Faktory ovplyvňujúce učenie
Pedagogický vzťah – tajný kód pre úspešné učenie

Napriek mediálnej digitalizácii zostáva vyučovanie a učenie aj naďalej analógovým procesom. Výskum vyučovania upriamuje v súčasnosti pohľad na dôležitý aspekt - na vzťah medzi učiteľom a žiakom. Jeho kvalita ovplyvňuje výkon v učení a je možné ho rozvíjať.
 

Neustále sa hovorí o digitalizácii školy. Týmto nástrojom je možné vylepšiť: výkon žiakov, motiváciu, dokonca spravodlivosť vo vzdelávaní. Nedávno sa touto myšlienkou nadchol  didaktik tu v Jazykovom magazíne, že tablet a internet nie sú len nové nástroje. Skutočná pridaná hodnota digitálnych médií nepozostáva z toho, aby sa stanovené ciele dosiahli rýchlejšie, ale oveľa viac „v otvorení úplne nových cieľových dimenzií". Prichádzajúca „kultúra digitality“ posunula „celú spoločnosť do novej živnej pôdy myslenia, v ktorej aj také pojmy ako „učenie“ a „vedomosti“ získali úplne nový význam“.

Znie to takmer fenomenálne, ale je to naozaj také atraktívne? Prichádza s digitalizáciou skutočne revolúcia do vzdelávania? Nespoznáme vo všetkej vážnosti školské vzdelávanie o 10 rokov? Predvídať to nevie nikto, budeme musieť pozorovať, ako sa veci budú vyvíjať. Aktuálny stav vo výskume ukazuje každopádne iný smer.

Digitálne vplyvy na vyučovanie pod drobnohľadom

Podľa XXL meta štúdie „Viditeľné učenie“ Novozélanďana Johna Hattieho (2009/2017): V porovnaní s priemerným postupom v učení žiakov (sila vplyvov 0,4) zostávajú digitálne vplyvy na vyučovanie (s výnimkami) ľahko podpriemerné. Rozhodujúcimi nie sú média a zdroje, ale stupeň aktivizácie žiakov a podnety učiteľov na hlbšie pochopenie učiva. Či má každý študent vlastný laptop, je relatívne bezvýznamné (0,16); keď však interaktívne náučné videá dopĺňajú vyučovanie, môže to byť skutočne nápomocné (0,54). Aj pri vyučovaní prírodovedných predmetov sú oveľa dôležitejšie faktory ako použitie IT technológií (0,23), zatiaľ čo pri špeciálnych požiadavkách sa digitálne pomôcky ukazujú ako prospešné (0,57).

To sa dá prinajmenšom predpokladať: analógové (lebo antropologicky podmienené) hrdlo fľaše pri učení nemožno ani obísť, ani ignorovať; cez neho musí najskôr prejsť každý, kto chce byť vo svete vnímaný ako plnoletý, aj keď v čoraz väčšej miere digitalizovanom. Mediálny vedec Ralf Lankau preto napísal: „Nikto sa neučí digitálne“. Potenciál nových školských nástrojov je neodškriepiteľný. Precvičovanie a používanie môže byť pre žiakov rôznorodejšie a individuálnejšie, poznatky možno všestrannejšie prehĺbiť, je viac možností na spätnú väzbu a spoluprácu. Niečo úplne iné, ako napríklad samostatne riadené spracovanie nových súvislostí, je ešte stále v nedohľadne. Dokonca naopak: Pedagogická mantra vlastnej zodpovednosti vo svete empirizmu výrazne stratila na hodnote.

Pedagogický vzťah – staromódny alebo nový hit?

Hatties používa obrovskú databázu o vyučovaco-učiacich vplyvoch na často podceňované: „Vzťah učiteľa a žiakov patrí k účinným a mocným vplyvom na výkon v učení sa žiakov.“ Alebo ako to sformuloval neurovedec Joachim Bauer: „Človek je pre druhého človeka motivačnou drogou číslo jeden.“ Ako krátky vzorec pre školu: Vyučovanie je predovšetkým vec vzťahu!
Závisí to totiž od neobyčajne silnej vzťahovej klímy vyučujúceho, či si ako žiak trúfnem tiež na komplikovanejšie situácie alebo sa predčasne vzdám, či sa rád zaoberám aj otravnými témami, či dokážem na čas prekonať únavu alebo hnev so svojimi susedmi.

To, aký ma účiteľ charakter a ako nadväzuje kontakty ovplyvňuje aj jeho vlastnú spokojnosť s povolaním. To či dokáže vždy dobre vychádzať s rôznymi žiakmi a či mu aj po dekáde praxe robí učenie radosť – veľmi závisí od toho, či má mladých ľudí zásadne rád so všetkými nedokonalosťami a nespútanosťou (aj a práve tých „ťažšie zvládnuteľných“); či sa o nich osobne zaujíma a či sa vie do nich vcítiť; či je schopný vyučovacie skupiny  viesť odovzdane a s istotou aj cez náročné témy a turbulentné situácie.

Potsdamer Lehrerstudie 2005

Vzťah učiteľa a žiaka – čo je to vlastne?

Pedagogický vzťah je tajným kódom pre úspech ako spokojnosť v práci, ale je pri vzdelávaní pedagógov v takzvanej šedej zóne. Pričom kvalita vzťahu nie je ani osudná, ani magická, učitelia sa môžu dačomu priučiť v tejto skôr emocionálnej oblasti. Vzťah učiteľa a žiaka je síce osobne formujúci, ale zároveň by si mal udržať profesionálny charakter. Žiaci potrebujú učiteľa ako ľudský protipól pri učení – chcú byť vnímaní ako individuálne osobnosti, očakávajú podporu a vedenie.

Konkrétne sa to prejavuje tak, že učiteľ sa o svojich žiakov zaujíma a každého si svojim spôsobom váži; že nadväzuje na príspevky žiakov a kladie doplňujúce otázky; že pozná silné a slabé stránky jednotlivých žiakov a vie ich primerane rozpoznať alebo povzbudiť; že je možné sa s ním porozprávať mimo vyučovania o osobných záležitostiach; tiež, že ovláda procesy bežného chodu triedy, vie si priznať chyby, vie sa vyvarovať hnevu a pohŕdavých komentárov v afekte. Nie je tým však myslené, že učiteľ sa chce stať „najlepším priateľom“ žiakov.

Tajomstvo dobrého manažmentu triedy

Ale ja mám 30 celkom rôznych žiakov – ako si mám vytvoriť vzťah ku každému zvlášť? A pokiaľ je to možné šesť krát denne? Našťastie majú študenti jedno akého veku niečo spoločné: Vnútorne sú orientovaní na kompetentného učiteľa a chcú zažiť jeho ohodnotenie a prijatie. Učiteľ musí preto vedieť a hrať svoju úlohu dobrej autority bez hanby. Ak tento vzťah funguje, potom učiteľ strhne svoju triedu so sebou aj napriek teplu, alebo nudnému učivu. Účinný triedny manažment nie je ničím technickým, ale vychádza z vnútorného postoja – prejavuje sa pri každom vyjadrení, každým rozhodnutím.

Môžem sa to naučiť?

Tento medziľudský aspekt sa nedá nikde naučiť, ale je možné ho vytvoriť zberaním skúseností počas pracovného života. Ale je obzvlášť citlivý, ľahko ho možno zastaviť a je náchylný na chyby. Čerství absolventi sú často krát neistí, či ich žiaci berú vážne, učiteľov s praxou zasa zaťažuje stres z plnenia učebných plánov. Taktiež rušivým dojmom môžu pôsobiť osobné charakteristiky učiteľa: na jednej strane perfekcionizmus, na strane druhej udržiavanie si odstupu; alebo keď sa snaží získať si uznanie žiakov alebo predchádzať konfliktom, nespráva sa ako vodca.

Vo všeobecnosti si učitelia problémy na vyučovaní berú veľmi osobne: Učiteľ si potom myslí, táto žiačka sa vždy pýta tak čudne, určite ma nemôže vystáť; alebo iný študent mi chce svojim neustálym vtipkovaním rozvrátiť hodinu; alebo nikto si neváži moje náročné prípravy. A potom príde zlá nálada – alebo strieľanie na vrabce. V skutočnosti možno chce dievča ukázať, aké skvelé myšlienky ju napadajú k téme; a chlapec chce odvrátiť pozornosť od svojich problémov s porozumením. Alfred Adler, pionier pedagogickej hlbinnej psychológie, uviedol dôležité impulzy, ako možno odhaliť poruchy ako subjektívne riešenia a ako nevhodnú energiu využiť na niečo užitočné.

Zum Weiterhören: Michael Felten im Gespräch