Sebahodnotenie vo vyučovaní
Tu som, tam sa chcem dostať

Sebahodnotenie pomáha pri aktívnom riadení vlastného procesu učenia. Je dôležitým krokom na ceste k väčšej samostatnosti. Čo je dôležité, aby sa tento krok podaril? Aké spôsoby existujú? Ako ovplyvňuje sebahodnotenie rolu učiteľa?

Keď sa študenti sami hodnotia, preberajú úlohu, ktorú učitelia zvyčajne vnímajú ako jednu zo svojich kľúčových kompetencií. Aj študenti zvyčajne očakávajú, že ich učitelia budú opravovať a že dostanú spätnú väzbu o silných a slabých stránkach. Učenie nie je ale pasívnym procesom. Nenaučíme sa 1:1, čo je prezentované: Nové poznatky musíme prijímať otvorene a stotožniť sa s nimi. Pre študentov je tiež dôležité, bez ohľadu na to, či chodia na vyučovanie, podieľať sa, pokiaľ je to možné, na riadení vlastného učenia. Musia vedieť, či dosiahli svoj cieľ. Ciele môžu byť vonkajšie – úloha, kurz, skúška, ale študenti si ich môžu stanoviť aj sami.

Jasné kritériá pomáhajú pri sebahodnotení

Sebahodnotenie pomáha študentom spoznať ich silné a slabé stránky a tomu prispôsobiť postup pri učení. Zoznamy toho, čo už viem, ktoré sú použité spolu s ostatnými kontrolnými zoznamami jazykového portfólia, umožňujú študentom samostatné ohodnotenie jazykovej úrovne. Prostredníctvom zoznamov toho čo dokážem, ktoré sú rozdelené podľa zručností, je napríklad zreteľné, že študentka alebo študent má oveľa vyššiu úroveň v čítaní ako ostatných oblastiach.

Veľa učebníc už prebralo tento princíp a na konci každej vyučovacej jednotky je zoznam, kde študent vyplní to čo dokáže a ktorý sa vzťahuje na vyučovacie ciele predošlej lekcie. Študenti označia, čo dobre ovládajú, čo si chcú ešte lepšie osvojiť alebo pričom potrebujú pomôcť.

Hodnotiace kritériá je možné zostaviť tiež pre jednotlivé úlohy, napríklad pre prezentáciu, plagát alebo text. Dvojaké využitie týchto kritérií bude jasné napríklad pri príprave na skúšku. Ak poznajú študenti kritéria hodnotenia písomnej úlohy, môžu aj samostatne precvičovať, čo ešte dobre neovládajú. Pri samotnej skúške, kedy sa študenti nemôžu odvolať na pomoc učiteľa, slúžia ako kontrolný mechanizmus, kedy si študenti dávajú pozor na určité chyby alebo formulácie.

Často sú tieto kritériá ťažko zrozumiteľné. Úlohou učiteľa je umožniť pochopiť možnosti použitia týchto kritérií na základe príkladov, vzorových textov alebo riešení. To umožní študentom spoznať, o čo ide a zvýšiť kvalitu a presnosť ich vlastného hodnotenia.

Vopred stanovené kritériá môžu byť aj zväzujúce, ak nepokrývajú všetky hľadiská, ktoré sú pre jednotlivých študentov práve dôležité. Krok ku kritériám, ktoré sú si študenti sami schopní sformulovať, sa podarí len vtedy, ak študenti vedia, čo a ako hodnotiť. Jazykovedkyňa Karin Kleppin navrhuje ako cvičenie Sebahodnotenie na meta úrovni. Študenti dostanú ku každej úlohe vlastné kritéria. V prvom kroku označia len či si myslia, že zvládnu dané kritérium sami zhodnotiť. Po tomto individuálnom sebahodnotení študentov sa v skupine diskutuje, či a ako je možné dané kritérium samostatne skontrolovať. Kritérium „Na záver som svoj text skontroloval s dôrazom na moje typické chyby“ je oveľa konkrétnejšie ako kritérium „Neurobil som žiadnu chybu“. Nachádza sa v ňom usmernenie a zohľadňuje individuálne problémy.

Klasický prostriedok sebahodnotenia: poznámkový lístok | © Goethe-Institut

Upriamenie pozornosti na individuálne pokroky v učení

Dôležitou funkciou sebahodnotenia je upriamenie pozornosti na individuálne pokroky. Vidieť, že sám napredujem, môže vo výkonovo rôznorodých skupinách uchovať vlastnú motiváciu. To isté platí aj pre študentov vo vyšších ročníkoch, pre ktorých nie je často krát ľahké spoznať pokrok. K rozličným možnostiam patria:

• Študenti pravidelne píšu počas pár minút krátke texty na jednoduché témy. Na konci si každý študent sám spočíta slová a ich počet zaznamená do jednoduchého grafu. V priebehu niekoľkých dní alebo týždňov sa ukáže, že písanie je plynulejšie a slová sa vybavujú rýchlejšie. Z času na čas je možné použiť iné metódy hodnotenia, aby sa do úvahy zobrali ďalšie aspekty ako správnosť alebo zrozumiteľnosť.
• Úlohu, ktorá ešte pred časom bola náročná, si ešte raz zopakujeme. Následne porovná každý študent oba výsledky a poznačí si dva alebo tri body, ktoré sa pri druhom pokuse podarili lepšie ako pri prvom.
• Študenti si zostavujú a uchovávajú svoje portfólio učebných materiálov ako napríklad maily zostavené počas vyučovania, zhrnutia, vzorové dialógy alebo audio nahrávky nakoľko tieto produkty reprezentujú ich učenie.

Sebahodnotenie sa prejaví na vyučovaní

Ak majú študenti v rámci vyučovania hodnotiť, čo už ovládajú dobre prípadne, čo ešte nevedia, mali by aj očakávať, že sa učiteľ bude venovať v čo najväčšej miere ich individuálnym potrebám. To môže napríklad znamenať, že dostanú individuálne alebo prinajmenšom na určité potreby zamerané rady, alebo si budú môcť zvoliť niektoré aktivity. Koncept scenáristickej metódy vyučovania Fide, ktorý bol vyvinutý pre integračný úsek po úroveň B1, ukazuje ako môžu byť zohľadnené potreby účastníkov s pomocou práce na portfóliu a sebahodnotenia.

Keďže študenti musia rozumieť kritériám hodnotenia, aby sa mohli hodnotiť, prispeje sebahodnotenie k vyššej transparentnosti. Aj hodnotenia vyučujúcich budú pochopiteľnejšie. Učebné ciele je možné jednoduchšie dosiahnuť, keď sú rozdelené podľa kritérií do jednotlivých častí. To umožňuje plánovanie učebného úspechu a podporuje motiváciu.

V neposlednom rade pripravuje sebahodnotenie na čas po škole alebo po ukončení kurzu. Študenti, ktorí sú schopní prehodnotiť učebný pokrok na základe samostatne zvolených metód a tomu prispôsobiť svoje učebné postupy, sú dobre pripravení na celoživotné vzdelávanie.
Sebahodnotenie by nemalo nahrádzať alebo potláčať externé hodnotenie učiteľom alebo testami, ale naopak dopĺňať ho. Podľa tohto princípu bol vytvorený rozraďovací test Dialang, ktorý kombinuje sebahodnotenie s testovacími otázkami. Feedback a uznanie z vonka sú dôležité. Spolu so sebahodnotením poskytujú vyvážený obraz. Na tomto základe si môžu študenti a učitelia spolu vzájomne odsúhlasiť ciele a učebný plán.