INTEGRÁCIA NA TRHU PRÁCE
ZAMESTNÁVATELIA A ZAMESTNANCI ODPOVEDAJÚ

Dobré znalosti jazyka uľahčujú integráciu v práci.
Dobré znalosti jazyka uľahčujú integráciu v práci. | Foto: © fotolia / industrieblick

Čo skutočne potrebujú cudzinci pracujúci v zahraničí pokiaľ ide o jazyk? Aké sú ich predstavy a predstavy zamestnávateľov o ich pracovnom napredovaní? Anketa v Nemecku, Taliansku a Portugalsku ponúka zaujímavý náhľad na potreby a postoje migrujúcich pracovníkov.
 

Európsky fond pre integráciu podporil nadnárodný projekt Formazione, Lavoro e Integrazione. V rámci tohto projektu kládli otázky štyria poskytovatelia jazykových kurzov a jazykových skúšok – Centrum jazykov Università per Stranieri di Perugia, Cambridge English Language Assessment, Goetheho inštitút a Centrum jazykov Lisabonskej univerzity – cudzincom pracujúcim v zahraničí a ich zamestnávateľom o podmienkach integrácie na pracovnom trhu. Cieľom ankety bolo identifikovať opatrenia pomocou ktorých môže byť integrácia v práci úspešnejšia. Výsledky ukazujú, že v troch európskych štátoch sú problémy integrácie prisťahovalcov na pracovnom trhu podobné. Anketa potvrdzuje, že nielen znalosti jazyka, ale aj ochota migrantov zúčastniť sa odborného vzdelávania a ďalšieho vzdelávania sú nevyhnutne dôležité ak ide o nájdenie pracovného miesta, rozvoj profesných schopností a integráciu na pracovnom trhu.
 
V kvalitatívne a kvantitatívne založenom výskume boli použité dva druhy dotazníkov -jeden pre zamestnávateľov a jeden pre zamestnancov. Čo sa týka zamestnancov, ide o prisťahovalcov z krajín mimo Európskej únie. Väčšina prišla z Turecka, Ruska, Vietnamu, Srí Lanky a Kosova. Ankety sa zúčastnili respondenti zo stavebníctva, priemyslu, hotelierstva a sektoru služieb. Vďaka ich podpore bolo vyhodnotených spolu 319 dotazníkov v Nemecku, Taliansku a Portugalsku. V Nemecku sa tohto prieskumu zúčastnilo 117 pracovníkov a 7 zamestnávateľov. Po empirickom vyhodnotení v diskusných skupinách, hodnotili výsledky štyri inštitúcie spolu so zástupcami Agentúry pre prácu (Agentur für Arbeit) ako aj so Spolkovým úradom pre migráciu a utečencov (Bundesamt für Migration und Flüchtlinge (BAMF). 

V Nemecku bolo dopytovaných 117 zamestnankýň a zamestnancov. V Nemecku bolo dopytovaných 117 zamestnankýň a zamestnancov. | Foto: © Goethe-Institut

Ako dôležité sú poznatky nemčiny?

Ovládať štátny jazyk je najdôležitejším predpokladom pre získanie pracovného miesta. Pre respondentov sú veľmi dôležité jazykové znalosti, ktoré sa každodenne používajú v práci. Najdôležitejšia rada od dopytovaných zamestnancov pre tých, ktorí si hľadajú prácu je „najskôr sa naučiť štátny jazyk“, potom „rešpektovať zákony“ ako aj „vyhnúť sa izolácii“.

Medzi oboma dopytovanými skupinami existuje rozdiel medzi hodnotením znalosti nemeckého jazyka. Väčšina zamestnancov považovala svoje jazykové znalosti vo všetkých štyroch zručnostiach za „dobré“ alebo dokonca „veľmi dobré“. Až 72 percent zamestnávateľov tieto poznatky označilo len za „dostatočné“. Na jednej strane to možno pripísať prehnaným nárokom zamestnávateľov, na druhej strane môže ísť o účelový optimizmus zo strany zamestnancov. Títo podceňujú, podľa okolností, negatívny vplyv slabých jazykových znalostí.

Jazykové zručnosti – výsledok z dotazníka zamestnancov Jazykové zručnosti – výsledok z dotazníka zamestnancov | © Goethe-Institut Podľa výpovede vedúceho Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (Bundesamt für Migration und Flüchtlinge) Franka-Jürgena Weiseho musia prisťahovalci vedieť predovšetkým hovoriť a čítať. V protiklade k tomu pre dopytovaných zamestnancov je dôležité, okrem ústnej komunikácie s kolegami a nadriadenými, taktiež aj počúvanie. Čítanie, okrem porozumenia inštrukcií, ako aj informácií o nebezpečenstve a písanie považujú za menej relevantné. V oblasti slovnej zásoby je pre mnohých dôležitá odborná slovná zásoba.
 

Ako zisťujú zamestnávatelia úroveŇ jazykových znalostí?

Dopytovaní zamestnávatelia označili za dôležitý nástroj preskúšania jazykových znalostí uchádzačov o zamestnanie pracovný pohovor. Pri zamestnávaní zamestnancov, pre ktorých nemčina nie je materinským jazykom, sa zamestnávatelia nespoliehajú na certifikáty, ktoré poznajú veľmi málo. Namiesto toho v osobnom pohovore preveria sami, ako sú uchádzači jazykovo pripravení.

Stanovenie znalostí nemeckého jazyka – výsledok z dotazníkov zamestnancov Stanovenie znalostí nemeckého jazyka – výsledok z dotazníkov zamestnancov | © Goethe-Institut Tento postoj je nezrozumiteľný pre poskytovateľov medzinárodne známych jazykových certifikátov. Napriek tomu je ťažké ho ovplyvniť. Z tohto dôvodu by mali vzdelávacie inštitúcie dať k dispozícii viac informačných materiálov o jednotlivých jazykových úrovniach špeciálne pre zamestnávateľov, ktorí potrebujú stručné príručky. Tieto by mali byť zamerané na relevantné aspekty ovládania jazyka.

Kde a kedy môžu získať uchádzači o prácu zo zahraničia jazykové poznatky?

Potom čo bolo ukončené štátne financovanie vo forme integračných kurzoch, do úvahy prichádzajú ponuky priamo na pracovisku. Dve tretiny zamestnávateľov v Nemecku uviedlo, že ponúkajú možnosť ďalšieho vzdelávania. Avšak predstavy zamestnávateľov o čase, za ktorý možno dosiahnuť pokrok v jazykových znalostiach, sú často krát nereálne. Z ankety je zrejmé, že pre zamestnancov je rozhodujúce miesto a čas ďalšieho vzdelávania. Opýtaní sa ďalšieho vzdelávania radi zúčastňujú, ak sa uskutočňuje v pracovnom čase. Dôvody, prečo sa zamestnanci nezúčastňujú sú rôzne:

Ďalšie vzdelávanie na pracovisku – výsledok z dotazníkov zamestnancov Ďalšie vzdelávanie na pracovisku – výsledok z dotazníkov zamestnancov | © Goethe-Institut

Odporúčania pre zamestnávateľov

Zo získaných údajov vyplýva, že od zamestnávateľov sa vyžaduje, aby poskytovali zamestnancom zo zahraničia možnosť ďalšieho vzdelávania zameraného na jazyk. V ideálnom prípade by malo ísť o kurzy na kľúč financované zamestnávateľom. Tieto kurzy by mali byť súčasťou pracovného času a pokiaľ je to možné, mali by sa konať na pracovnom mieste.
Pred začiatkom kurzu by mali byť identifikované komunikačné potreby zo strany zamestnávateľa a  zamestnanca.
Obsah jazykových kurzov by sa mal orientovať na situácie a aktivity s ktorými je učiaci sa konfrontovaný počas bežného pracovného dňa.
Trendom budúcnosti je spájanie jazykového vyučovania a ďalšieho odborného vzdelávania alebo tém, ako je bezpečnosť pri práci.