Výslovnosť
AKO PROSÍM?

Mnohým študentom nemčiny sa dá len ťažko rozumieť.  Je to preto, lebo vo výučbe nemčiny ako cudzieho jazyka  sa nacvičovaniu výslovnosti venuje často len malá pozornosť. Pritom je dobrá výslovnosť pre bezproblémovú komunikáciu podstatná a prispieva k tvorbe identity, hovorí Lisa Göbel, školiteľka výslovnosti.
 

Pani Göbel, možno sa učiť nemčinu, bez aktívneho precvičovania výslovnosti?

Ak chcete len písať, tak áno. Ak však chcete aj ústne komunikovať, treba si hovorenie a počúvanie intenzívne precvičovať. Často dostávam mejly od študentov nemčiny, ktorí síce píšu na úrovni C1, ale pri hovorení majú vo fonetike veľa deficitov. To vedie k tomu, že im zle rozumieť.

Aké sú hlavné dôvody?

Dĺžka vokálov je v nemčine veľmi dôležitá. Náš jazyk je pomerne bohatý na vokály, je to komplexný systém. Väčšine tých, ktorí nie sú rodenými hovoriacimi vokály spôsobujú ťažkosti. Z toho vzniká množstvo nedorozumení. Ďalším dôležitým bodom je slovný prízvuk. Ak ich hovorca použije nesprávne alebo príliš slabo, nemožno mu rozumieť. 

Môžete uviesť príklad?

Rozdiel medzi slovami „lahm“ a „Lamm“ je pre rodených hovoriacich jasný. Veľa študentov nemčiny musí však najskôr počuť rozdiel medzi dlhým a krátkym vokálom a naučiť sa ho vyslovovať. Alebo slovný prízvuk slova „Käse“. Je položený na prvej slabike „KÄse“ čo je v nemčine veľmi častý prípad. Ak niekto povie „KäSE“  a položí prízvuk na druhú slabiku, potom Nemci rýchlo myslia na nejaké „See“ (jazero) a pýtajú sa: „Aké jazero (Welchen See)?“

Sú ešte aj ďalšie dôvody, prečo študentom nemčiny často zle rozumieť?

Aj záverové spoluhlásky „p“, „t“ a „k“ sú veľmi dôležité na porozumenie v ústnej komunikácii. Ak tieto hlásky nie sú vyslovované zreteľne a s dôrazom, znie povedané veľmi nejasne. Popritom zohráva úlohu aj spodobovanie. V nemčine sa znelé spoluhlásky, ako sú „b“, „d“ a „g“ na konci slova a na konci slabiky menia na neznelé „p“, „t“ a „k“. Teda  z „lieb“ sa stane „liep“, „Wald“ sa vysloví ako „Walt“ a „Weg“ ako „Wek“. 

VÝSLOVNOSŤ: LEN ZRIEDKAKEDY TÉMOU VYUČOVANIA

Ak je dobrá výslovnosť taká dôležitá, prečo hrá tréning výslovnosti vo vyučovaní nemčiny takú bezvýznamnú úlohu?

Mnoho učiteľov hovorí, že na to jednoducho nemajú čas. Vyučovanie je obyčajne koncipované tak, že najdôležitejšiu úlohu zohrávajú gramatika a slovná zásoba. V učebniciach sa síce nachádzajú cvičenia výslovnosti, týmito sa však vyučujúci zaoberajú len okrajovo alebo ich preskočia. Dôvodom je často, že je fonetike pri príprave učiteľov nemčiny venovaný malý priestor, a vyučujúci samotní o nej vedia len veľmi málo.

Čo je pre študentov nemčiny vo vzťahu k nemeckej výslovnosti obvzlášť ťažké?

Pre mnohých je neobvyklé, že treba pomerne naširoko otvoriť ústa a že pery sú také aktívne. V mnohých iných jazykoch to tak nie je. Okrem toho je na vytvorenie prízvučných slabík potrebné veľké napätie. Neprízvučné slabiky sa v kontraste k tomu tvoria veľmi ľahko. Pomocou tohto kontrastu má nemčina osobitný zvuk. Ruština a francúzština znejú napríklad oveľa melodickejšie. Keď prenesú Rus alebo Francúzka melódiu ich materinského jazyka do nemčiny, veľa Nemcov má automaticky problém hovorenému porozumieť. 

Do akej miery zlepšuje tréning výslovnosti schopnosti komunikácie študentov nemčiny?

Kto vyslovuje správne vokály a prízvuky, tomu je oveľa lepšie rozumieť a nemusí viac zažívať to, že sa ho ľudia opätovne pýtajú. Pre učiacich sa je to trápna a nepríjemná skúsenosť. Okrem toho sa školí vnímanie: učíte sa počuť rozdiely, napríklad v dĺžke vokálov. Tým pádom môžu učiaci sa lepšie porozumieť hovorenej nemčine. Ľahšie napríklad spoznáte rozdiel medzi „Bahn“ a „Bann“ alebo medzi „wen“ a „wenn“. K tomu sa ešte pridáva: kto vie, ako znejú štandardné hlásky v nemčine, získa aj cit pre odlišné hlásky a tým aj lepší prístup k rôznym variantom nemčiny.

VÝSLOVNOSŤ VYTVÁTA AJ IDENTITU

V jednej publikácii ste výslovnosť označili za časť tvorby identity. Čo ste tým mysleli?

Vždy znovu mi napadá, že sa niektorí študenti pri intenzívnom tréningu výslovnosti dostanú po určitú hranicu. Všimnú si potom: Keď chcú správne hovoriť po nemecky, musia sa počas rozprávania vzdať svojej pôvodnej identity ako hovorcu s prízvukom a zvyknúť si na nový spôsob rozprávania a tým aj na novú identitu. Lebo aj telesný postup hovorenia sa mení. Na to, aby sme sa naučili hovoriť po nemecky bez prízvuku je potrebné vysoké napätie hovorových prúdov: pery sú aktívne a jazyk musí pracovať s veľkou námahou. Tým sa mení základný pocit pri hovorení, a hlas získava často iný zvuk. Pretože hovorenie a hlas sú niečim veľmi osobným, je preto práca s nimi spojená s osobnosťou a s identitou. Učiaci sa sa cítia istejšie a lepšie pri hovorení, keď vedia, že slová vyslovujú správne. Kto sa viac v reči necíti úplným cudzincom, ten zmení aj svoj pocit identity a svoj vzťah ku krajine, v ktorej žije. Pocit cudzoty ustúpi.
 

Lisa Göbel, ročník 1985, študovala Vedu o hovorení (výslovnosti) a súčasne získala vzdelanie ako učiteľ pre oblasť hovorové
ho prejavu. Pracuje v slobodnom povolaní ako trénerka výslovnosti a komunikácie v Berlíne so študentami nemčiny ako aj s ľuďmi hovoriacimi nárečím a ponúka aj vzdelávanie v oblasti fonetiky pre učiteľov nemčiny ako cudzieho jazyka.