ako aj tanečné a hudobné. Konajú sa u nás workshopy a semináre, ale aj verejné diskusie o témach ako občianska spoločnosť a demokracia.
 
Slovensko patrí k tým krajinám, v ktorých je vplyv nacionalistov čoraz silnejší. Banská Bystrica patrí dokonca k regiónom, kde sa nacionalisti dostali k moci. Čo to znamená pre Záhradu?
 
Slovensko je rozdelené do ôsmych samosprávnych krajov. Žiaľ, náš kraj sa stal známy tým, že mu päť rokov šéfoval pravicovo extrémistický župan. Bol zvolený demokraticky. Ako kultúrni manažéri a manažérky, aktivisti a aktivistky sme s koncepciou, na ktorú sa zameriavame, na to zareagovali. K našim bežným umeleckým aktivitám sme dodatočne pridali happeningy, verejné diskusie a výstavy, ktoré sa venovali nášmu rastúcemu uvedomovaniu si nebezpečenstva neonacizmu. Vyhlásili sme hate speechu boj, podobne aj rétorike proti EÚ a NATO, postavili sa proti znevažovaniu menšín ako sú Rómovia, cudzinci a LGBT komunita.

Podporili vás iné organizácie?
 
Úzko spolupracujeme s Centrom komunitného organizovania a občiansko-spoločenskou platformou Nie v našom meste, ktoré poskytujú preventívne a deradikalizačné programy. Ako miesto, kde sa usporadúvajú podujatia, ponúkame samozrejme organizačnú a technickú podporu pre rôzne kampane a eventy. Našim cieľom je posilniť hlasy marginalizovaných komunít a občianskej spoločnosti, aby sme chránili spoločné hodnoty a ľudské práva.
 
Aká homogénna je nacionalistická scéna na Slovensku?
 
Ako prvé by sme si mali uvedomiť to, že nie je celkom jednoduché označiť niekoho ako „nacionalistu“. Možnosť zadefinovania závisí aj od krajiny a regiónu. Pojem „nacionalista“ môže mať pre rozličných ľudí celkom rozdielne významy – v hre je aj miera emocionálnosti. Osoby, prípadne skupiny, ktoré označujeme ako „nacionalisti“ sú taktiež ťažko definovateľné. Majú však niekoľko vecí spoločných, napríklad rétoriku alebo určité názory. Väčšinou sú euroskeptickí, nepriateľskí voči cudzincom, politicky pravicovo orientovaní, niekedy dokonca konšpiratívni. A predsa sú inteligentní, vzdelaní. Títo ľudia môžu byť naši susedia, naša rodina, pracujú ako učitelia a učiteľky, predavači, predavačky. A aj oni chodievajú na naše podujatia.

Čo očakávate od dialógu s takýmito ľuďmi? Skutočne sa s nimi rozprávať? Táto otázka je zároveň témou projektu Freiraum v Štokholme.
 
Záhrada ako organizácia nemá jasne stanovenú stratégiu, keď ide o to, či sa rozprávať alebo nerozprávať s „nacionalistami“. Sme otvorená platforma pre rozmanité stretnutia. Ak je dialóg zdvorilý a partneri/partnerky v rozhovore sa navzájom dokážu rešpektovať, neexistuje žiadny dôvod takýto rozhovor odsudzovať. Je však dôležité mať zodpovedajúce schopnosti a informácie, aby sme takýto rozhovor dokázali viesť.
 
Váš osobný názor na túto tému?
 
Myslím, že by cieľom takýchto dialógov nemalo byť presviedčať ľudí iného názoru za každú cenu o tom vlastnom. Postačí, keď budeme počúvať a necháme druhých rozprávať. Priebeh takéhoto rozhovoru nemožno nikdy predvídať, stojí teda vždy za to skúsiť to. Myslíme si, že niekedy postačí kratučká veta alebo jediné slovo, aby z dlhodobého hľadiska vyvolali zmenu názoru alebo jeho posun.
 
Aká je aktuálna politická situácia v Banskej Bystrici?
 
V novembri 2017 sa udial politický zvrat. Neslávneho župana nahradil nezávislý demokratický kandidát Ján Lunter. To však neznamená, že v našich aktivitách poľavíme. Na sociálnych sieťach naďalej existuje propaganda, ktorá má pochovať demokratické hodnoty, šíri dezinformácie, nepravdivé správy a konšpiračné teórie. Na druhej strane je veľmi ťažké usmerňovať verejnú mienku a kontrolovať virtuálny priestor bez toho, aby sa pritom neobmedzovali základné občianske práva a slobody a súčasne sa nevystaviť výčitke cenzúry.

Vo Varšave banskobystrickú Záhradu vyžrebovali ako tandemového partnera k Aténam. Vy a aténski partneri ste sa už vo Varšave spoznali. Označili by ste vaše rozhovory sa užitočné?
 
Každopádne. Bez toho, aby to znelo ezotericky. Bolo to niečo ako osudové stretnutie. My, ako aj aténska „Temporary Academy of the Arts (PAT)“, ktorú spoluzaložila a vedie Elpida Karaba, máme veľkú chuť postaviť spoločne niečo na nohy. Aj Juliane Stegner, šéfka programu Südosteuropa v Aténach, je úžasný, veselý človek, s ktorým je potešenie pracovať, zároveň chápe vážnosť situácie. Vo Varšave sme si navzájom predstavili našu každodennú prácu a veľa sa rozprávali. Teším sa, že budeme organizovať výmenné workshopy pre lokálnych vizuálnych a performatívnych umelcov a umelkyne, pedagógov a pedagogičky, v rámci ktorých ponúkneme aj prednášky pre študentov a verejnosť.
 
Otázka z Banskej Bystrice znela: „Ako by sme mohli efektívnejšie ovplyvniť verejnú diskusiu o hraniciach, slobode a demokracii?“ Aký druh odpovede očakávate od vašich partnerov v Aténach?
 
Otázka nie je celkom jednoduchá. Každopádne očakávame inšpiráciu a viac vedomostí o nás samých, z ktorých by sme mohli v našej práci ťažiť. Aj viac povedomia o rešpekte a tolerancii v diskusii o istých témach. Celkom prakticky nám však ide aj o rozvíjanie nových formátov, ktorými integrujeme publikum v našom umeleckom centre, napríklad: Ako pritiahneme občanov a občianky do verejnej debaty mimo inštitúcií? Ako by sme ich mohli oboznámiť s rozpormi a nebezpečenstvami politickej, mediálnej a ideologickej manipulácie so skutočnosťou? Naši partneri majú veľa skúseností s tým, ako zaobchádzať s rozdielom medzi verejným a súkromným priestorom, umením a pedagogickou praxou mimo inštitúcií. Práve na to by sme radi nadviazali.
 
Ako vyzerá časový plán spolupráce medzi Banskou Bystricou a Aténami?
 
V máji plánujeme stráviť týždeň vAténach. Takýto pobyt je pre nás dôležitý, chceme tam spoznať mestský kontext, aby sme sa pripravili na naše prednášky na jeseň, tu na Slovensku. Samozrejme v budúcnosti sú naplánované ďalšie aktivity ako výstavy a workshopy, ale to závisí aj od entuziazmu našich potenciálnych účastníkov a účastníčok.