diskusia Beuys wil be Beuys Podujatie sa presúva na jeseň

Beuys will be Beuys #6 © Eugen Korda

Štv , 06.05.2021

Knižnica

Panenská 33

81482 Bratislava

Prečo neodíde? alebo Je dôležité, ako hovoríme o násilí?


Aj keď Beuys nebol explicitný feminista, v jeho príspevkoch zo 60. a 70. rokov, predovšetkým v jeho požiadavke absolútnej rovnoprávnosti (hlavne na documente 5 a 6), môžeme nájsť konkrétne ideové súvislosti napríklad s niektorými eko-feministickými tendenciami. Vytváranie takýchto paralel samozrejme vyžaduje kritické preskúmanie  a prehodnotenie, ale historické premostenie v našom prípade znie: od documenty 5 ubehlo takmer 50 rokov a kde sa nachádzame dnes? Pozrime sa na situáciu v Konžskej demokratickej republike. Pozrime sa na situáciu v Poľsku či na Slovensku. Odpoveďou na tieto otázky je výrok veľmi podobný výroku Valie Export a Elfriede Jelinek: znova sa to obracia proti ženám. Na jednej strane pozorujeme drastické násilie na ženách, ktoré sa manifestuje fyzicky a psychicky. Na druhej strane pozorujeme politickú a právnu agresiu proti ženám, ktorá sa manifestuje komunikatívne. Obidve manifestácie sú len dvomi stranami jednej mince: totiž kulturalisticky podmienenej, naturalizovanej genderovej asymetrie, spojenej s postupným oddemokratizovávaním spoločnosti.


Prečo neodíde? alebo Je dôležité, ako hovoríme o násilí?
 
Vraj neexistujú zlé otázky, tu to však určite neplatí. Otázka Prečo neodíde? nie je skutočnou otázkou, ale obvinením. Prenáša zodpovednosť za násilie na ženu, hoci páchateľom je jej partner. Zviditeľňuje očakávania, že žena zažívajúca násilie sa má postarať nielen o seba, ale aj o bezpečie svojich detí. Hodnotí správnosť či nesprávnosť jej konania, nepoukazuje na páchateľa a jeho výlučnú zodpovednosť za násilie, ktorého sa dopúšťa. Najmä od druhej polovice 90. rokov minulého storočia tematizovali feministické mimovládne organizácie rodovo podmienené násilie ako osobitnú problematiku. Zo zdanlivo súkromnej záležitosti sa postupne stávala vec verejná, „rodinná hádka“ bola demaskovaná ako porušovanie ľudských práv žien. Aj na Slovensku sa potvrdilo poznanie západných feministiek, že skutočne výpovedný výskum o rozsahu násilia na ženách možno realizovať až vtedy, keď sa násilie chápe ako spoločenský problém a keď existuje nejaká ponuka pomoci. Spôsob hovorenia o násilí v médiách, politike, odborných kruhoch či spoločnosti vôbec sa menil.
Dnes by už celkom neplatila úvodná veta z feministického časopisu Aspekt 1/1998, že násilie páchané na ženách v intímnych vzťahoch i na verejnosti je na Slovensku tabuizovaná téma. Vtedy i v následných celonárodných kampaniach Piata žena bolo najdôležitejšie ukázať netušený rozsah tohto násilia, jeho ničivé dôsledky a pokusy o riešenie ako spoločenského problému. Dnes akoby každý problém zasa získaval na vážnosti len cez osobný príbeh. Čo to znamená pre vnímanie rodovo podmieneného násilia? Z hľadiska médií, politiky, podpory a pomoci jeho konkrétnym obetiam?
Pozývame na medzigeneračnú diskusiu o zrode, premenách a súčasnosti verejného diskurzu o rodovo podmienenom násilí.

- v spolupráci s ASPEKTom

Moderuje: Jana Cviková
 
www.goethe.de/slowakei/beuys2021 

Späť