V malom moravskom meste sa prvý marcový týžden konala rečnícka súťaž v nemeckom jazyku – od účastníkov to vyžadovalo nevyhnutnú dávku odvahy, keď sa mali postaviť pred publikum, aby predniesli svoj príspevok.
Prednášať reč na verejnosti je samo o sebe náročné. Rečniť v cudzom jazyku pred publikom a porotou, v ktorej sedia samí porotcovia, ktorých rodným jazykom je nemčina, a ktorí postrehnú aj najmenšiu chybičku, to už vyžaduje nevyhnutnú dávku odvahy.
A presne to robia študenti stredných škôl z Moravy a zo Slovenska. Od roku 2000 sa na Gymnáziu Břeclav koná každoročne rečnícka súťaž, s podporou Goetheho-inštitútu v Prahe a Rakúského inštitútu v Brne, ktoré poskytujú ceny pre účastníkov a ktorých zástupcovia sú členmi poroty. Vždy je stanovená spoločná téma, v tomto roku to bolo “Súkromie online (?)”, ku ktorému si každý súťažiaci pripraví 4-5 minutový prejav. Po ňom (a samozrejme po búrlivom potlesku) následujú otázky, na ktoré musí spontánne odpovedať.
Tohtoročnej súťaže, ktorá sa konala 5. 3. 2014, sa zúčastnilo 7 súťažiacich. Všetky príspevky boli zrozumiteľné a svedčili o dôkladnej a premyslenej príprave rečníkov. Už aj toto bolo ich veľkým úspechom. Počuli sme okrem iného prejav o skutočnej a predstieranej identite na internete, v jednom príspevku podnikol rečník cestu časom, aby ukázal, že od doby kamennej majú ľudia potrebu zdielať svoje príbehy – či už sa jedná o nástenné maľby alebo o komunikáciu prostredníctvom facebooku.
V tomto roku vyhrala Veronika Radičová z Gymnázia Malacky (Slovensko) s príspevkom “Internet ako archív života”. Druhé miesto obsadila Denisa Skládalová z Gymnázia Břeclav, ktorá hovorila o tom, že facebook môže byť “dobrý sluha, ale tiež zlý pán”, a ktorá tiež odvážne priznala svoju miernu závislosť na internete. Tretia bola Iveta Žákovská z Gymnázia Třebíč s príspevkom “Sme skutočne tým, kým sme?” Tieto tri dievčatá zaujali najviac svojimi prejavmi porotu, v ktorej boli pani Cordula Hunold z Goethe-inštitútu, pán Norbert Conti z Rakúskeho inštitútu v Brne a z partnerského gymnázia Laa an der Thaya učiteľ Helmut Pietsch so štyrmi svojimi žiakmi.
Aj keď to možno znie ako klišé, v tejto súťaži nakoniec zvíťazili všetci. Získané skúsenosti (prekonanie nervozity, schopnosť predniesť prejav a bez prípravy reagovať na otázky v cudzom jazyku) určite posilnili sebevadomie všetkých rečníkov.
Vďaka kladnému ohlasu všetkých zúčastnených sa určite aj v nasledujúcich rokoch nájdu ďalší odvážni študenti a študentky, ktorí prijmú pozvanie na túto súťaž.
Na súťaž dorazili porotcovia z rakúskej partnerskej školy v Laa, z Rakúskeho Inštitútu v Brne a aj z Goetheho-Inštitútu v Prahe. Veronika navštevuje Gymnázium v slovenských Malackách, ktoré je partnerskou školou Gymnázia v Břeclavi a rovnako školou v rámci iniciatívy PASCH.
Prečítajte si, čo napísala Veronika o svojom vystúpení:
„Dňa 5. marca 2014 som sa ako jediná slovenská žiačka zúčastnila na Gymnáziu v Břeclavi zaujímavej a veľmi nevšednej rečníckej súťaže, ktorej cieľom bolo ukázať zúčastneným, že aj v cudzom jazyku dokážeme presvedčivo vystupovať. O úspechu súťaže svedčí aj jej štrnásťročná tradícia a pestré zloženie poroty, ktorej členovia pochádzali z Rakúska a Nemecka. Porota bola pestrá aj z vekového hľadiska, pretože okrem zástupcov Goetheho-Inštitútu a Rakúskeho Inštitútu v nej zasadali aj žiaci gymnázia z rakúskeho mesta Laa an der Thaya, ktorí sprevádzali svojho profesora.
Túto súťaž poznám z minulého školského roka, ktorej som sa ale vtedy zúčastnila iba ako divák. Táto súťaž bola pre mňa veľmi obohacujúcim zážitkom, ktorý inšpiroval určite nielen mňa do budúcnosti. Účastníci si mali pripraviť asi päťminútový rečnícky príspevok na momentálne veľmi aktuálnu tému „Súkromný život na internete?“ a ho predniesť pred porotou a publikom. Súčasťou výstupu boli aj pohotové odpovede na otázky položené poslucháčmi na konci príspevku, ktoré mali ukázať našu duchaprítomnosť a schopnosť reagovať v cudzom jazyku. Okrem jazykových schopností sa hodnotila hlavne obsahová stránka príspevku a schopnosť súťažiaceho zaujať poslucháča. Samozrejme nie je jednoduché obhajovať vlastné názory v cudzom jazyku, ale všetci boli veľmi milí a svojimi otázkami nám na konci prejavu dokonca pomohli.
Je teda zbytočné mať zo súťaže strach, nakoľko nejde o bezchybnú nemčinu (veď nemčina nie je našim materinským jazykom), ale predovšetkým o vynikajúce nápady!“