Žiadosť o zamestnanie Znalosti nemeckého jazyka v životopise

A knowledge of a language is often a requirement for the job.

Jedni píšu o „znalostiach, v ktorých sú schopní komunikovať“ ihneď ako si vedia objednať kávu. Iní napíšu „Nemčina: C2“ bez ďalšieho vysvetľovania. Znalosti cudzieho jazyka patria samozrejme  do každého životopisu. Ale ako ich správne opísať?

Zahraniční uchádzači o zamestnanie, ktorí chcú pracovať v nemeckých podnikoch, by mali vo svojich podkladoch presne uviesť, ako dobre nemčinu ovládajú, aká je ich materinská reč a prípadne ktoré ďalšie jazyky ovládajú. Ako však realisticky zhodnotiť vlastnú úroveň jazykových vedomostí? A ako to správne napísať do životopisu? V bežných príručkách pre uchádzačov o zamestnanie býva rozdiel medzi základnými, dobrými, veľmi dobrými, plynulými a komunikatívnymi znalosťami veľký, pričom jednotlivé úrovne nie sú vždy definované. Diferencované kritériá klasifikácie ponúkajú úrovne A1 až C2 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (GER), ktorý bol v roku 2001 vyvinutý Radou Európy. Podľa tohoto rámca sa dnes orientuje väčšina jazykových škôl. Uchádzači o prácu majú teda možnosť si vybrať, či vo svojom životopise uvedú zastaralý opis svojich znalostí, alebo použijú úrovne GER.

Poznajú zamestnávatelia referenčný rámec?


Paul Ebsen zo Spolkovej agentúry pre prácu hovorí, že niektorí zamestnávatelia v Nemecku ešte nie sú s GER dôverne oboznámení. Pretože v požiadavkách na profily zamestnancov sa v ponuke  pracovných miest nenachádzajú údaje, týkajúce sa tejto skutočnosti.  „Vo väčšine pracovných ponúk je uvedené „dobrá znalosť nemčiny“. Niekedy sú vyžadované iba základné znalosti. Vtedy samozrejme stačí, pokiaľ vie uchádzač preukázať, že navštevoval jazykový kurz. A keďže sa stretávame čoraz častejšie s azylantami, uspokojuje sa čoraz viac spoločností v Nemecku s dobrými znalosťami angličtiny“, nechal sa počuť Ebsen.

Nadja Fügert pôsobí od dvadsiatich rokov ako docentka pre Deutsch als Fremdsprache (DaF) a vypracovala tréning uchádzačov pre ľudí, ktorí sa nemecky učia ako druhý jazyk. Odporúča mnohým uchádzačom, aby pri opise svojich jazykových zručností v životopisoch používali jazykové úrovne GER: „V menších alebo stredných podnikoch, ktoré pôsobia napríklad v oblasti IT a s rečou (rozprávaním) nemajú veľa spoločného, sa môže stať, že šéf číta životopisy a úrovne A1 alebo B2 mu nič nehovoria. Keď sa však jedná o prácu v kancelárii, alebo keď vo firme majú pracovníka zodpovedného za personálne otázky, dá sa predpokladať, že jazykové úrovne sú mu známe.“

 Pokiaľ sú jazykové znalosti pre určitú pozíciu vyslovene vyžadované, mali by ich uchádzači uvádzať nielen v životopise, ale aj v motivačnom liste. Vysvedčenia a certifikáty prirodzene vytvárajú dobrý dojem, pokiaľ zodpovedajú požiadavkám a kompetenciám uchádzača o prácu. „Kto ovláda nemčinu na úrovni C1, ale môže ku životopisu priložiť  iba Zertifikat Deutsch, nie je vždy vhodné, aby tak robil, pretože to môže odvrátiť pozornosť od jeho aktuálnej kvalifikácie“ povedala Nadja Fügert. Radí uchádzačom, aby miesto toho opísali svoje znalosti, ktoré zamestnávateľovi ponúkajú a kde ich nadobudli. Pritom platí: čím sú údaje konkrétnejšie, tým lepší obraz o jazykovej úrovni uchádzača si zamestnávateľ môže urobiť.

Ani sa nepodceňovať, ani nepreceňovať
 

Pri posudzovaní vlastných vedomostí je obzvlášť dôležité, nepozerať sa na seba príliš kriticky, vysvetľuje Nadja Fügert. Ako docentka sa často stretáva s uchádzačmi, ktorí svoje vlastné kompetencie hodnotia príliš negatívne: „Častokrát mi študenti plynulou nemčinou vysvetľujú, že takmer nič nevedia. Kto sa podceňuje, mal by si vypočuť názor na svoje schopnosti od učiteľa jazyka alebo aspoň od priateľa/známeho.“ Aby sa však neskôr pri pohovore vyhol trápnym momentom, nemal by sa v životopise ani preceňovať, ale byť čo najúprimnejší. „Keď zamestnávatelia vyžadujú v pracovnej ponuke „plynulú nemčinu“, alebo pokiaľ uchádzač tvrdí, že ju ovláda, môže sa stať, že pohovor bude prebiehať v nemčine“, hovorí Ebsen.

A potom nebyť nervózny, ak si kandidát na miesto vopred premyslí vhodné odpovede na bežné otázky. Pri rozhovore treba predovšetkým zachovať kľud. „Veľa ľudí, pre ktorých nemčina nie je materinským jazykom, si myslí, že keď použijú nesprávnu koncovku prídavného mena, zlyhajú pri prijímacom pohovore. To samozrejme nie je pravda. Schopnosť komunikovať a odborné zručnosti sú v neistých prípadoch dôležitejšie“, hovorí Nadja Fügert. Aj keď v prijímacom rozhovore padne reč na jazykové vedomosti, mali by ku tejto téme uchádzači pristúpiť ofenzívne a vyhlásiť, že prípadné jazykové ťažkosti na pracovisku prekonajú a prečo nebude preto prevádzka firmy nijako dotknutá. Rôzne inštitúcie preto ponúkajú špeciálne tréningy pre uchádzačov o zamestnanie, ktorých materinským jazykom nie je nemčina. Tieto programy môžu byť veľmi nápomocné a čiastočne ich financuje Spolková agentúra pre prácu.

LITERATÚRA

Nadja Fügert / Ulrike Richter: Bewerbungstraining: Kursmaterial Deutsch als Zweitsprache. Niveau A2-B1. Stuttgart, 2009

Jasmin Hagmann / Christoph Hagmann: Erfolgreich bewerben mit Migrationshintergrund. Freiburg, 2012.