Divadelná hra pri vyučovaní cudzích jazykov Také divadlo!

Trieda zmenená na divadelné javisko.
Trieda zmenená na divadelné javisko. | Foto: © Bernhard Ludewig

Dramaticko-pedagogické metódy sa už niekoľko rokov čoraz viac používajú aj v didaktike cudzieho jazyka. Prečo fungujú a ako sa dajú integrovať do vyučovania? Môžete si to aj sami vyskúšať pomocou herných impulzov.
 

Zástancovia dramaticko-pedagogických metód pri vyučovaní cudzieho jazyka uvádzajú ako výhody tohto spôsobu práce: podporu aktívneho a kooperatívneho učenia (Birnbaum 2013), študenti tvoria vlastné stratégie, ako sa vyhnúť chybám (Johnstone 2010), podporu predstavivosti, spájanie učiva s emóciami a rozvoj komunikatívnej kompetencie (Haftner & Kuhfuß 2014).
 
Existuje viacero prístupov k práci s divadelnými metódami vo vyučovaní. Študenti môžu spracovať v jazykovom vyučovaní už existujúce divadelné hry a eventuálne ich uviesť v upravenej verzii (Birnbaum 2013). Učitelia cudzích jazykov môžu použiť jednotlivé impulzy z divadelnej pedagogiky a takto sprostredkovať konkrétne učivo, ako napríklad precvičovať gramatické štruktúry alebo jazykové pravidlá v scénkach (vgl. Kirsch 2013). Okrem toho môžu učitelia siahnuť po improvizovanom divadle, kedy študenti v momente a celkom spontánne improvizujú scénku (Haftner & Kuhfuß 2014). Všetky prístupy majú spoločné zapojenie tela a hru s predstavivosťou. Týmto spôsobom sa fiktívne situácie stávajú skoro reálne pôsobiacimi udalosťami. Učí sa v pohybe, celým telom a zapojením ostatných zmyslov.

Krátke scénky môžu podporovať učenie jazykov. Krátke scénky môžu podporovať učenie jazykov. | Foto: © Martin Welker

Aspoň raz nebyť sám sebou

Hranie divadla nám umožňuje byť niekym iným. Študenti si neberú chyby, ktoré fiktívna postava urobí počas hry, až tak veľmi osobne. Okrem toho je scénka oveľa dôležitejšia ako malé jazykové nezrovnalosti. Dramaticko-pedagogické cvičenia podporujú nielen spontánnosť, ale aj kreativitu zúčastnených. Hra s fiktívnou postavou odbúrava zábrany pri voľnom hovorení a podporuje používanie jazyka. Počas všedného dňa sústavne improvizujeme a spontánne reagujeme rečovo na naše okolie. V mnohých dramaticko-pedagogických cvičenach môžu byť takéto situácie simulované fiktívnou realitou. Krátke ponorenie do tohto iného sveta umožňuje študentom používať presne tú slovnú zásobu a jazykové štruktúry, ktoré už ovládajú. Ak im bude chýbať slovíčko, z vlastnej iniciatívy sa spýtajú alebo si ho sami vyhľadajú. Takto sa vytvoria predpoklady pre učenie na základe vlastnej iniciatívy a za účasti pozitívnych emócií pri učebnom procese.

Príprava je rozhodujúca

Obzvlášť dôležité je vytvoriť pre študentov bezpečné prostredie. Iba ak sa skupina cíti dobre, dokáže učiteľ priviesť študentov, niekedy na začiatok, aj do neobvyklých situácií. Študenti s čiastočne obmedzenými jazykovými znalosťami sa odvažujú do neistého terénu. Naviac sa od nich očakáva práca s intímnymi záležitosťami, ako sú emócie a voľné asociácie. Pocit základnej bezpečnosti učiteľ zabezpečí len tak, že sa prispôsobí úrovni študentov. Nemal by mať ostych predviesť skupine veci, ktoré by mimo divadelného rámca mohli pôsobiť „trápne“.  Potom budú mať aj študenti odvahu toto urobiť a spoločná hra sa môže začať. Okrem toho musia pochopiť, že chyby sú dôležitým a nevyhnutným krokom počas učebného procesu, pretože v tejto fáze môžu byť ešte odstránené.
 
Cvičenia, na uvoľnenie tela, sú dôležité. Cvičenia, na uvoľnenie tela, sú dôležité. | Foto: © Martin Welker

Zapracovanie divadelnej zložky do vyučovania nemčiny ako cudzieho jazyka

Ako pred pretekmi v športe, je aj pred komplexným scénických hraním dôležité zahriatie tela a ducha v skupine. Na to sú určené cvičenia a hry, ktoré skupine prinesú vhodnú dynamiku. Rovnako môže pomôcť uvoľnenie napätia alebo zoznam niekoľkých slovíčok na bezstarostnú hru. Niekedy tiež môže dobre zafungovať, dôkladná príprava hodiny. Ak má byť cieľom hodiny hra „Lavica v parku“, pri ktorej sa stretnú dve osoby na javisku ako fiktívne postavy a vedú krátky improvizovaný dialóg, je dôležité, že študenti už predtým tieto postavy vytvorili a precvičili si štruktúru dialógu. Vo všeobecnosti by mali byť divadelné scénky dobre naplánované, ale aj realizované neskôr počas vyučovania s nevyhnutnou flexibilitou zo strany učiteľa. Učiteľ môže dať jazykové pravidlá k dispozícii predtým alebo potom. Ak sa opätovne objavia určité chyby, môže si robiť poznámky počas časti predstavenia a na záver sa im presnejšie venovať. Nové slovíčka, ktoré spontánne vyplynú počas priebehu práce, je možné vypísať pre všetkých. Dôležité je, hru prerušovať len ak je to nevyhnutné.
   

Literatúra

Birnbaum, Theresa (2013): Die Rolle von kooperativem Lernen und Dramapädagogik in Bezug auf das fremdsprachliche Handeln – Aktionsforschung zum DaF-Theaterprojekt Entre bastidores mit den Physikern an der Universidad de Salamanca. In: Scenario Journal 7. Jg., H. 1, S. 40-59.
 
Haftner, Magdalena /Kuhfuß, Anne-Marie (2014): Ich habe gar nicht gemerkt, dass ich Deutsch spreche – Wie die theatrale Erfahrung des Improvisationstheaters freies und authentisches Sprechen erlebbar macht und die kommunikative Kompetenz fördert. In: Bernstein, Nils/ Lerchner, Charlotte (Hg.): Ästhetisches Lernen im DaF-/DaZ-Unterricht. Literatur – Theater – Bildende Kunst – Musik – Film. Göttingen: Universitätsverlag Göttingen, S. 217-233.
 
Johnstone, Keith (2010): Improvisation und Theater. Berlin: Alexander Verlag.
 
Kirsch, Dieter (2013): Szenisches Lernen. Theaterarbeit im DaF-Unterricht. Ismaning: Hueber Verlag.