Francúzsky filozof Georges Bataille vo svojej knihe Prekliaty podiel (1949) slávne poznamenal: "V tomto prípade ide o dar: "V súčasných podmienkach sa všetko sprisahalo, aby zastrelo základný pohyb, ktorý smeruje k obnoveniu funkcie bohatstva, k darovaniu, k mrhaniu bez protislužby." Jeho vízia bola všeobecnou ekonomikou, skúmaním ľudskej hospodárskej činnosti v oveľa širšom, ekologickom rámci. Naznačuje, že v rozpore so základnými predpokladmi (neo)klasickej ekonómie nie je štandardným stavom vecí v planetárnom prostredí materiálny alebo energetický nedostatok, ale skôr všadeprítomný nadbytok - "luxusné plytvanie energiou v každej podobe", ktoré sa prejavujú v bujnej architektúre zložitých organických telies alebo v neprestávajúcej darcovskej činnosti Slnka (ktoré bombarduje planétu vysokoenergetickými časticami tak intenzívne, že ľudská ekonomika bola doteraz schopná využiť len zlomok tohto "daru, ktorý sa stále rozdáva"). Inými slovami, nedostatok je umelý: je funkciou neschopnosti plne využiť planetárne bohatstvo.
Takáto perspektíva sa podobá niektorým raným neolitickým reverzným utópiám. Stačí si vziať príklad knihy Jamesa C. Scotta Against the Grain (2017), ktorá spopularizovala predstavu, že prijatie poľnohospodárstva ako hlavného zdroja živín a spoločenskej obživy išlo ruka v ruke s centralizáciou moci v štruktúrach raných mestských štátov v Úrodnom polmesiaci. To, čo Scott nazýva "obilný komplex", slúži ako základný modul novej spoločenskej organizácie, ktorá využíva domestikáciu rastlín a zvierat a vedie k opusteniu oportunistického spôsobu života charakteristického pre rané neolitické komunity - spôsobu života, ktorý sa spoliehal na viaceré siete obživy vrátane lovu, zberu potravy alebo rybolovu, teda bez uprednostňovania poľnohospodárskeho spôsobu výroby, ako tomu bolo v mestských štátoch ako Ur, Uruk alebo Babylon. Rané neolitické spoločenstvá sú tiež projekčnými plochami pre utopické sociálne predstavy, od anarchoprimitivizmu až po chápanie darovania ako prvotného ekonomického vzťahu Kojina Karataniho, ktoré sú príkladom praktík "každodenného komunizmu" konceptualizovaného antropológmi, ako sú Marcel Mauss alebo David Graeber.
AmbíciE Cyklu
Ambíciou prednáškového cyklu Goetheho inštitútu v Bratislave The Gift That Keep on Giving je skúmať výmenu darov ako latentný prísľub budúcej postkapitalistickej ekonomiky, prispôsobený podmienkam 21. storočia v hlbokej spätosti človeka s planetárnou realitou. Hoci posledné desaťročia zaznamenali obrovský intelektuálny rozvoj, pokiaľ ide o historickú, politickú a ekologickú konceptualizáciu tohto prepojenia, jeho ekonomické základy zostávajú nejasné. Jedna vec však je istá: realita neskorokapitalistickej ekonomiky platforiem, ktorá sa otvára smerom k rôznym postkapitalistickým budúcnostiam zahŕňajúcim nové modely vykorisťovania, ako aj modely planetárnej spolupráce. Môže si za takýchto okolností ľudstvo ako biologický druh darovať ten najštedrejší zo všetkých darov, ktorých sa zdá byť schopné – dar spravodlivej, dôstojnej, autonómnej a spoločnej existencie?
Publikum a otázky
Goethe-Institut na Slovensku podľa svojej definície podporuje rozvoj kultúrnych postupov v najširšom zmysle slova, ktoré zahŕňajú súčasné vizuálne a performatívne umenie, dizajn, architektúru či digitálne médiá. Séria Dar, ktorý stále dáva chápe pracovníkov v týchto oblastiach ako aktérov vytvárania budúcej ekonomiky daru a spolupráce. Keďže myšlienku "ekonomiky zdieľania" si do veľkej miery monopolizovali korporátne digitálne platformy, je potrebné prehodnotiť inštitucionálny rámec kultúrnych praktík tak, aby poukazoval za hranice spolupráce a výmeny darov len ako adaptácie na neisté podmienky a aby z oboch pojmov nerobil alibi inštitucionalizovanej ekonomickej úspornosti. Tým sa do popredia dostávajú niektoré zásadné otázky: Aké koncepty a nástroje potrebujú kultúrne inštitúcie a pracovníci, aby mohli pôsobiť prefiguratívne pri vývoji nových ekonomických modelov? Aké paradigmy takéhoto konania sú k dispozícii v rôznych geografických, historických a kultúrnych kontextoch?Celkový obraz
Vznikajúci celkový obraz, ktorý séria poskytuje, je planetárny a zároveň má široký záber. Vyzýva k väčšej integrácii heterodoxného ekonomického myslenia do vzdelávania kultúrnych pracovníkov a do ich inštitucionálnej praxe. Za týmto účelom sleduje séria súlad medzi poznatkami teoretikov, antropológov, ekonómov, ako aj kultúrnych organizátorov, ktoré spoločne zachytávajú to, čo možno vyjadriť pôvabným, zloženým nemeckým výrazom Gelingensbedingungen - krajinu podmienok možností prefiguratívneho snaženia. Keď sa nám táto krajina odvíja pred očami, možno dokonca zistíme, že tieto podmienky možnosti tu už boli veľmi dlho, možno dokonca od začiatku počítania času.Podujatia
Všetky podujatia sa konajú v angličtine online cez Zoom
